Na obce ako správcov pohrebiska sa častokrát obracajú pozostalí s nárokmi na náhradu škody spôsobenej najčastejšie vis maior (vyššou mocou, prírodnými živlami – víchricou a popadanými stromami) na ich majetku – na pomníkoch, hrobkách a na príslušenstve hrobu. Príspevok analyzuje povinnosti prevádzkovateľa pohrebiska vo veci zodpovednosti za náhradu škody na týchto veciach pozostalých.
Pre posúdenie zodpovednosti za škodu spôsobenú vis maior treba vyriešiť viacero parciálnych otázok, najmä: Čo je predmetom nájomnej zmluvy medzi obcou, ako správcom a prevádzkovateľom cintorína a obyvateľmi obce, ako nájomcami hrobových miest ?“ „Kto zavinil spôsobenú škodu ?“ „Je rozdiel medzi pojmom hrobové miesto a príslušenstvo hrobu?“
Relevantná právna úprava
Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) „Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.“
Podľa § 664 Občianskeho zákonníka „Prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.“
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka „Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.“
Podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka „Komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.“
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve (ďalej len „zákon o pohrebníctve“) „Právo užívať hrobové miesto vzniká uzavretím nájomnej zmluvy.“
Podľa § 21 ods. 2 o pohrebníctve „Uzavretím nájomnej zmluvy prevádzkovateľ pohrebiska prenecháva za nájomné nájomcovi hrobové miesto na uloženie ľudských pozostatkov alebo ľudských ostatkov.“
Podľa § 24 písm. c) zákona o pohrebníctve „Nájomca hrobového miesta je povinný udržiavať prenajaté hrobové miesto v poriadku a zabezpečiť, aby príslušenstvo k hrobu neohrozilo bezpečnosť návštevníkov pohrebiska, a to na vlastné náklady.“
Podľa § 2 aa) zákona o pohrebníctve „Hrobové miesto je miesto na pohrebisku, ktoré je určené na vybudovanie hrobu, hrobky alebo miesto na uloženie urny.“
Podľa § 22 ods. 6 zákona o pohrebníctve „Prevádzkovateľ pohrebiska vyzve nájomcu, aby najneskôr do tejto lehoty odstránil z hrobového miesta príslušenstvo hrobu; ak ho v tejto lehote neodstráni, po uplynutí výpovednej lehoty ho prevádzkovateľ pohrebiska, ktorý prevádzkuje pohrebisko ako živnosť, odovzdá obci; po uplynutí výpovednej lehoty sa príslušenstvo hrobu považuje sa opustenú vec.“
Z JUDIKATÚRY
„Nájomca hrobového miesta v závere odvolania poukázal na nemožnosť disponovať s predmetnom svojho vlastníctva – príslušenstvom hrobu.“ (Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/179/2017 zo dňa 31.1.2018)
Zákon rozlišuje na jednej strane pojem „hrobové miesto“ a „hrobové príslušenstvo“ na strane druhej. Hrobové príslušenstvo nie je súčasťou hrobového miesta, to vyplýva aj z toho, že je na hrobovom mieste umiestnené len na dobu trvania nájomnej zmluvy a potom musí byť odstránené. (Rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1079/2013)
Zodpovednosť za škodu
Vyššia moc (lat. vis maior) je zvláštna právna skutočnosť, spočívajúca v mimoriadnej, nepredvídateľnej, neodvrátiteľnej a nezavinenej udalosti, ktorá spôsobí škodu. Môže ju predstavovať neovplyvniteľné štátne nariadenie, alebo prírodná udalosť. V poistení majetku je vo väčšine prípadov vis maior podmienkou pre vznik poistnej udalosti. Tá je totiž definovaná ako náhodná udalosť, ktorej nebolo možné zabrániť. Pri poistení zodpovednosti je naopak škoda vis maior, čiže živelná udalosť, vylúčená z poistného krytia.
Z právnej úpravy vyplýva, že uzavretím nájomnej zmluvy medzi prevádzkovateľom a správcom pohrebiska – obcou a vlastníkmi konkrétnych náhrobných kameňov vznikol právny vzťah. Zmluvnými stranami tohto právneho vzťahu je obec – prenajímateľ hrobového miesta a konkrétny nájomca hrobového miesta.
Ako vyplýva z právnych predpisov a judikatúry súdov, je potrebné rozlišovať medzi pojmom hrobové miesto a pojmom príslušenstvo hrobu.
Škody, ktorej sa nájomcovia hrobového miesta voči obciam dovolávajú sú škody, ktorú utrpeli na príslušenstve hrobu – pomníkoch a náhrobných kameňoch. Vlastníkom príslušenstva hrobu nie je obec, ale samotný nájomca hrobového miesta.
Povinnosť obce ako správcu a prevádzkovateľa je zabezpečiť, aby bolo hrobové miesto odovzdané tak, aby ho bolo možné užívať. Po jeho odovzdaní je už zákonnou povinnosťou konkrétneho nájomcu hrobového miesta zabezpečiť to, aby príslušenstvo k hrobu (náhrobné kamene a pomníky) neohrozilo bezpečnosť návštevníkov pohrebiska. Túto povinnosť musí podľa zákona vykonať na vlastné náklady.
Ak sa nájomca hrobové miesto rozhodne využívať spôsobom, že naň uloží náhrobný kameň alebo náhrobný pomník, toto príslušenstvo hrobového miesta je už jeho vlastníctvom. Vlastník má na jednej strane zo zákona povinnosti, v prvom rade všeobecnú prevenčnú povinnosť, aby si počínal tak, aby jeho majetok nebol ohrozený a nevznikli na ňom škody. V prípade, že v čase pred búrkou bolo možné predpokladať vznik takýchto škôd, bola povinnosť prevencie a predpokladu vzniku škôd úlohou vlastníka tohto príslušenstva hrobového miesta. Na druhej strane, má vlastník aj vlastnícke práva. V tejto situácií, ak chce vlastník chrániť náhrobný kameň alebo pomník pred živelnou pohromou alebo vandalmi, má právo na poistenie svojho majetku.
Škoda, ktorá na náhrobných kameňoch a pomníkoch vznikla, je škoda spôsobená živelnou udalosťou vis maior, ide o kvalifikovanú udalosť. V prípadoch vis maior, ak by aj došlo k poškodeniu vlastníctva majetku medzi dvomi vlastníkmi vplyvom živelnej udalosti, zodpovednosť je vylúčená z poistného krytia, keďže majiteľ má možnosť sa zo zodpovednosti vyviniť.
ZÁVERY
Predmetom nájomnej zmluvy uzavretej medzi prenajímateľom – obcou, ako správcom pohrebiska a nájomcami je hrobové miesto.
Škoda, ktorej sa obyvatelia domáhajú nebýva spôsobená na predmete tejto nájomnej zmluvy, ale na príslušenstve hrobu – náhrobných pomníkoch a náhrobných kameňov, ktorých majiteľom je už konkrétny nájomca hrobového miesta.
Každý vlastník majetku má práva si svoje vlastníctvo poistiť, v prípade náhrobných kameňov a pomníkov napríklad pripoistením k nehnuteľnosti alebo domácnosti a do tejto má možnosť zahrnúť aj prípad škody, ktorá bude spôsobená prírodnou udalosťou.
Iná situácia by nastala, ak by bola škoda spôsobená správcom pohrebiska – obcou, napríklad pri vykonávaní určitých terénnych úpravách alebo ak by došlo k pádu stromu pri jeho úprave. V tomto prípade by došlo zo strany správcu pohrebiska k porušeniu jeho právnej povinnosti, ako prevádzkovateľa pohrebiska a k naplneniu predpokladov zodpovednosti škody podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.
Obec nie je nositeľom zodpovednosti za škody vzniknuté na náhrobných kameňoch a náhrobných pomníkoch, keďže tieto sú vlastníctvom nájomcov hrobových miest a práve vlastník je nositeľom prevenčnej povinnosti chrániť si svoj majetok a na druhej strane práva daný majetok si pre prípad škôd pripoistiť, a to napríklad k poisteniu nehnuteľnosti alebo domácnosti.
