Menu

Financovanie športu obcami z pohľadu štátnej pomoci

Financovanie športu obcami z pohľadu štátnej pomoci

doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates
7. septembra 2019

Slovenské obce veľmi často poskytujú pomoc športovým klubom. Pritom si obce vôbec neuvedomujú, že pri poskytnutí pomoci športovým klubom môže ísť o neoprávnenú štátnu pomoc zo strany obce. Článok sa preto venuje základným náležitostiam, ktoré podmieňujú  rozhodovanie v rámci pravidiel štátnej pomoci v oblasti športu. Poukazuje na základný rámec, ktorý musí byť prítomný aby sa o štátnej pomoci v oblasti športu dalo uvažovať.Definuje rozdiel medzi amatérskymi klubmi a profesionálnymi klubmi z hľadiska výkonu hospodárskej činnosti a v súvislosti s tým poukazuje na situáciu, kedy je činnosť športového klubu zmiešaného charakteru. Autor sa venuje notifikačnej povinnosti obcí v oblasti financovania športu a výnimkám z nej. 

Šport predstavuje  významnú ľudskú činnosť, ktorá je charakteristická svojim dopadom na spoločnosť a presahom do jej jednotlivých oblastí. Jednou zo základných úloh obcí podľa § 4 ods. 3 písm. h) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) je „utvárať a chrániť zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce, chrániť životné prostredie, ako aj utvárať podmienky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, na vzdelávanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport,“.

Výkonom športu dochádza k posilňovaniu miestneho, regionálneho povedomia, k propagácií a reprezentácií obce, resp. spoločenského zoskupenia. Na druhej strane šport predstavuje tiež jeden z cieľov, ktorým je prosperita spoločnosti ako celku, prostredníctvom priamych alebo nepriamych presahov do vzdelávania, kultúry, zdravia obyvateľov a životného prostredia.

Podľa Bielej knihy o športe Európskej Komisie z 11. júla 2007 je zrejmá dôležitosť celospoločenskej úlohy športu, aj v súvislosti s nadväzovaním a posilňovaním vonkajších vzťahov v širšom než vnútroštátnom meradle.

Pre rozvoj športu ako jedného z podstatných determinantov zdravej, produktívnej, súdržnej a ekonomicky rozvinutej spoločnosti je nevyhnutná pomoc a podpora športu zo strany verejného sektora. Potenciál pozitívneho vplyvu športu na  správne fungovanie spoločnosti, či už z hľadiska produktivity obyvateľov alebo pri profesionálnom športe z hľadiska ekonomickej pozície, narastá priamo úmerne s rozvojom technologickej platformy spoločnosti. Technologický pokrok je síce príčinou neustáleho progresu a informatizácie spoločnosti, často však pôsobí kontraproduktívne vzhľadom na vzrastajúce diagnózy „sedavých zamestnaní“ u jednotlivcov ako sú obezity, dysfunkcie pohybového aparátu, srdcovo-cievne ochorenia, cukrovka a rôzne iné. Tieto negatívne dôsledky pozitívneho progresu predstavujú záťaž pre sociálny systém, či už pre oblasť zdravotníctva alebo hospodárstva. Preto je potrebné, aby pohyb ako prirodzená ľudská aktivita bola podporovaná  rámci rozvoja športových infraštruktúr zo strany verejného sektora.

Štátna pomoc športu

V oblasti športu je zo strany štátu intenzívnejšie podporovaný najmä výkon profesionálneho športu, ktorý má veľký hospodársky prínos. Profesionálny šport predstavuje rýchlo sa rozvíjajúci sektor hospodárstva. Pre štát ako celok je dôležitý najmä z dôvodu, že je vo veľkej miere  súčasťou hospodárskej súťaže s výraznými komerčnými dopadmi.

Podľa Nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy pre účely pomoci poskytovanej zo strany verejnej správy (vrátane obcí) sa profesionálne športové kluby z titulu ich hospodárskeho charakteru, napr. predaj vstupeniek na športové podujatia, predaj vysielacích práv, uzatváranie reklamných alebo sponzorských zmlúv, považujú za podnik, ktorého financovanie podlieha kontrolnému mechanizmu spočívajúcemu v notifikačných povinnostiach.

Štátnu, resp. verejnú pomoc možno definovať ako každú pomoc, ktorá pochádza z verejných zdrojov (vrátane zdrojom obcí) a slúži na podporu podnikania alebo v súvislosti s podnikaním. Poskytnutie verejných financií na podporu hospodárskeho zámeru musí vychádzať  z jednoznačne definovaných kritérií, v súvislosti s ktorými musí byť dôsledne dodržiavaný režim kontroly nad pohybom verejných prostriedkov. Jedným z dôsledkov poskytnutia štátnej pomoci vo vzťahu k jej príjemcovi je  zvýhodnenie tohto subjektu – prijímateľa štátnej pomoci. Z týchto dôvodov musí byť celý proces poskytovania pomoci profesionálnym športovým klubom v súlade so zákonom č. 358/2015 Z. z. úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o štátnej pomoci“) a v súlade európskou legislatívou upravujúcou otázku štátnej pomoci.

V rámci monitorovania dodržiavania pravidiel štátnej pomoci na vnútroštátnej úrovni rozhodujúcu úlohu zohráva Protimonopolný úrad Slovenskej republiky (ďalej len „Protimonopolný úrad SR“) ako koordinátor pomoci.

Podľa § 8 ods. 2 zákona o štátnej pomoci „Pred poskytnutím štátnej pomoci ad hoc je poskytovateľ štátnej pomoci povinný požiadať koordinátora pomoci o stanovisko, či príslušné opatrenie štátnej pomoci spĺňa podmienky na jeho poskytnutie podľa osobitných predpisov pre skupinové výnimky alebo podľa osobitných predpisov pre poskytovanie služieb vo verejnom záujme alebo podlieha schváleniu Európskou komisiou. Stanovisko k takýmto návrhom zasiela koordinátor pomoci poskytovateľovi štátnej pomoci do 30 dní po doručení návrhu. Takéto stanovisko koordinátora pomoci je pre poskytovateľa štátnej pomoci záväzné.“

V prípade pochybností pri realizácií testu štátnej pomoci je možná konzultácia s koordinátorom pomoci prostredníctvom žiadosti o metodické usmernenie k vykonaniu testu štátnej pomoci. Táto konzultácia s Protimonopolným úradom SR nevyplýva zo zákona o štátnej pomoci, ani z iného európskeho nariadenia, takže nepredstavuje zákonnú povinnosť, ale možnosť založenú na báze dobrovoľnosti / potreby. Protimonopolný úrad SR ako koordinátor štátnej pomoci poskytne podľa § 2 zákona o štátnej pomoci na základe žiadosti usmernenie k jednotlivým bodom testu štátnej pomoci, ktoré môže obsahovať i upozornenia s  odporúčaním následných krokov. Definitívne posúdenie prítomnosti alebo neprítomnosti náležitostí štátnej pomoci v konkrétnom prípade  však môže zrealizovať len Európska Komisia.

Šport predstavuje vo vzťahu k štátnej pomoci špecifickú oblasť, pri ktorej je potrebná diferenciácia športu na kategóriu amatérskeho športu a na kategóriu profesionálneho športu. V súlade s pravidlami Európskej komisie je ustálené, že na opatrenia vzťahujúce sa na kategóriu amatérskeho športu sa pravidlá štátnej pomoci aplikovať nebudú. Naopak vo vzťahu k profesionálnemu výkonu športu bude inštitút štátnej pomoci aplikovateľný. 

Uvedené konštatovanie vychádza z rozhodujúceho kritéria pre aplikáciu pravidiel štátnej pomoci, ktorým je kvalifikácia príjemcu pomoci ako podniku. Ako podnik je definovaný subjekt, ktorý vykonáva hospodársku činnosť, t. j. ponúka tovary alebo služby na trhu, bez ohľadu na právnu formu tohto subjektu podľa vnútroštátneho práva a rovnako bez priamej závislosti na spôsobe financovania. Klasifikácia subjektu ako podniku vyplýva vždy z konkrétnej činnosti, resp. z povahy tejto činnosti, ktorá musí byť dostatočné konkretizovaná tak, aby z nej bolo možné vyvodiť jednoznačný zámer použitia dotácie, resp. inej formy pomoci.

Vo vzťahu k profesionálnym športovým klubom, ktoré sú za podnik považované nie je rozhodujúce, v rámci akej právnej formy stanovenej vnútroštátnym právom svoju činnosť vykonávajú. T. j. je irelevantné, či profesionálny športový klub je občianskym združením alebo obchodnou spoločnosťou.

Európska komisia vo vzťahu k oblasti športu zastáva názor, že profesionálne športové kluby je možné posudzovať ako podniky, a tým pádom na opatrenia smerujúce na podporu profesionálneho je potrebné aplikovať pravidlá štátnej pomoci. 

Za profesionálne športové kluby sú podľa Európskej komisie považované športové kluby, účastné v prvých dvoch najvyšších súťažiach v členskom štáte, teda prvligové a druholigové športové kluby.

Prostredníctvom súťaží si športové kluby medzi sebou konkurujú, usilujúc sa o získanie kvalifikácie do súťaží európskych, resp. nadnárodných rozmerov. Toto konkurenčné konanie, resp. súperenie sa vyznačuje významným hospodárskym rázom spočívajúcim v predaji vstupeniek na zápasy, reklamných aktivitách, predaji vysielacích práv, transferoch hráčov, sponzorských a propagačných aktivít. Podľa nariadenia  Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy profesionálnym športom je šport ako zárobková činnosť alebo šport ako poskytovanie služby za odmenu. Uvedené platí bez priamej závislosti od existencie formálnej pracovnej zmluvy medzi profesionálnym športovcom a športovou organizáciou za predpokladu, že odmena športovca prevyšuje náklady na účasť a predstavuje značnú časť príjmu športovca. Cestovné náklady ani náklady na ubytovanie, ktoré sú ako výdavky spojené s účasťou na športovom podujatí nie sú považované za odmenu.

Amatérskym športom je podľa praxe Európskej komisie výkonnostná úroveň športu, teda činnosť športových klubov v nižších ligových súťažiach, činnosť detských športových klubov a mládežníckych športových klubov.

Ak je teda cieľom dotácie, resp. akejkoľvek formy pomoci obce podpora niektorého druhu športu vyznačujúceho sa amatérskym charakterom, pravidlá štátnej pomoci ani minimálnej pomoci sa na toto opatrenie vzťahovať nebudú.

Pre amatérske športové kluby výkon hospodárskej činnosti nie je príznačný a preto nespĺňajú základný atribút príjemcu štátnej pomoci, a to že musí ísť o podnik – subjekt realizujúci hospodársku činnosť.

V rámci testu štátnej pomoci, ak je splnená základná požiadavka vo vzťahu k príjemcovi, a to jeho charakteristika profesionálneho športového klubu ako podniku, sa skúma päť kritérií v rámci testu štátnej pomoci. Všetkých päť kritérií musí byť naplnených kumulatívne, aby opatrenie bolo možné aplikovať v rámci pravidiel štátnej pomoci.

Kritériá testu štátnej pomoci sú:

1. prevod verejných zdrojov a opatrenie pripísateľné štátu

2. ekonomické zvýhodnenie príjemcu pomoci

3. selektívnosť pomoci

4. reálna / potenciálna hrozba narušenia hospodárskej súťaže

5. reálny/ potenciálny vplyv na obchod v rámci medzi členskými štátmi

Prevod verejných zdrojov a opatrenie pripísateľné štátu

Akákoľvek poskytnutá výhoda pochádzajúca z verejných zdrojov napĺňa jednu z charakteristík opatrenia ako štátnej pomoci. Verejné zdroje predstavujú akékoľvek prostriedky pochádzajúce z rozpočtu verejného sektora. Ak orgán verejnej moci, napr. obec poskytne pomoc príjemcovi, toto opatrenie je vo svojej podstate pripísateľné štátu, aj keď orgán verejnej moci je po právnej stránke autonómny od iných orgánov.

V prospech profesionálnych športových klubov je najčastejšie poskytovaná pomoc vo forme dotácií z prostriedkov rozpočtu obce a vo forme zvýhodneného nájmu nehnuteľností vo vlastníctve obce.

Ekonomické zvýhodnenie príjemcu pomoci

Ekonomické zvýhodnenie príjemcu pomoci predstavuje pre príjemcu výhodu v akejkoľvek forme, ktorú by nemohol získať za bežných trhových podmienok a bez zásahu štátu / obce. V rámci opatrenia, prostredníctvom ktorého sa poskytuje tento prínos / výhoda je rozhodujúci jeho vplyv na športový klub ako príjemcu pomoci a nie príčina ani cieľ tohto zásahu.

Podľa Oznámenia Komisie o pojme štátna pomoc uvedenom v článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (2016/C 262/01) Spoločenský cieľ, ktorý je sledovaný príjemcom pomoci, môže byť v konkrétnom prípade jedným z predpokladov zlučiteľnosti opatrenia s vnútorným trhom, nemôže však predstavovať dôvod na vylúčenie existencie štátnej alebo minimálnej pomoci, z dôvodu objektívnosti legálnej definície pojmu štátna pomoc v rámci čl.107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

V rámci skúmania vplyvu opatrenia vo vzťahu k profesionálnym športovým klubom je relevantná napríklad prítomnosť zahraničných hráčov v klube, avšak nie z hľadiska samotného výkonu hospodárskej činnosti, ale najmä z hľadiska vplyvu opatrenia na hospodársku činnosť a obchod medzi členskými štátmi. Pôsobenie hráčov zo zahraničia napovedá účasti klubu na trhu s hráčmi európskych rozmerov. Vnútroštátna úprava vzťahu medzi klubom a hráčom nie je v tomto kontexte rozhodujúca.

Selektívnosť pomoci

Keď je členským štátom prijaté opatrenie, ktorým zvýhodní jasne a jednoznačne identifikovateľný športový klub, možno dospieť k záveru, že toto opatrenie vo všeobecnosti má selektívny charakter, pretože zvýhodnené zaobchádzanie je obmedzené len na tento jeden podnik. Selektívne opatrenie je opatrenie odlišujúce sa od všeobecných opatrení aplikovateľných bez rozdielu na všetky podniky. Článok 107 ods. 1 ZFEÚ sa nevzťahuje na opatrenia čisto všeobecného uplatnenia, ktorými sa nezvýhodňujú určité podniky alebo výroba iba určitého tovaru.

Poskytovanie dotácií z rozpočtu obce vpred určeným profesionálnym športovým klubom  bez vytvorenia súťažného prostredia alebo prenajímanie, či výpožička majetku obce športovým klubom profesionálnym športovým klubom z dôvodu hodného osobitného zreteľa predstavuje splnenie kritéria selektívnosti, nakoľko ide o opatrenie, ktoré selektívnym spôsobom zvýhodňuje konkrétny subjekt oproti iným subjektom.

Hrozba narušenia hospodárskej súťaže

Vo vzťahu k narušeniu hospodárskej súťaže platí, že na naplnenie tohto kritéria postačuje aj potenciálne, nie však hypotetické narušenie hospodárskej súťaže. Opatrenie predstavuje narušenie hospodárskej súťaže v prípade, ak prostredníctvom neho môže dôjsť k zlepšeniu konkurenčného postavenia príjemcu v porovnaní s inými športovými klubmi, s ktorými súťaží. Splnenie uvedeného kritéria predstavuje napríklad účasť profesionálneho športového klubu na trhu s hráčmi, hoci v obmedzenom alebo až minimálnom rozsahu, podstatná je však v tomto kontexte skutočnosť, že trh s hráčmi nie je len lokálneho charakteru. V tomto prípade je navyše prítomná aj potenciálna možnosť, že hráči daných klubov účastných na tomto trhu by mohli rovnako hrať za kluby v iných členských štátoch.

Vplyv na obchod medzi členskými štátmi 

U profesionálnych športových klubov môže nasvedčovať vplyvu na obchod medzi členskými štátmi napríklad  prítomnosť zahraničných sponzorov alebo zahraničných investorov a  spoločností v najvyšších súťažiach.

Aby opatrenie spadalo pod pravidlá štátnej pomoci, postačuje aj prítomnosť potenciálneho vplyvu na hospodársku činnosť a obchod medzi členskými štátmi. Vplyv na súťaž môže deklarovať i samotná prítomnosť profesionálneho športového klubu na trhu s hráčmi, ktorý nie je výhradne lokálneho charakteru. Relatívne nízka hodnota pomoci alebo malá veľkosť podniku ako prijímateľa pomoci nie sú z hľadiska posúdenia vplyvu na obchod medzi členskými štátmi relevantnými kritériami na jeho vylúčenie. Aj pri podpore malého profesionálneho športového klubu môže dôjsť k ovplyvneniu obchodu medzi členskými štátmi, či už z titulu účasti na medzinárodných súťažiach, alebo na základe účasti zahraničných subjektov na živote alebo správe podniku.

Naopak vplyv na obchod medzi členskými štátmi v športovej oblasti prítomný nebude, ak pôjde o opatrenie majúce výlučne lokálny charakter, ktorý vo všeobecnosti vylučuje naplnenie tohto kritéria pre poskytnutie štátnej pomoci.

Lokálny charakter opatrenia je prítomný napríklad v prípade, ak sú investované finančné prostriedky do športovej infraštruktúry v obci, ktorá je využívaná len miestnym obyvateľstvom, absencia zahraničných  poskytovateľov podobných služieb v danej oblasti, príjemca pomoci poskytuje služby len v obmedzenej oblasti členského štátu, výnimočná účasť nízkeho počtu návštevníkov zo zahraničia, žiadny alebo zanedbateľný potenciál prilákať zahraničných účastníkov po poskytnutí pomoci, vzdialenosť od hraníc, nezáujem zahraničných investorov o realizáciu projektu alebo celkový predpoklad, že žiadateľ neexpanduje na základe opatrenia so svojou činnosťou alebo službami do zahraničia resp. že dopad opatrenia na zahraničné investície nie je viac ako len okrajový.

Budovanie alebo podpora budovania športových infraštruktúr obcami

Pokiaľ ide o otázku budovania športových infraštruktúr, a o jej subsumovanie pod rámec pravidiel štátnej pomoci bude rozhodujúce budúce využitie tejto športovej infraštruktúry.

Vo všeobecnosti platí že výstavba akejkoľvek infraštruktúry, ktorej využitie bude komerčného resp. hospodárskeho charakteru bude predstavovať hospodársku činnosť, na ktorej financovanie sa budú aplikovať pravidlá štátnej pomoci.

• V prípade, ak profesionálni alebo i „neprofesionálni“ (verejnosť) užívatelia športovej infraštruktúry platia za využitie tohto športoviska poplatok, alebo ak je toto prenajímané na organizáciu rôznych podujatí za odmenu, jej existencia je založená na komerčnom základea tak bude podliehať pravidlám štátnej pomoci. • A contrario (výkladom opaku) možno vyvodiť záver, že verejné financovanie infraštruktúry, ktorej budúce využitie nebude hospodárskeho –  komerčného charakterubude v zásade mimo rámca pravidiel štátnej pomoci (Rozsudok vo veci Leipzig/Halle z roku 2010 (spojené veci T-443/08 a T-455/08, v odvolacom konaní rozsudok Súdneho dvora C-288/11). To znamená, že športovisko, štadión alebo iná súčasť športovej infraštruktúry, ku ktorej bude mať prístup široká verejnosť bezplatne, resp. slúži na výchovnovzdelávacie účely pre deti a mládež, má všeobecne prospešný charakter a nie je vybudované za účelom komerčného – hospodárskeho využitia. Opatrenie na podporu tohto druhu športovej infraštruktúry tak pod rámec pravidiel štátnej pomoci spadať nebude. • Za predpokladu, že využitie športovej infraštruktúry bude dvojakého – zmiešaného charakteru, i hospodárskeho i nehospodárskeho, je potrebné určiť, ktorá z kategórií činnosti bude vo vzťahu k využitiu tohto zariadenia prevládajúca.

Financovanie infraštruktúry, ktorá sa používa na zmiešané účely, t. j. na nehospodárske činnosti za súčasnej prítomnosti hospodárskych činností sa nebude spravovať pravidlami štátnej pomoci v celom rozsahu za predpokladu, ak prítomné hospodárske využitie tejto infraštruktúry zostáva čisto vedľajším.

Podľa Oznámenie Komisie o pojme štátna pomoc uvedenom v článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (2016/C 262/01) za vedľajšie hospodárske využitie sa považuje činnosť nevyhnutná na fungovania a bezprostredne súvisiaca s prevádzkou športovej infraštruktúry, alebo činnosť závislá od jej hlavného neekonomického využitia.

Strop na zachovanie vedľajšieho ekonomického využívania je stanovený na maximálne 20 % celkovej ročnej kapacity činnosti v rámci danej infraštruktúry. Tento vedľajší hospodársky charakter je zachovaný v prípade, ak hospodárske a nehospodárske činnosti sú realizované na základe rovnakých vstupov (materiál, vybavenie, fixný kapitál).

20 % celkového kapacitného využitia infraštruktúry platí súhrnne pre všetky druhy možného hospodárskeho využitia –napr. ak by infraštruktúru hospodársky využíval profesionálny športový klub, a zároveň by bola prenajímaná na spoločenské akcie, celková kapacita na obe tieto aktivity nesmie presiahnuť 20 %. Navyše prípadný prenájom vo vzťahu k tretím osobám vykonávajúcim hospodársku činnosť musí byť realizovaný za trhových podmienok a trhové ceny, aby sa predišlo možnej štátnej pomoci alebo minimálnej pomoci na ich úrovni.

Fungovanie športovej infraštruktúry na nehospodárskom základe so súčasným hospodárskym využitím do 20 % celkovej ročnej kapacity infraštruktúry nemení nehospodársky charakter športovej infraštruktúry a pravidlá štátnej pomoci sa neverejné financovanie tohto zariadenia vzťahovať nebudú.

Pomoc de minimis

Pri splnení všetkých kritérií štátnej pomoci je možné postupovať v súlade s pravidlami vzťahujúcimi sa na poskytovanie minimálnej pomoci. Podmienkou pre využitie inštitútu minimálnej pomoci je výška opatrenia, ktorá nesmie pre jediný športový klub presahovať strop sledovaný počas troch fiškálnych rokov.

Tento strop predstavuje 200 000 € na jeden športový klub, počas obdobia predošlých dvoch fiškálnych rokov a počas prebiehajúceho fiškálneho roka.

Je potrebné však splniť i ďalšie kritériá a podmienky poskytnutia minimálnej pomoci v súlade s nariadením Komisie EÚ č. 1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis.

Podľa § 8 ods. 3 zákona o štátnej pomoci, podľa ktorého „Pred poskytnutím minimálnej pomoci ad hoc je poskytovateľ minimálnej pomoci povinný požiadať koordinátora pomoci o stanovisko, či príslušné opatrenie spĺňa podmienky na poskytnutie minimálnej pomoci podľa osobitných predpisov pre minimálnu pomoc. Stanovisko k takýmto návrhom zasiela koordinátor pomoci poskytovateľovi minimálnej pomoci do 30 dní po doručení návrhu. Takéto stanovisko koordinátora pomoci je pre poskytovateľa minimálnej pomoci záväzné.“

Skupinové výnimky

Ak podmienky pre uplatnenie inštitútu minimálnej pomoci nie sú splnené (najmä prekročený strop 200 000,- € pomoci pre športový klub za 3 roky), je možné postupovať v rámci režimu štátnej pomoci a v jej súvislosti v súlade s nariadením Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy. Toto nariadenie v článku 2 ustanovuje všeobecné podmienky a  článku 55 osobitné podmienky pre športové a multifunkčné infraštruktúry a súhrnne upravuje financovanie športových infraštruktúr prostredníctvom štátnej pomoci.

Podľa § 8 ods. 2 zákona o štátnej pomoci „Pred poskytnutím štátnej pomoci ad hoc je poskytovateľ štátnej pomoci povinný požiadať koordinátora pomoci o stanovisko, či príslušné opatrenie štátnej pomoci spĺňa podmienky na jeho poskytnutie podľa osobitných predpisov pre skupinové výnimky alebo podľa osobitných predpisov pre poskytovanie služieb vo verejnom záujem alebo podlieha schváleniu Európskou komisiou. Stanovisko k takýmto návrhom zasiela koordinátor pomoci poskytovateľovi štátnej pomoci do 30 dní po doručení návrhu. Takéto stanovisko koordinátora pomoci je pre poskytovateľa štátnej pomoci záväzné.“

Opatrenia na podporu športovej infraštruktúry spadajú pod kategóriu skupinových výnimiek, na ktoré sa notifikačná povinnosť vo vzťahu k Európskej komisii nevzťahuje. Podľa § 9 ods. 3 písm. b) zákona o štátnej pomoci „Povinnosť notifikácie sa nevzťahuje na schému štátnej pomoci, ktorá je v súlade s osobitnými predpismi pre skupinové výnimky“. 

Podľa oddielu 12, ktorý upravuje Pomoc na športové a multifunkčné rekreačné infraštruktúry, v znení článku 55 nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 zmluvy, pomoc na športové infraštruktúry je v súlade s vnútorným trhom podľa článku 107 ods. 3 ZFEÚ a je oslobodená od notifikačnej povinnosti vo vzťahu ku Európskej komisii podľa článku 108 ods. 3 za predpokladu, ak spĺňa všeobecné a osobitné podmienky ustanovené podľa uvedeného nariadenia.

Všeobecné podmienky sú obsiahnuté v rámci kapitoly I. nariadenia a osobitné sú predmetom článku 55 kapitoly III. pre osobitné kategórie pomoci.

Ak opatrenie spĺňa uvedené podmienky, je vylúčené z povinnosti notifikácie vo vzťahu k Európskej komisii; to však nezbavuje poskytovateľa pomoci povinnosti notifikovať takéto opatrenie koordinátorovi pomoci, ktorým je Protimonopolný úrad SR. Podľa § 8 ods. 2 zákona o štátnej pomoci „Pred poskytnutím štátnej pomoci ad hoc je poskytovateľ štátnej pomoci povinný požiadať koordinátora pomoci o stanovisko, či príslušné opatrenie štátnej pomoci spĺňa podmienky na jeho poskytnutie podľa osobitných predpisov pre skupinové výnimky alebo podľa osobitných predpisov pre poskytovanie služieb vo verejnom záujme alebo podlieha schváleniu Európskou komisiou. Stanovisko k takýmto návrhom zasiela koordinátor pomoci poskytovateľovi štátnej pomoci do 30 dní po doručení návrhu. Takéto stanovisko koordinátora pomoci je pre poskytovateľa štátnej pomoci záväzné.“

Notifikácia z dôvodu právnej istoty

Pri posudzovaní kritérií štátnej pomoci v konkrétnom prípade, a najmä vo vzťahu k neustále sa vyvíjajúcim športovým klubom nie je ojedinelá situácia, kedy za súčasného stavu a podmienok kritériá štátnej pomoci naplnené nemusia byť. To však nevylučuje potenciál ich budúceho naplnenia*-. Inštitút štátnej pomoci zohľadňuje nielen skutočné naplnenie požadovaných kritérií, ale berie v úvahu i potenciálne naplnenie kritérií štátnej pomoci, najmä pri typoch opatrení založených na báze dlhodobejšej spolupráce, resp. dlhodobého trvania. Najmä pri amatérskych športových kluboch s „profesionálnou“ minulosťou, (bývalých účastníkov profesionálnych súťaží) s aktuálnym deklarovaným zámerom resp. ambíciou opätovného postúpenia do prvoligových, resp. druholigových súťaží, nie je výnimočný zvrat v podobe  naplnenia deklarovaných cieľov – postúpenie medzi profesionálne športové kluby.

Z uvedeného dôvodu sa odporúča v obdobných prípadoch notifikácia koordinátorovi pomoci z dôvodu právnej istoty / predbežnej opatrnosti.

Podľa bodu 224 Oznámenia Komisie o pojme štátna pomoc uvedenom v článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (2016/C262/01) „Komisia však pripomína, že ak členský štát nesplní svoju notifikačnú povinnosť a existujú pochybnosti o zlučiteľnosti pomoci pre staviteľa/vlastníka s vnútorným trhom, Komisia môže vydať príkaz, ktorým bude vyžadovať od členského štátu pozastavenie vykonávania opatrenia a predbežne vymáhať všetky vyplatené finančné prostriedky až do prijatia rozhodnutia o zlučiteľnosti príslušnej pomoci. Okrem toho, vnútroštátne súdy sú povinné tak urobiť aj na žiadosť konkurentov. Okrem toho, ak po posúdení opatrenia Komisia prijme rozhodnutie, v ktorom pomoc vyhlási za nezlučiteľnú s vnútorným trhom a nariadi jej vymáhanie, vplyv na prevádzkovateľa infraštruktúry nemožno vylúčiť.“

Ak reálne nastane situácia, že počas trvania opatrenia dôjde k postupu aktuálne amatérskeho klubu do kategórie profesionálneho športu, naplní sa primárna požiadavka pre uplatnenie pravidiel štátnej pomoci – zaradením medzi profesionálne kluby sa klub stane podnikom pre účely štátnej pomoci. Ak príjemca pomoci nadobudne charakter podniku  a úspešne absolvuje test štátnej pomoci, pred samotným poskytnutím pomoci  je podľa § 9 zákona o štátnej pomoci požiadať Európsku komisiu o schválenie poskytnutia pomoci v rámci tzv. všeobecnej notifikačnej povinnosti. Z nej sú však vo vzťahu k Európskej komisii vylúčené kategória skupinových výnimiek a minimálnej štátnej pomoci, tzv. de minimis.

Záver

Pre náležité zhodnotenie, či podpora obce smerovaná na podporu športu spĺňa podmienky podľa pravidiel štátnej pomoci je potrebná dôsledná analýza jednotlivých kritérií testu štátnej pomoci. Primárnym je vyhodnotenie prijímateľa pomoci z hľadiska posúdenia, či spĺňa charakter podniku – t. j. či spĺňa pojmové znaky profesionálneho športového klubu, alebo je „iba“ amatérskym športovým klubom. Profesionálna športová súťaž je Európskou komisiou považovaná za hospodársku súťaž. Ak obec podporuje profesionálny šport musí teda vykonať test štátnej pomoci. Ak po vykonaní testu zistí, že sú splnené pojmové znaky štátnej pomoci, tak obec musí zistiť výšku pomoci a vyhodnotiť, či môže postupovať v režime pomoci de minimis – t. j. pomoc notifikovať Protimonopolnému úradu SR. Ak pomoc od obce presahuje výšku de minimis, tak obec musí skúmať, či sú splnené podmienky na tzv. skupinovú výnimku (napr. v oblasti podpory športovej infraštruktúry). Ak sú splnené podmienky skupinových výnimiek, tak obec pomoc notifikuje iba Protimonopolnému úradu SR. Ak nie sú naplnené pojmové znaky skupinových výnimiek, tak obec pred poskytnutím pomoci profesionálnemu športovému klbu (napr. pred uzatvorením zmluvy o poskytnutí dotácie alebo pred uzatvorením nájomnej zmluvy k majetku obce) musí požiadať o stanovisko Európsku komisiu. Neoprávnenú štátnu pomoc je prijímateľ – športový klub – povinný vrátiť. Za porušenie pravidiel štátnej pomoci navyše poskytovateľovi – obci – hrozí administratívna pokuta do výšky 35 000,- €.

doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. • Partner
doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates

Ostatné články