Menu

Nezákonné verejné zhromaždenie v obci

Nezákonné verejné zhromaždenie v obci

doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates
19. decembra 2020

Právo zhromažďovať sa patrí k základným právam a slobodám garantovaným Ústavou SR č. 460/1992 Zb. v z. n. p., ako i Listinou základných práv a slobôd. Právo zhromažďovať sa však nie je neobmedzené. Verejné zhromaždenia sa konajú na území obce. Uskutočnenie verejného zhromaždenia môže ohrozovať rôzne verejné záujmy v obci, napr. ochranu zdravia, verejného poriadku, bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a podobne. Keďže súčasnosti je realizácia zhromaždovacieho práva výrazne ovplyvnená šírením infekčnej nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID 19, naberá problematika verejného zhromažďovania na intenzite. Kľúčové kompetencie voči verejným zhromaždeniam zákonodarca zveruje práve obciam ako orgánom verejnej správy. Obce svoje kompetencie však častokrát nepoznajú a nedokážu zákonne konformne realizovať svoje právomoci. Organizátori verejných zhromaždení pritom často porušujú povinnosti pri zvolávaní a uskutočňovaní verejných zhromaždení. Príspevok pojednáva o (i.) oznamovacej povinnosti zvolávateľa verejného zhromaždenia a (ii.) vyvodení  zodpovednosti obcou za nezákonný postup zvolávateľa.

Právna úprava

Konanie verejných zhromaždení nie je založené na povoľovacom konaní, t. j. konanie verejného zhromaždenia nepodlieha povoleniu obce. Konanie verejného zhromaždenie je založené na oznamovacej povinnosti zvolávateľa verejného zromaždenia.

Úlohy obcí a zvolávateľov verejných zhromaždení upravujú najmä

– zákon SNR č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 84/1990 Zb.“);

– zákon SNR č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v z. n. p. (ďalej lenSprávny poriadok“);

– ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v z. n. p. (ďalej len „Ústava SR“).

Zákonný postup pri oznámení zhromaždenia

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 84/1990 Zb.: „Zvolávateľ je povinný zhromaždenie písomne oznámiť obci tak, aby obec oznámenie dostala aspoň 5 dní vopred, najskôr však 6 mesiacov predo dňom jeho konania. Obec môže v odôvodnených prípadoch prijať oznámenie aj v kratšej lehote.“ 

Zákonodarca stanovuje požiadavku oznámenia zhromaždenia minimálne 5 dní vopred. Táto lehota môže byť skrátená v odôvodnených prípadoch. Zákon nevymedzuje čo možno považovať za odôvodnený prípad, preto je potrebné v každom prípade vyhodnotiť, či konkrétna situácia odôvodňuje skrátenie lehoty na splnenie oznamovacej povinnosti zvolávateľa zhromaždenia. V zmysle gramatického výkladu však obec nemá povinnosť prijať oznámenie aj v kratšej lehote. Zákonodarca ponecháva skrátenie lehoty na uváženieobce, no nemôže ísť o svojvôľu obce. Obec musí ad hoc posúdiť všetky skutočnosti tak, aby nedošlo k popieraniu práva zhromažďovať sa tak, ako ho garantuje Ústava SR v čl. 28.

Pri nedodržaní zákonnej lehoty na splnenie oznamovacej povinnosti zvolávateľa zhromaždenia musí obec vyhodnotiť konkrétny prípad, a posúdiť či nastala situácia odôvodňujúca akceptáciu oznámenia zhromaždenia aj v kratšej lehote

Aj bezdôvodné nedodržanie zákonom stanovenej oznamovacej lehoty nemôže mať za následok zákaz zhromaždenia, ak kumulatívne nenastali skutočnosti predpokladané zákonom v § 10 zákona č. 84/1990 Zb. 

Za nedodržanie zákonom stanovenej oznamovacej lehoty však možno vyvodiť zodpovednosť podľa § 14 a § 14a  zákona č. 84/1990 Zb.

Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 84/1990 Zb.: „V oznámení musí zvolávateľ uviesť:

a) účel zhromaždenia, deň a miesto jeho konania a čas začatia; ak ide o zhromaždenie na verejnom priestranstve, aj predpokladaný čas jeho ukončenia; 

b) predpokladaný počet účastníkov zhromaždenia;

c) opatrenia, ktoré urobí, aby sa zhromaždenie konalo v súlade so zákonom, najmä počet usporiadateľov, ktorých na organizáciu zhromaždenia určí, a spôsob ich označenia; 

d) ak má ísť o pouličný sprievod, východiskové miesto, cestu a miesto ukončenia;

e) meno, priezvisko, rodné číslo a bydlisko zvolávateľa, u právnickej osoby jej názov a sídlo a meno, priezvisko a bydlisko toho, kto je splnomocnený v tejto veci konať v jej mene; 

f) meno, priezvisko a bydlisko toho, kto je splnomocnený konať v zastúpení zvolávateľa.“

Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 84/1990 Zb.: „Ak zvolávateľ neuvedie údaje podľa odseku 2 a odseku 3 alebo ak sú uvedené údaje neúplné alebo nepresné, obec na to zvolávateľa pri osobnom predložení oznámenia upozorní s tým, že ak tieto vady nebudú odstránené, nepôjde o platné oznámenie. Zvolávateľ je oprávnený na mieste oznámenie potrebným spôsobom doplniť alebo upraviť. Ak bolo oznámenie predložené iným spôsobom, obec zvolávateľa na vady bezodkladne písomne upozorní. Povinnosť zvolávateľa podľa odseku 1 je splnená, ak vady oznámenia boli odstránené v lehote tam uvedenej.“

Ustanovenie § 5 ods. 2 zákona č. 84/1990 Zb. upravuje náležitosti oznámenia zhromaždenia.  V  § 5 ods. 5 tohto zákona je upravený postup pre prípad, že podané oznámenie má vadyAk má oznámenie vadyobec je povinná na nich zvolávateľa písomne upozorniť a určiť lehotu na ich odstránenie. V prípade, že aj napriek takémuto postupu vady nebudú odstránené nemožno to považovať za splnenie oznamovacej povinnosti. V dôsledku uvedeného oprávnenia zvolávateľa upravené v zákone č. 84/1990 Zb. zanikajú, no nie je to dôvod na zakázanie zhromaždenia.

Ohlásenie verejného zhromaždenia má nedostatky, ak je neúplné pre absenciu všetkých zákonom požadovaných náležitostí. Zo zákona vyplýva, že v upozornení na vady podania má obec určiť aj lehotu na ich odstránenie. Ak nebudú vady v lehote odstránené v určenej lehote, aj v tomto prípade nebude riadne splnená oznamovacia povinnosť zvolávateľa.

Sankcie za nezákonný postup 

Podľa § 14a ods. 1 písm. a) zákona č. 84/1990 Zb.: „Obec uloží pokutu do 663 eur právnickej osobe, ktorá ako zvolávateľ zvolala alebo usporiadala zhromaždenie bez toho, aby si splnila oznamovaciu povinnosť;“

Podľa § 14a  ods. 2 zákona č. 84/1990 Zb.: „Pri ukladaní pokút obec prihliada najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania.“

V prípade správneho deliktu právnickej osoby zákon kogentne ustanovuje, že obec uloží pokutu obligatórne (povinne).

Ak ohlásenie má nedostatky a neboli ani odstránené, nemožno to považovať za riadneoznámenie.

Obec má povinnosť vo vzťahu k právnickej osobe uložiť pokutu, ale prihliada na intenzitu protiprávneho konania. 

Obec je oprávnená v rámci správnej úvahy rozhodnúť o primeranej výške pokuty, a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Je potrebné zohľadniť, či oznámenie absentovalo úplne, alebo bolo realizované no s vadami. Ďalej sa prihliada napríklad aj na charakter vád podania, závažnosť a dôsledky nesplnenia oznamovacej povinnosti.

Podľa § 14a ods. 3 zákona č. 84/1990 Zb.: „Na ukladanie pokút sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.“ Zákon č. 84/1990 Zb. odkazuje na subsidiárne použitie Správneho poriadku vo vzťahu k ukladaniu pokút.

Obec ako príslušný správny orgán upovedomí o začatí správneho konania zvolávateľa zhromaždenia a následne po riadnom zrealizovaní celého správneho konania vydá rozhodnutie o uložení pokuty.

Rozpustenie verejného zrromaždenia

Ustanovenie § 12 zákona č. 84/1990 Zb. upravuje prípady, kedy je zhromaždenie možné ukončiť resp. rozpustiť. Zhromaždenie môže rozpustiť zástupca obce alebo policajt len v týchto prípadoch:

  • ak bolo zakázané,
  • ak zhromaždenie nebolo oznámené a nastali okolnosti, ktoré by odôvodnili jeho zákaz,
  • ak sa oznámené zhromaždenie podstatne odchýli od oznámeného účelu takým spôsobom, že by bolo odôvodnené ho zakázať,
  • ak účastníci zhromaždenia páchajú trestné činy a nápravu sa nepodarilo zaistiť inak, najmä zákrokom proti individuálnym páchateľom,
  • ak sa oznámené zhromaždenie koná vo večerných hodinách a pokračuje aj po čase, kedy malo byť ukončené.

Obec môže v zákonom stanovených prípadoch prebiehajúce zhromaždenie rozpustiť, pričomje rozdiel, či ide o zhromaždenie riadne oznámené, neoznámené alebo zakázané.

Riadne oznámené zhromaždenie môže obec rozpustiť len vtedy, ak sa zhromaždenie tak odchýli od ohláseného účelu, že smeruje k výzve popierať alebo obmedzovať osobné, politické alebo iné práva občanov pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské vyznanie alebo sociálne postavenie alebo na roznecovanie nenávisti a neznášanlivosti z týchto dôvodov. Obec môže zhromaždenie rozpustiť tiež vtedy, ak smeruje k výzve dopúšťať sa násilia alebo hrubej neslušnosti, prípadne inak porušovať ústavu a zákony, alebo účastníci zhromaždenia páchajú trestné činy a nápravu sa nepodarí zabezpečiť opatreniami proti jednotlivcom. Zhromaždenie je možné rozpustiť aj v prípade, ak zhromaždenie konané vo večerných hodinách pokračuje aj po určenom čase ukončenia.

Neoznámené zhromaždenie možno rozpustiť v tých istých prípadoch ako oznámené zhromaždenia, avšak navyše aj vtedy, ak sa zhromaždenie koná na mieste, kde účastníkomhrozí závažné nebezpečenstvo pre ich zdravie, alebo ak sa na rovnakom mieste a v rovnaký čas podľa iného doručeného oznámenia koná iné zhromaždenie a zvolávatelia sa nedohodli na úprave času konania zhromaždení, alebo ak sa koná v mieste, kde potrebné obmedzenie dopravy a zásobovania je v závažnom rozpore so záujmom obyvateľstva. To znamená, že ani neoznámené zhromaždenie, ktoré môže byť spontánne, nemôže obec rozpustiť svojvoľne, ale iba z dôvodov stanovených zákonom. Ak zvolávateľ zhromaždenie neohlási, je za porušenie zákona zodpovedný, avšak konanie zhromaždenia to automaticky neohrozí.

Zakázané zhromaždenie bude rozpustené vždy, či už pracovníkom obce alebo policajtom.

Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 84/1990 Zb.: „Ak sa zhromaždenie koná, hoci bolo zakázané, zástupca obce vyzve zvolávateľa, aby zhromaždenie bez meškania ukončil. Pokiaľ zvolávateľ neurobí účinné opatrenia, aby sa účastníci pokojne rozišli, oznámi zástupca obce účastníkom, že zhromaždenie je rozpustené, a vyzve ich, aby sa pokojne rozišli. Oznámenie musí obsahovať dôvody na rozpustenie a upozornenie na následky neuposlúchnutia tejto výzvy a musí sa urobiť takým spôsobom, aby bolo účastníkom zrozumiteľné a aby sa s ním všetci účastníci zhromaždenia mohli oboznámiť.“

Pri rozpustení zhromaždenia zástupca obce alebo policajt vyzve zvolávateľa, aby zhromaždenie ukončil. Ak tak neurobí a účastníci sa nerozíduoznámi zástupca obce alebo policajt, že zhromaždenie je rozpustené a vyzve ich, aby sa pokojne rozišli. Pri výzve na rozpustenie musia byť zároveň oznámené dôvody rozpustenia zhromaždenia.

Oznamovanie o rozpustení zhromaždenia sa musí vykonávať tak, aby bolo počuteľné a zrozumiteľné všetkých účastníkov (ak je to potrebné, mikrofónom, ampliónom a pod.).

Záver 

Pri nedodržaní zákonnej lehoty na splnenie oznamovacej povinnosti zvolávateľa zhromaždenia musí obec vyhodnotiť konkrétny prípad, a posúdiť či nastala situácia odôvodňujúca akceptáciu oznámenia zhromaždenia aj v kratšej lehote. Ak má oznámenie vady, obec je povinná na nich zvolávateľa písomne upozorniť a určiť lehotu na ich odstránenie. Obec má povinnosť uložiť právnickej osobe pokutu, ale musí prihliadať na intenzitu protiprávneho konania. Uloženie pokuty musí byť výsledkom riadne zrealizovaného správneho konania podľa Správneho poriadku. Zhromaždenie možno rozpustiť len z presne stanovených zákonných dôvodov. Pri výzve na rozpustenie musia byť zároveň oznámené dôvody rozpustenia zhromaždenia.

doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. • Partner
doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates

Ostatné články