Viaceré slovenské obce trápi problém túlavých zvierat, najmä psov. Zvieratá nekontrolovanepohybujúce sa na území obce sú typické najmä pre obce s výrazným zastúpením marginalizovaných spoločenských komunít. Okrem znečisťovania verejných priestranstiev, predstavujú túlavé zvieratá aj zdravotné riziko. Nebezpečenstvom sú aj útoky psov na ľudí, najmä deti a starších obyvateľov. Na úseku právnej regulácie zvierat došlo v posledných rokoch k veľmi významným zmenám. Zásadne sa zmenili aj povinnosti a úlohy obcí na úseku túlavých zvierat na území obe. Príspevok vymedzuje prierez právnych zmien regulujúcich postavenie zvierat uskutočnených v ostatných rokoch, a zároveň charakterizuje pôsobnosti obce vo vzťahu ku kategórii túlavých zvierat.
Právny rámec úloh obce na úseku starostlivosti o túlavé zvieratá na území obce vymedzuje:
– zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v z.n.p (ďalej len „zákon o veterinárnej starostlivosti“) a
– vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky o podrobnostiach o ochrane spoločenských zvierat, požiadavkách na odchyt túlavých zvierat a požiadavkách na karanténne stanice a útulky pre zvieratá č. 283/2020 Z. z.
Dňom 1. septembra 2018 nadobudol účinnosť zákon č. 184/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2017 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela“), pričom táto novelapriniesla mnoho nových povinností a zmien pre obce vo vzťahu k zvieratám. Okrem iného sauvedená novela dotkla aj ustanovenia zákona č. 40/1964 Z. z. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) v oblasti ochrany zvierat a ich právneho postavenia. Po dlhých desaťročiach prestalo byť zviera z právneho hľadiska vecou. Zviera sa stalo samostatným objektom právnych vzťahov.
Podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, živé zvieratá, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa práva alebo iné majetkové hodnoty.“
Podľa § 119 ods. 3 Občianskeho zákonníka: „Živé zviera má osobitný význam a hodnotu ako živý tvor, ktorý je schopný vnímať vlastnými zmyslami a v občianskoprávnych vzťahoch má osobitné postavenie. Na živé zviera sa vzťahujú ustanovenia o hnuteľných veciach; to neplatí ak to odporuje povahe živého zvieraťa ako živého tvora.“
Právna úprava v oblasti túlavých zvierat, resp. nájdených zvierat (tzv. „živý nález) a povinnosti obcí s tým súvisiace sú predmetom zákona o veterinárnej starostlivosti. Novela zásadne zmenila postavenie a povinnosti obce v tejto oblasti.
Novela s účinnosťou od 1. septembra 2018 novým spôsobom upravila postup jednotlivých zodpovedných subjektov pri nakladaní s tzv. živými nálezmi:
– obec a Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR zabezpečuje zriadenie alebo prevádzku karanténnych staníc a útulkov pre zvieratá alebo sa podieľajú na prevádzke karanténnych staníc a útulkov pre zvieratá (§ 22 ods. 9 zákona o veterinárnej starostlivosti) a
– obec má povinnosť prevziať túlavé zvieratá od nálezcu a zabezpečiť o neho starostlivosť.
Podľa § 22 ods. 11 zákona o veterinárnej starostlivosti: „Obec je povinná prevziať túlavé zviera nájdené na území obce od nálezcu a umiestniť ho v karanténnej stanici alebo útulkupre zvieratá. Obec zabezpečuje starostlivosť o túlavé zviera od okamihu jeho prevzatia a po tom, ako nadobudne vlastníctvo k zvieraťu podľa odseku 17 môže bezodplatne previesť vlastníctvo zvieraťa na karanténnu stanicu alebo útulok pre zvieratá.“
Zákon stanovuje povinnosť pre obce uzavrieť zmluvu s osobou schválenou na odchyt túlavých zvierat, ak obec nie je osobou schválenou na odchyt túlavých zvierat |
Podľa § 22 ods. 10 zákona o veterinárnej starostlivosti: „Obec je povinná zabezpečiť odchyt túlavých zvierat na území obce a ich umiestnenie do karanténnej stanici alebo útulku pre zvieratá prostredníctvom osoby schválenej na odchyt túlavých zvierat, ktorou je fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorej bolo vydané rozhodnutie o schválení na odchyt túlavých zvierat podľa § 6 ods. 2 písm. a) Ak obec nie je osobou schválenou na odchyt túlavých zvierat, je povinná uzavrieť zmluvu o odchyte túlavých zvierat s osobou schválenou na odchyt túlavých zvierat.
Karanténna stanica alebo útulok pre zvieratá sú povinné o prevzatí zvieraťa upovedomiť obec, na území ktorej bolo zviera nájdené a zaregistrovať túlavé zviera do registra odchytených túlavých zvierat najneskôr nasledujúci deň po jeho prevzatí.
Odchyt túlavých zvierat a ich umiestnenie do karanténnej stanice alebo útulku pre zvieratá môže vykonávať len osoba schválená na odchyt túlavých zvierat prostredníctvom odborne spôsobilej osoby vyškolenej podľa § 6 ods. 2 písm. a).
Osoba schválená na odchyt túlavých zvierat nahlási obci, na ktorej území bolo zviera odchytené bezodkladne po odchyte túlavého zvieraťa, zoznam odchytených túlavých zvierat a údaje o odchytených túlavých zvierat a údaje o odchytených túlavých zvieratách.
Osoba schválená na odchyt túlavých zvierat je povinná zaregistrovať každé odchytené túlavé zviera do registra odchytených túlavých zvierat najneskôr do okamihu umiestneniaodchyteného túlavého zvieraťa do karanténnej stanice alebo útulku pre zvieratá. Prevádzku Centrálneho registra spoločenských zvierat zabezpečuje a zriaďuje počítačovú databázu Štátna veterinárna a potravinová správa.
Prechod vlastníctva zvieraťa na obec
Ak sa vlastník odchyteného túlavého zvieraťa neprihlási o zviera do troch mesiacov odo dňa umiestnenia zvieraťa do karanténnej stanice alebo do útulku pre zvieratá a to dňom nasledujúcim po uplynutí tejto lehoty (3 mesiace) prechádza vlastníctvo zvieraťa na obec, na území ktorej bolo zviera nájdené.
V súvislosti s prechodom vlastníctva zvieraťa vznikajú obci okrem iného povinnosti zabezpečiť trvalé označenie psa transpondérom, ktorý spĺňa technické požiadavky podľa osobitného predpisu, pred prvou zmenou vlastníka psa, najneskôr však do 12 týždňov veku a uviesť identifikačné údaje psa a údaje o vlastníkovi psa v centrálnom registri spoločenských zvierat podľa § 19 ods. 9 zákona o veterinárnej starostlivosti.
Právna úprava účinná od 1. septembra 2018 zavedená novelou zákona o veterinárnej starostlivosti je do značnej miery prísna, avšak nedostatočne, alebo vôbec nerieši viacerékardinálne otázky v súvislosti s povinnosťami a postupom obcí pri zabezpečovaní odchytutúlavých zvierat a plnení ďalších povinností obcí na tomto úseku.
- Obec má povinnosť prevziať od kohokoľvek (nálezcu) túlavé zviera a je povinná zabezpečiť o takto prevzaté zviera aj starostlivosť.
- Obec však je povinná prevziať a zabezpečovať starostlivosť nielen o zvieratá odovzdanétretími osobami, ale zákon obciam ukladá aj povinnosť aktívne zabezpečovať odchyt túlavých zvierat a ich umiestnenie do karanténnej stanice alebo útulku pre zvieratá.
- Odchyt túlavých zvierat môže vykonávať len osoba schválená na odchyt túlavých zvierat prostredníctvom odborne spôsobilej osoby.
- Obec je povinná zabezpečovať starostlivosť o zviera od okamihu prevzatia a potom ako nadobudne vlastníctvo k odovzdanému zvieraťu, pričom môže bezodplatne previezť vlastníctvo na karanténnu stanicu alebo útulok.
- Na obec, na území ktorej bolo zviera nájdené prechádza vlastníctvo k odchytenému zvieraťu, ak sa vlastník zvieraťa neprihlási o zviera do 3 mesiacov odo dňa umiestnenia do karanténnej stanice alebo útulku pre zvieratá.
V súvislosti s povinnosťami obce vo vzťahu k odchytu a starostlivosti o odovzdané, alebo odchytené zvieratá vyvstávajú otázky úhrady nákladov v súvislosti s umiestnením odchyteného alebo odovzdané zvieraťa v karanténnej stanici alebo útulku odo dňa jeho prevzatia do 3 mesiacov, kedy je možné, aby sa prihlásil vlastník zvieraťa, ako aj, a to predovšetkým, úhrady nákladov po prechode vlastníctva zvieraťa na obec. Obec je oprávnená previesť vlastníctvo k zvieraťu až po uplynutí 3 mesiacov na útulok a karanténnu stanicu, avšak len na základe dohody, resp. súhlasu druhej strany (útulku alebo karanténnej stanice). Dá sa však predpokladať, že bezodplatný prevod vlastníctva nie je pre obec reálnym riešením práve z dôvodu, že musí byť daná súhlas druhej zmluvnej strany.
Pokiaľ ide o usmrtenie zvieraťa, podľa zákona o veterinárnej starostlivosti musí byť splnená niektorá zo zákonných podmienok podľa § 22 ods. 5 zákona o veterinárnej starostlivosti, s tým, že na usmrtenie zvieraťa musí existovať primeraný zákonný dôvod.
Usmrtenie zvieraťa len z dôvodu, že bolo odchytené alebo nájdené bez ďalšieho nemožno považovať za zákonne konformné a spoločensky prijateľné riešenie vzhľadom na právne definovanú a akceptovanú definíciu zvieraťa ako živej a vnímavej bytosti.
Odstránenie tejto disproporcie medzi povinnosťami uloženým obciam a ich finančným krytím a prijatie tomu zodpovedajúcich legislatívnych alebo ekonomických nástrojov (de lege ferenda) vo vzťahu k úhrade nákladov, resp. možnosti prípadnej refundácie nákladov vynaložených na plnenie povinností obcí pri nakladaní s odchytenými, resp. odovzdanými zvieratami je v kompetencii Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Obec sa však za súčasného právneho stavu musí riadiť platnou právnou úpravou.