Menu

Rokovanie obecného zastupiteľstva počas COVID 19

Rokovanie obecného zastupiteľstva počas COVID 19

doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates
24. apríla 2020

Zákon č. 73/2020 Zb., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „novela“ alebo zákon č. 73/2020 Z. z.“) sa zásadne dotýka obcí, najmä v otázkach rokovania a hlasovania obecného zastupiteľstva v čase krízového stavu. Zákonnej modifikácií podlieha i funkčné obdobie hlavného kontrolóra. Článok sa venuje rokovaniu obecného zastupiteľstva počas krízovej situácie.

Novozavedené osobitné ustanovenia zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v § 30f  sa aplikujú len v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu (ďalej len „krízová situácia“).

Operatívne prijatá normatívna úprava však nie je schopná v absolútnom rozsahu efektívne a komplexne reagovať na všetky vzniknuté  situácie a dostatočne  reflektovať rozmanitosť podmienok slovenských obcí. Novela bola prijatá v skrátenom legislatívnom konaní a vyvoláva početné množstvo aplikačných problémov a výkladových nejasností.

Napriek nedostatkom schválenej úpravy vytvára novela základnú platformu, aby orgány obce dokázali v obmedzenom režime fungovať aj počas krízovej situácie vyvolanej pandémiou COVID 19. Preto sú prijaté novelizované ustanovenia do určitej miery všeobecné, čo umožňuje obciam, aby ich pružne inkorporovali do svojich podmienok v závislosti od ich technologickej pripravenosti. Zavedenie nových inštitútov v zákone o obecnom zriadení je do určitej miery rámcové práve z dôvodu rôznej úrovne technickej pripravenosti, možností a  zručnosti jednotlivých obcí. Zakotvujú sa alternatívne typy rokovania a hlasovania obecného  zastupiteľstva. Ich použitie vychádza zo zásady subsidiarity, t. z. je podporné k štandardnému fyzickému verenému rokovaniu obecného zastupiteľstva. Rámcovosť novely a „otvorenosťou“ upravených inštitútov vyvoláva druhotný efekt, ktorým je viacerých zásadných interpretačných otázok. Pri zachovaní pružnosti aplikácie novely, totiž obce nesmú prekročiť „zákonom stanovené mantinely“, inak budú nimi prijaté uznesenia nezákonné,

Neplynutie lehôt

Podľa § 30f ods. 1 novely, počas krízovej situácie v súvislosti s ochorením COVID–19 neplynú lehoty uvedené  § 11a ods. 3§ 14 ods. 4§ 18a ods. 2 prvej vete a ods. 4. Tieto lehoty sú viazané na :

  • uskutočnenie miestneho referenda na základe petície obyvateľov obce,
  • lehotu na zasadnutie obecnej rady a
  • lehotu súvisiace s vyhlásením a uskutočnením voľby hlavného kontrolóra.

Zákonodarca určil prerušenie plynutia lehôt pre tieto udalosti z dôvodu, že ide (s výnimkou zasadnutia obecnej rady) o úkony, ktoré spadajú do kategórie základných otázok obce. Pre rozhodnutie o nich je preto potrebná nespochybniteľná legitimita, t. j. aby sa zúčastnilo na miestnom referende čo najviac obyvateľov a aby bol hlavný kontrolór volený legitímnou väčšinou hlasov poslancov. U hlavného kontrolóra je cieľom spočívania lehôt aj garancia kontinuity kontrolnej činnosti v obci, t. z. aby obec pre prípad, že počas by počas krízového stavu zanikla hlavnému kontrolórovi funkcia uplynutím funkčného obdobia, neostala bez hlavného kontrolóra. V prípade miestneho referenda by bola spochybniteľná nielen legitimita, ak by sa konalo počas krízového stavu. Miestne referendum je zároveň hromadným podujatím  vyžadujúcim prítomnosť veľkej skupiny ľudí. Prvotným zmyslom a účelom  opatrení, ktoré boli v súvislosti so vznikom koronakrízy prijaté, bolo zamedzenie zhromažďovania osôb, pokiaľ nejde o nevyhnutný prípad. Prerušenie zmienených lehôt, a tým neuskutočnenie konaní, na ktorých realizáciu sú tieto lehoty podľa §30f ods. 1 zákona o obecnom zriadení viazané nepredstavuje ohrozenie základných „životných“ funkcionalít samosprávy, ani verejného záujmu. Ide o základné otázky života obce, ktoré však „znesú odklad“. Teda konanie o referende na základe petície obyvateľov, zasadnutie obecnej rady a voľba hlavného kontrolóra  nepredstavujú nevyhnutný prípad, bez urgentného riešenia ktorého sa obec v čase tejto krízovej situácie  nezaobíde.

Konania/úkony, ktorých lehoty podľa § 30f ods. 1 zákona o obecnom zriadený neplynú, sa ani nemajú podľa zákona uskutočniť, resp. ich uskutočnenie nie je v súlade so zákonom.

Tento záver platí napriek nie práve najvhodnejšie zvolenej zákonnej terminológii. Zákonodarca by bol omnoho zrozumiteľnejší, ak by zvolil formulácie, podľa ktorej sa úkony podľa § 11a ods. 3§ 14 ods. 4§ 18a ods. 2 prvej vety a ods. 4 počas krízovej situácie nevykonávajú.

Plynutie lehôt nie je definované v rovine úvahy o ich plynutí, resp. neplynutí, ale je definované imperatívnym spôsobom – „lehoty neplynú“. Preto nie je možné analogicky vychádzať z interpretácia riadneho zasadnutie obecného zastupiteľstva , ktoré sa „môže“ okrem riadneho fyzického rokovania, uskutočniť aj alternatívnym spôsobom (prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie).

UPOZORNENIE

Do samotnej zákonnej frekvencie a plynutia lehôt pre zasadnutie obecného zastupiteľstva (t. j. podľa potreby, najmenej raz za tri mesiace) zákon č. 73/2020 Z. z. nezasiahol. Obecné zastupiteľstvo je tak povinné v niektorej zo zákonom predpokladaných foriem (fyzické rokovanie alebo prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie) dodržať lehotu podľa § 12 ods. 1 zákona o obecnom zradení. T. z. aj počas krízovej situácie je obecné zastupiteľstvo povinné zasadnúť minimálne raz za tri mesiace.

Alternatívne spôsoby rokovania obecného zastupiteľstva podľa § 30f ods. 2 zákona o obecnom zriadení (prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie) tak v prípadoch potreby umožňujú plnohodnotne rokovať v zákonom predpokladaných lehotách. T. z., že rokovanie obecné zastupiteľstvo je nutné  zrealizovať v časovom horizonte a spôsobom ustanoveným v § 12 zákona o obecnom zriadení, a to bez ohľadu na to, či pôjde o rokovanie prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie alebo rokovanie za fyzickej prítomnosti poslancov obecného zastupiteľstva, ak budú dodržané aktuálne epidemiologické požiadavky nariadené Úradom verejného zdravotníctva.

Súčasná krízová situácia môže ohroziť zdravie zúčastnených osôb na rokovaní obecného zastupiteľstva. Počas krízového stavu by preto štandardné rokovanie obecného zastupiteľstva malo predstavovať výnimočnú formu výkonu územnej samosprávy v nevyhnutných prípadoch. Na strane druhej nemožno odhliadnuť od materiálno-technickej pripravenosti / nepripravenosti slovenských obcí na uskutočňovanie zasadnutia zastupiteľstva prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie. V podmienkach Slovenskej republiky je vyše 2 900 obcí, z čoho 66 % tvoria obce do 1 000 obyvateľov s minimálnym odborným, technickým a odborným vybavením. Technická gramotnosť poslancov obecných zastupiteľstiev je prevažne na nízkej úrovni.

Voľba formy rokovania obecného zastupiteľstva preto ad hoc v konkrétnej obci závisí od epidemiologickej situácie (prítomnosti nákazy) v tej-ktorej obci a rovnako od technickej pripravenosti obecného úradu a poslancov obecného zastupiteľstva uskutočniť rokovanie prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie.

Počas krízovej situácie je možné uskutočniť rokovanie obecného zastupiteľstva dvojakým spôsobom:

1. štandardným spôsobom s fyzickou prítomnosťou poslancov obecného zastupiteľstva podľa § 12 zákona o obecnom zriadení za dodržania aktuálnych epidemiologických požiadaviek nariadených Úradom verejného zdravotníctva alebo

2. alternatívnym spôsobom prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie podľa § 30f ods. 2 zákona o obecnom zriadení.

Obe formy rokovanie obecného zastupiteľstva sú počas krízovej situáccie COVID 19 rovnocenné.

Aktuálne epidemiologické požiadavky na rokovanie obecného zastupiteľstva upravuje Opatrenie úradu verejného zdravotníctva SR pri ohrození verejného zdravia č. OLP/3354/2020

Verejnosť zasadnutia obecného zastupiteľstva

Jedným zo základných princípov slovenskej verejnej správy je otvorenosť verejnej správy. Verejnosť rokovania zastupiteľských orgánov, a tým aj ich spoločenská kontrola, je nevyhnutným prejavom právneho štátu. Verejnosť rokovania obecného zastupiteľstva nepochybne predstavuje jeden zo základných pilierov rokovaní resp. výkonu samosprávy obce.

Práve požiadavka na verejnosť rokovania obecného zastupiteľstva predstavuje najväčší problém zákona č. 73/2020 Z. z. Verejnosť rokovania je právnym imperatívom z dôvodu kontroly verejnej správy, v protiklade ktorému stojí epidemiologický imperatív na vylúčení verejnosti z dôvodu ochrany verejného zdravia.

Zákonodarca sa preto musel so spoločenskou kontrolou rokovania obecného zastupiteľstva vysporiadať. V kontexte prijímaných epidemiologických opatrení sa s otázkou účasti verejnosti musel vysporiadať aj Úrad verejného zdravotníctva SR.

V rámci testu proporcionality, t. z. ktorému právom chránenému záujmu priznať väčšiu váhu bola uprednostnená ochrana verejného zdravia.

Podľa opatrenia úradu verejného zdravotníctva SR pri ohrození verejného zdravia č. OLP/3354/2020 počas krízovej situácie má byť vylúčená verejnosť zo zasadnutia obecného zastupiteľstva konaného podľa § 12 zákona o obecnom zriadení.

V prípade rokovania obecného zastupiteľstva alternatívnym spôsobom prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie podľa § 30f ods. 2 zákona o obecnom zriadení je do určitej miery tiež narušená zásada bezprostrednej verejnosti rokovania zastupiteľstva. (Hoci existujú sofistikované technické riešenia, ktoré umožňujú rokovanie prostredníctvom elektronických prostriedkov prenášať aj ON LINE neobmedzenému okruhu osôb. Na ich využitie však drvivá väčšina slovenských obcí nie je technicky pripravená)

Zásada verejnosti pri rokovaní sa však nevyhnutne nespája s podmienkou zapájania verejnosti do jeho priebehu a diskusie na zasadnutí obecného zastupiteľstva (okrem prípadov, ak je táto možnosť v rámci podrobnejšej úpravy uvedená v rokovacom poriadku). Zákonná úprava ani negarantuje verejnosti právo na udelenie slova na rokovaní obecného zastupiteľstva.

Verejnosť rokovania zásadne spočíva v tom, aby bolo možné rokovanie kýmkoľvek sledovať, kýmkoľvek z neho zhromažďovať, uchovávať a šíriť informácie.

Pri súčasnom stave vedy a techniky je možné sledovať rokovania obecného zastupiteľstva prostredníctvom pokročilých technologických prenosov, a to bez nutnej bezprostrednej fyzickej účasti osôb priamo pri rokovaní obecného zastupiteľstva. Pre výkon verejnej kontroly postačuje vnímať vôľu obecného zastupiteľstva tvorenú jednoznačným a priamym prejavom vôle rokujúcich,  resp. hlasujúcich členov.  Zásada verejnosti, resp. verejnej kontroly tak (hoci na inej platforme) ostáva zachovaná i pri rokovaní obecného zastupiteľstva prenášanom verejnosti technickými prostriedkami pri splnení podmienky priameho prenosu. Väčšina technických aplikácií dokonca umožňuje zachovať aj právo verejnosti „on line“ vystúpiť, resp. požiadať o udelenie slova prostriedkami elektronickej komunikácie.

Mimoriadny charakter súčasnej situácie o to viac odôvodňuje akceptáciu zásady verejnosti rokovania prostredníctvom diaľkového sledovania zasadnutia v záujme ochrany verejného zdravia. Prenášanie on line zasadnutia obecného zastupiteľstva verejnosti technickými prostriedkami sa tak nejaví ako problematický inštitút.

Na inštitút verejnosti rokovania obecného zastupiteľstva treba hľadieť aj skrz tzv. historický právny výklad. 

V dobe, keď bol pôvodne zákon o obecnom zriadený prijímaný (rok 1990) bol stav techniky a jej využívania diametrálne odlišný, než v súčasnom roku 2020. Zákonodarca v roku 1990 nemohol predvídať a chápať pojem verejnosti tak, ako ju je možné ponímať v roku 2020, keď technológie umožňujú diametrálne iné možnosti, napr. on line formou. Zároveň sa „zmenila“ aj spoločnosť. Súčasná verejnosť neočakáva, že sa bude musieť fyzicky dostaviť do určenej zasadačky obecného úradu, ale naopak, že si technickými prostriedkami odsleduje rokovanie obecného zastupiteľstva, bez ohľadu na to, kde sa práve nachádza. Takáto forma spoločenskej kontroly verejnej správy je v súčasnej dobe už navyše oveľa efektívnejšia. 

Takto vníma právne normy aj teória práva ako „objektívne podmienené pravidlá správania“. Objektívna podmienenosť znamená, že právna norma odráža technické, ekonomické, sociálne, politické, a iné podmienky spoločnosti v čase a mieste, kedy je právna norma prijímaná.

Uvoľnenie imperatívu verejnosti zasadnutia počas krízovej situácie

Počas krízovej situácie COVID 19 zákonodarca mierne modifikuje „uvoľňuje“ požiadavku verejnosti zasadnutia obecného zastupiteľstva konanom alternatívnym spôsobom prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie podľa § 30f ods. 2 zákona o obecnom zriadení. Táto „modifikácia“ verejnosti však platí len pre obdobie krízovej situácie.

Podľa § 30f ods. 2 zákona o obecnom zriadení „Rokovanie obecného zastupiteľstva podľa § 12 možno počas krízovej situácie uskutočniť prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie. Z rokovania obecného zastupiteľstva podľa prvej vety obec vyhotoví obrazovo-zvukový alebo zvukový záznam, ktorý do 48 hodín po ukončení rokovania zverejní na webovom sídle obce, ak ho má zriadené, a do piatich dní po ukončení rokovania v podobe zápisnice na úradnej tabuli obce a na webovom sídle obce, ak ho má zriadené. Obrazovo-zvukový alebo zvukový záznam podľa predchádzajúcej vety obec komukoľvek bezodkladne sprístupní po skončení rokovania.“

Počas krízovej situácie sa požiadavka verejnosti „zmierňuje“ na požiadavku bezodkladného (do 48 hodín) zverejnenia obrazovo-zvukového alebo zvukového záznamu z rokovania obecného zastupiteľstva a zápisnice z rokovania obecného zastupiteľstva do piatich dní predpísaným spôsobom (web, úradná tabuľa).

T. z. počas krízovej situácie je považované za verejné zasadnutie aj také zasadnutie obecného zastupiteľstva uskutočneného prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie, u ktorého obec zabezpečí zverejnenie spôsobom, formou a v lehotách podľa § 30f ods. 2 zákona o obecnom zriadení. 

UPOZORNENIE

Treba pamätať aj na pravidlá pre nepočujúcich. Právnym základom je. zákon č. 95/2019  o informačných technológiách vo verejnej správe a o zmene a doplnení niektorých a na neho nadväzujúce Metodické usmernenie generálneho riaditeľa sekcie informačných technológii verejnej správy Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu k monitorovaniu prístupnosti webových sídel z 30.10.2019

(dostupné na

https://www.vicepremier.gov.sk/wp-content/uploads/2019/11/Metodick%C3%A9-usmernenie-gener%C3%A1lneho-riadite%C4%BEa-sekcie-informa%C4%8Dn%C3%BDch-technol%C3%B3gii-verejnej-spr%C3%A1vy-%C3%9Aradu-podpredsedu-vl%C3%A1dy-SR-pre-invest%C3%ADcie-a-informatiz%C3%A1ciu.pdf).

Podľa pravidla 1.2 usmernenia Dynamické multimediálne prvky – Samostatný vopred nahratý video záznam: „Pre samostatný vopred nahratý video záznam sa poskytuje alternatívna informácia alebo zvuková stopa dynamického multimediálneho prvku, ktorá obsahuje informácie ekvivalentné obsahu vo vopred nahratom video zázname.“
T. z. zápisnica z rokovania obecného zastupiteľstva musí byť zverejnená na rovnakom mieste ako zvukový alebo zvukovo-obrazový záznam, čo je dôležité, lebo inak by audio záznam musel byť ošetrený prekladom do posunkovej reči, alebo by musel mať titulky.

Zavedené spôsoby zabezpečenia verejnosti rokovania v § 30f zákona o obecnom zriadení sú špeciálnymi ustanoveniami prijatými iba pre potreby krízovej situácie, a po jej skončení ich nebude možné považovať za dostatočnú zákonnú formu verejnosti rokovania.

Medzery novely voči požiadavke verejnosti zasadnutia

Napriek nesporným pozitívam novely zákona o obecnom zriadení pod č. 73/2020 Z. z. sa však zákonodarca v dôsledku skráteného legislatívneho konania nevyhol viacerým legislatívnym nepresnostiam.

Hlavný interpretačný a aplikačný problém paradoxne nevyvoláva výklad k zasadnutiam obecných zastupiteľstiev uskutočňovaných prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie.

Zásadný problém vyvolalo to, že sa zákonodarca výslovne v novele nevysporiadal s otázkou  verejnosti zasadnutia zastupiteľstva konaným s fyzickou prítomnosťou poslancov podľa § 12 zákona o obecnom zriadení. Uvedenú medzeru prehlbuje kombinácia s Opatrením Úradu verejného zdravotníctva SR pri ohrození verejného zdravia č. OLP/3354/2020, ktoré vylúčenie verejnosti zo zasadnutí obecného zastupiteľstva nariadilo.

Zákonodarca vytvoril plnohodnotnú možnosť alternatívneho rokovania obecného zastupiteľstva prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie. Takéto alternatívne rokovanie zákonodarca dostatočne regulatívne ošetril, a to aj vo vzťahu k modifikácii verejnosti zasadnutia obecného zastupiteľstva v § 30f ods. 2 zákona o obecnom zriadení.

Aplikačný problém však spočíva v tom, že obce po alternatívnom rokovaní prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie v drvivej väčšine prípadov vôbec nechcú siahnuť. Obecné zastupiteľstvá, najmä pre nízku technickú vybavenosť obecných úradov a slabú personálnu pripravenosť poslancov, chcú počas krízovej situácie uskutočniť štandardné rokovania s fyzickou prítomnosťou poslancov podľa § 12 zákona o obecnom zriadení.

Takto plánované rokovania obecného zastupiteľstva, ktoré majú byť podľa Opatrenia Opatrením Úradu verejného zdravotníctva SR pri ohrození verejného zdravia č. OLP/3354/2020 však narážajú na znenie ust. § 12 ods. 8 písm. a) a b) zákona o obecnom zriadení.

Opatrenie Úradu verejného zdravotníctva SR nie je nadriadené zákonu. Novela pod č. 73/2018 Z. z. ani výslovne nevylúčila aplikáciu § 12 ods. 8 písm. a) a b) zákona o obecnom zriadení. Novela v § 30f ods. 2 zákona o obecnom zriadení výslovne nemodifikovala inštitút verejnosti zasadnutia obecného zastupiteľstva uskutočňovaného za fyzickej prítomnosti poslancov obecného zastupiteľstva.

Podľa § 12 ods. 8 zákona o obecnom zriadení rokovanie obecného zastupiteľstva nesmie byť neverejné, ak jeho predmetom ak je predmetom rokovania obecného zastupiteľstva

a) použitie verejných prostriedkov na platy, odmeny a iné náležitosti spojené s výkonom funkcie orgánov obce, členov orgánov obce, zamestnancov obce alebo osôb, ktoré vykonávajú za odplatu činnosť pre obec,

b) nakladanie s majetkom vo vlastníctve obce, najmä prevod vlastníctva k majetku vo vlastníctve obce, nadobudnutie majetku do vlastníctva obce alebo prenechanie majetku obce do užívania iným osobám.“

Pri systematickom prepojení ustanovení § 12 ods. 8 zákona o obecnom zriadení a § 30f ods. 2 zákona o obecnom zriadení navyše v kontexte Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR pri ohrození verejného zdravia č. OLP/3354/2020 vyvstávajú predovšetkým tieto interpretačné nejasnosti, ktoré majú zásadné právne a aplikačné dopady:

1. Je možné na zasadnutiach obecného zastupiteľstva konaného s fyzickou prítomnosťou poslancov obecného zastupiteľstva podľa § 12 zákona o obecnom zriadení prerokovať aj veci, s ktorých predmet spadá pod § 12 ods. 8 písm. a) a b)  zákona o obecnom zriadení?

2. Ak je možné na zasadnutiach obecného zastupiteľstva konaného s fyzickou prítomnosťou poslancov obecného zastupiteľstva podľa § 12 zákona o obecnom zriadení prerokovať aj veci, ktorých predmet spadá pod § 12 ods. 8 písm. a) a b) zákona o obecnom zriadení, akým spôsobom sa má zabezpečiť verejnosť zasadnutia ?

3. Ak je možné na zasadnutiach obecného zastupiteľstva konaného s fyzickou prítomnosťou poslancov obecného zastupiteľstva podľa § 12 zákona o obecnom zriadení prerokovať aj veci, ktorých predmet spadá pod § 12 ods. 8 písm. a) a b) zákona o obecnom zriadení, má sa zabezpečiť publicita podľa  30f ods. 2  druhá veta zákona o obecnom zriadení.

Keďže zákon výslovne odpovede na nastolené právne otázky nedáva musíme pristúpiť len k právnemu výkladu. Riziko akéhokoľvek právneho výkladu však spočíva v tom, že nie je právne záväzné. V konkrétnom prípade zákonnosť, či nezákonnosť prijatého uznesenia obecného zastupiteľstva posúdi s konečnou platnosťou až súd.

Ustanovenie § 30f ods. 2 druhá veta zákona o obecnom zriadení výslovne pojednáva o publicite, t. j. dodržaní požiadavky verejnosti, priebehu rokovania obecného zastupiteľstva, iba ak sa konalo spôsobom podľa prvej vety, t. z. prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie (teda nie rokovaním s fyzickou prítomnosťou poslancov podľa § 12 zákona o obecnom zriadení).

Je však nelogické, ak by sa pri rokovaní obecného zastupiteľstva prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie s následnou publicitou podľa § 30f ods. 2 zákona o obecnom zriadení mohlo rokovať aj o veciach podľa § 12 ods. 8 zákona o obecnom zriadení, a naopak nemohlo by sa rokovať o otázkach podľa § 12 ods. 8 zákona o obecnom zriadení na zasadnutí obecného zastupiteľstva s fyzickou prítomnosťou poslancov podľa § 12 zákona o obecnom zriadení. Ide o uplatnenie argumentu a minori ad maius (argument od menšieho k väčšiemu). Ak pre naplnenie požiadavky verejnosti konania zasadnutia zastupiteľstva uskutočňovaného prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie postačuje zákonodarcovi následné (ex post) zverejnenie spôsobom podľa v § 30f ods. 2 zákona o obecnom zriadení, bolo by absurdné, ak by nepostačovalo pre naplnenie požiadavky verejnosti takéto následné (ex post) zverejnenie záznamu aj zo zasadnutia obecného zastupiteľstva uskutočňovaného za fyzickej prítomnosti poslancov (argumentum ad absurdum).

Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR „právna úprava nemôže byť chápaná absurdne alebo absolútne.“

Vnímam iba ako „medzeru“ novely, že neumožnil v § 30f ods. 2 zákona o obecnom zriadení, aby bola zachovaná možnosť publicity rokovania spôsobom podľa druhej vety § 30f ods. 2, aj u takých zastupiteľstiev, ktoré sa budú konať za fyzickej prítomnosti poslancov (teda nielen ak sa zasadnutie uskutočňuje prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie – teda podľa prvej vety ust. § 30f ods. 2 zákona o obecnom zriadení).

• Podľa môjho právneho názoru je počas krízovej situácie splnená podmienka verejnosti zasadnutia obecného zastupiteľstva konaného s fyzickou prítomnosťou poslancov (teda nie prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie), ak obec dodrží požiadavky upravené v druhej vete § 30f ods. 2 zákona o obecnom zriadení:

i. zverejní zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam z rokovania do 48 h na web sídle obce a kumulatívne

ii. zverejní zápisnicu z rokovania do piatich dní na úradnej tabuli a web sídle obce.

• Podľa môjho právneho názoru je splnená podmienka verejnosti zasadnutia obecného zastupiteľstva konaného s fyzickou prítomnosťou poslancov (teda nie prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie) aj vtedy, ak je rokovanie obecného zastupiteľstva prenášané verejnosti technickými prostriedkami ON LINE, t. j. naživo v reálnom čase.

• Podľa môjho právneho názoru, ak je splnená podmienka verejnosti (podľa prvého alebo druhého bodu výkladu), možno na zasadnutí obecného zastupiteľstva konaného s fyzickou prítomnosťou poslancov prejednávať aj veci, ktorých predmet spadá pod § 12 ods. 8 písm. a) a b) zákona o obecnom zriadení, t. j. veci spojené s odmeňovaním v obci a majetkové veci.

Tieto závery vyplývajú z použitia pravidiel tzv. právnej logiky – argumentum a minori ad maius, argumentum ad absurdum a historického výkladu.

Protikladom však môže byť doslovný výklad zákona, tzv. gramatický. Z doslovného výkladu zákona by vyplývalo, že na zasadnutí obecného zastupiteľstva konaného s fyzickou prítomnosťou poslancov (teda nie prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie) by nebolo možné prejednávať veci spojené s odmeňovaním v obci a majetkové veci podľa § 12 ods. 8 písm. a) a b) zákona o obecnom zriadení.

Nastolený problém je zásadný, pretože ak by sa súd v konkrétnom prípade (napr. pri žalobe o neplatnosť nájomnej, kúpnej zmluvy a pod.) priklonil k doslovnému výkladu zákona, tak by  všetky rozhodnutia zastupiteľstiev konaných s fyzickou prítomnosťou poslancov počas krízového stavu o veciach podľa § 12 ods. 8 písm. a) a b) zákona o obecnom zastupiteľstve boli nezákonné.

V snahe o odstránenie interpretačných nejasností obce požiadali Ministerstvo vnútra SR, ako gestora zákona, o jednotné metodické usmernenie k sporným otázkam. Hoci aj usmernenie Ministerstva vnútra SR je právne nezáväzné môže byť vhodnou aplikačnou pomôckou. Slovenské obce sa totiž v najbližších dňoch napriek krízovej situácie chystajú rokovať prevažne s fyzickou prítomnosťou poslancov a potrebujú najmä rokovať práve omajetkových otázkach podľa § 12 ods. 8 písm. b) zákona o obecnom zriadení.

doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. • Partner
doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates

Ostatné články