Menu

Zákaz konkurencie členov dozornej rady komunálnej obchodnej spoločnosti

Zákaz konkurencie členov dozornej rady komunálnej obchodnej spoločnosti

doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates
5. decembra 2020

Obec ako samostatná právna a ekonomická jednotka môže vykonávať podnikateľskú činnosť, účelom ktorej je dosiahnutie zisku, rovnako ako iné, rýdzo súkromnoprávne subjekty. Obec môže vykonávať podnikateľskú činnosť rôznymi spôsobmi resp. v rôznych formách. Jednou z foriem výkonu podnikateľskej činnosti obce je podnikanie prostredníctvom založených samostatných právnických osôb súkromného práva, tzv. komunálnych obchodných spoločností. Problematika komunálnych obchodných spoločností je komplexná. Pri definovaní postavenia a vymedzení fungovania komunálnych obchodných spoločností sú kľúčovými právnymi predpismi Obchodný zákonník a zákon o obecnom zriadení. Vymedzenie zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v z. n. p. (ďalej len „Obchodný zákonník“) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) ako všeobecného alebo špeciálneho predpisu nie je v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov ustálené. Nevyjasnený vzťah medzi Obchodným  zákonníkom a zákonom o obecnom zriadení prináša v aplikačnej praxi viacero esenciálnych problémov. Predkladaný príspevok za analyzuje parciálnu otázku, ktorou je zákaz konkurencie členov dozornej rady a konateľakomunálnej obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným.

Komunálna obchodná spoločnosť

Špeciálny charakter komunálnej obchodnej spoločnosti ako súkromnoprávneho subjektu v postavení podnikateľa, spočíva v skutočnosti, že jej jediným zakladateľom a spoločníkom je verejnoprávny subjekt – obec. Obchodnoprávna úprava determinuje obchodnej spoločnosti súkromnoprávny charakter a postavenie podnikateľa, ktorého činnosť je implicitne upravená v § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa predmetného ustanovenia sa podnikaním rozumie „sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku.“

Z JUDIKATÚRY

Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 70/97 zo 16. júna 1998: „Právo podnikať je ústavnou zárukou slobody výkonu hospodárskej činnosti podľa uváženia. Vstup na trh je súčasťou ústavou zaručeného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, pretože v trhovom hospodárstve je podstatné uplatnenie práva podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.“  

Pojem komunálna alebo obecná obchodná spoločnosť nie je legálnym pojmom. Z hľadiska historického vývoja právnej úpravy, právny poriadok SR používal pojem obecný podnik v súvislosti so zákonom stanoveným prechodom majetku SR do vlastníctva obcí. Tento pojem bol s účinnosťou od 1. januára 2002 z právneho poriadku SR vypustený novelou zákona o majetku obcí uskutočnenou zákonom č. 447/2001 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. V súčasnosti je pojem komunálna obchodná spoločnosť (označovaná aj inými, obdobnými pojmami, ako napríklad mestská obchodná spoločnosť, obecný podnik alebo menej frekventovane používaný pojem municipálna firma) spravidla definovaný ako obchodná spoločnosť, zakladateľom ktorej je obec.

Zákaz konkurencie

Pri personálnych nomináciách konateľov a členov dozornej rady komunálnej obchodnej spoločnosti je nutné posúdenie naplnenia / vylúčenia znakov protiprávneho konania spočívajúceho v porušení zákazu konkurencie u konateľa a členov dozornej rady komunálnej obchodnej spoločnosti podľa Obchodného zákonníka.

Podstatou ustanovení o zákaze konkurencie je ochrana obchodnej spoločnosti pred konaním členov jej štatutárnych orgánov, členov dozornej rady alebo spoločníkov, ktoré by znevýhodnilo, prípadne priamo poškodilo záujmy spoločnosti. Zjednodušene je účelom ustanovení o zákaze konkurencie zabránenie konfliktu záujmov spoločnosti na jednej strane a členov jej orgánov, prípadne spoločníkov na druhej strane.

Členovia orgánov komunálnej obchodnej spoločnosti sú schopní, vzhľadom na jeho oprávnenia vo vzťahu k tretím osobám a podrobnú znalosť ekonomickej a hospodárskej situácie spoločnosti, jednoducho zneužiť svoje postavenie vo svoj prospech, prípadne v prospech iných osôb. S tým Obchodný zákonník počíta a chráni spoločnosť, v ktorej štatutárny orgán svoju funkciu vykonáva, ustanoveným zákazom konkurencie v zmysle § 65 Obchodného zákonníka a osobitne § 136 Obchodného zákonníka pre konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným a členov dozornej rady, ak je zriadená.

Podľa § 65 ods. 1 Obchodného zákonníka: Ustanovenia o jednotlivých spoločnostiach určujú, ktoré osoby a v akom rozsahu podliehajú zákazu konkurenčného konania.“

Podľa § 65 ods. 2 Obchodného zákonníka: Spoločnosť je oprávnená požadovať, aby osoba, ktorá tento zákaz porušila, vydala prospech z obchodu, pri ktorom porušila zákaz konkurencie, alebo previedla tomu zodpovedajúce práva na spoločnosť. Tým nie je dotknuté právo na náhradu škody.“

Podľa § 65 ods. 3 Obchodného zákonníka: Práva spoločnosti podľa odseku 2 zanikajú, ak sa neuplatnili u zodpovednej osoby do troch mesiacov odo dňa, keď sa spoločnosť o tejto skutočnosti dozvedela, najneskôr však uplynutím jedného roka od ich vzniku. Tým nie je dotknuté právo na náhradu škody.“

Podľa § 136 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka:

Pokiaľ zo spoločenskej zmluvy alebo stanov nevyplývajú ďalšie obmedzenia, konateľ nesmie

a)vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti

b)sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti,

c)zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením a 

d)vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, v ktorej vykonáva pôsobnosť konateľa alebo v ktorej je spoločníkom niektorý z jej spoločníkov alebo osoba, ktorá je ovládaná tou istou osobou ako spoločník.“

Podľa § 136 ods. 2 Obchodného zákonníka: „Porušenie odseku 1 má dôsledky ustanovené v § 65.“

Podľa § 136 ods. 3 Obchodného zákonníka „Spoločenská zmluva alebo stanovy môžu určiť, v akom rozsahu sa zákaz konkurencie vzťahuje aj na spoločníkov.“

Takto upraveným zákazom konkurencie má zákonodarca záujem chrániť spoločnosť pred konaním člena jej orgánuktorým sa tento snaží na svoj alebo cudzí účet získať určitý prospech, a to na úkor spoločnosti. Uvedené skutkové situácie predpokladajú, že člen orgánu spoločnosti svojím konaním v rozpore so záujmami spoločnosti a na jej úkor zabezpečuje pre seba alebo pre tretiu osobu určitý prospech.

Zákaz konkurencie chráni obchodné záujmy spoločnosti tak, že limituje potenciálne podnikateľské aktivity členov orgánu obchodnej spoločnosti „mimo spoločnosti“. Toto zákonné obmedzenie je logické, pretože členovia orgánu obchodnej spoločnosti získavajúprostredníctvom výkonu svojej funkcie detailný prehľad o zmluvných partneroch spoločnosti, ako aj o vývoji trhu, pričom tieto informácie môžu využiť pre seba alebo pre tretiu osobu namiesto toho, aby boli zužitkované v prospech spoločnosti.

V nadväznosti na uvedené sa zákaz konkurencie vzťahuje na tri okruhy osôb:

1.​na konateľov, ktorí podliehajú zákazu konkurencie priamo zo zákona, t. j. zákaz konkurencie sa na nich vzťahuje bez ohľadu na to, či je tento zákaz konštatovaný aj v spoločenskej zmluve alebo v stanovách,

2.​na členov dozornej rady, ktorí rovnako ako konatelia podliehajú zákazu konkurencie ex lege bez ohľadu na to, či je toto obmedzenie upravené v spoločenskej zmluve alebo v stanovách,

3.​na spoločníkov spoločnosti, ale iba vtedy, ak je táto limitácia uvedená v spoločenskej zmluve alebo v stanovách, t. j. inštitút zákazu konkurencie sa na spoločníkov nevzťahuje zo zákona.

Člen orgánu obchodnej spoločnosti nesmie vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou komunálnej obchodnejspoločnosti. Toto ustanovenie sa vzťahuje na zákaz uzatvárania dvoch druhov obchodov, ktoré sú zákonom vždy považované za porušenie zákazu konkurencie:

1.​Obchod súvisiaci s podnikateľskou činnosťou spoločnosti, ktorý konateľ uzavrel vo vlastnom mene – t. j. konateľ uzavrel zmluvu s treťou osobou vo vlastnom mene namiesto toho, aby obchod uzavrel v mene spoločnosti, v ktorej vykonáva funkciu konateľa (napr. konateľ uzavrel príslušnú zmluvu ako živnostník, keďže v praxi je bežné, že konateľ má popri výkone svojej funkcie aj vlastné súbežné podnikateľské aktivity);

2.​Obchod súvisiaci s podnikateľskou činnosťou spoločnosti, ktorý bol uzavretý v mene tretej osoby, ale na účet konateľa – t. j. konateľ konkrétnu obchodnú zmluvu neuzavrel vo svojom mene, ale uzavrela ju iná osoba, ktorá na účely tohto obchodu koná ako komisionár v zmysle § 577 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom prípadný prospech vyplývajúci z tejto zmluvy bude prospechom konateľa (t. j. komitenta). V tejto súvislosti však poukazujeme na to, že porušením zákazu konkurencie je už samotné uzavretie obchodu, a nie až dosiahnutie prípadného prospechu, ktorý z tohto obchodu môže plynúť konateľovi.

Na to, aby bolo možné v konkrétnom prípade hovoriť o porušení zákazu konkurencie podľa ustanovení Obchodného zákonníka, musia byť teda splnené nasledujúce podmienky:

1. konajúca osoba musí byť členom štatutárneho orgánu alebo členom dozornej rady, ak je zriadená, (prípadne aj spoločníkom, ak sa podľa spoločenskej zmluvy zákaz konkurencie vzťahuje aj na spoločníkov),

2. konajúca osoba svojim konaním realizuje svoj vlastný záujem odlišný od záujmu spoločnosti, ktorej je členom štatutárneho orgánu a

3. realizáciou tohto záujmu rozdielneho od záujmu spoločnosti konajúca osoba vedome poškodzuje najmä majetkové záujmy spoločnosti.

V prípade kapitálovej spoločnosti, ktorou je spoločnosť s ručením obmedzeným, je podnikateľská činnosť z finančného hľadiska realizovaná z vkladov (majetkových plnení) spoločníkov ex ante (od počiatku) od jej založenia. Spoločník (obec) je v takejto spoločnosti zaviazaný uhradiť vklad na začiatku podnikania, eventuálne uskutočňovať v prospech spoločnosti aj iné majetkové plnenia (napr. povinnosť prispieť na úhradu strát spoločnosti) počas jej existencie. Okrem osobnej zložky, a s tým súvisiacej obligatórnej povinnosti lojality, priorizovania záujmov spoločnosti pred vlastnými záujmami spoločníka, zákonodarca ex lege (priamo zo zákona) predpokladá nakladanie s jeho majetkom vo vymedzenom rozsahu, v prospech a na účet spoločnosti. Verejnoprávne limity komunálneho práva v mnohom postavenie obce ako súkromnoprávneho subjektu (in concreto v postavení jediného zakladateľa a spoločníka) limitujú kompetenčnými a procesnými normami, ako aj normami upravujúcimi zásady, na ktorých spočíva nakladanie s majetkom obce. Obec v postavení jediného zakladateľa a spoločníka obchodnej spoločnosti vykonáva nevrchnostenskú verejnú správu, a jej právne postavenie v komerčnom vzťahu nemožno bez ďalšieho stotožňovať s právnym postavením iných subjektov tvoriacich „najvyšší orgán obchodnej spoločnosti“, ako Obchodný zákonník v prvej vete § 125 ods. 1 označuje valné zhromaždenie. Charakter verejnoprávneho subjektu v postavení jediného zakladateľa a spoločníka je obci priznaný najmä vecnou pôsobnosťou zákona o obecnom zriadení a zákona SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v z. n. p. (ďalej len „zákon o majetku obcí“).

Základné obchodnoprávne inštitúty, ktorým je aj regulácia zákazu konkurencie a sankčné nároky spoločnosti s tým súvisiace, sa aplikujú, s ohľadom na osobitné povinnosti obce pri nakladaní s jej majetkom.

Dôsledné dodržiavanie obchodnoprávnych noriem, ktoré zakladajú účinné prostriedky ochrany podniku pred protiprávnym konaním členov orgánov, je v konkrétnom prípade vyžadované a fortiori (tým viac), že nakladanie s obecným majetkom upravuje osobitná a rigorózna verejnoprávna úprava.

Účelom obchodnoprávnej regulácie zákazu konkurencie nie je samo osebe postihnúť špekulatívne konanie člena orgánu obchodnej spoločnosti, ktorý získava osobné výhody zo zneužitia informácií a postavenia obchodnej spoločnosti na trhu, čím spoločnosť môže utrpieť ujmu (najmä majetkovú), ale aj verejnoprávny záujem na čistote hospodárskej súťaže.

Status ochrany majetkových práv obce v postavení spoločníka ako zákonnej povinnosti obce, vyplýva z jednej z fundamentálnych verejnoprávnych zásad, na ktorých hospodárenie s majetkom obce spočíva, a síce zásady obsiahnutej v § 7 ods. 2 písm. c) zákona o majetku obcí. Podľa predmetného ustanovenia je obec povinná najmä „používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi“Ratio legis (zmyslom) § 7 ods. 2 písm. c) zákona o majetku obcí je zákonné zakotvenie všeobecného princípu súkromného práva „Právo patrí bdelým“ v podmienkach samosprávy, a s ohľadom na imperatív verejného záujmu, jeho kreovanie ako právnej povinnosti obce pri nakladaní so svojím majetkom.

Z JUDIKATÚRY

Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sžr 38/2011 K uvedenému Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt” t. j. „práva patria len bdelým” (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou..“

Podľa obchodnoprávnej úpravy je vymáhanie nárokov plynúcich obchodnej spoločnosti z porušenia zákazu konkurencie právom spoločnosti, špeciálny charakter spoločníka – obce, však použitím systematického výkladu, zakladá spoločníkovi (obci) povinnosť byť aktívny v ochrane práv spoločnosti, a tým aj v ochrane majetkových a nemajetkových práv obce.

Posúdiť v konkrétnom prípade, či členovia dozornej rady porušili zákaz konkurencie, predpokladá dôsledné vyhodnotenie ich samostatnej podnikateľskej činnosti (lustrovaním v obchodnom a živnostenskom registri s ohľadom na zapísané predmety podnikania), ktorá sa javí ako konkurenčná v konkrétnom súťažnom prostredí trhu, vymedzenom ako priesečník:a) predmetu podnikateľskej činnosti súťažiteľov. V pozícii súťažiteľov tu vystupujú nielen tí podnikatelia, ktorí vykonávajú totožnú podnikateľskú činnosť, ale aj tí, ktorí podnikajú v podobných, zastupiteľných, či nahraditeľných podnikateľských činnostiach.,b) miesta, kde súťažitelia vykonávajú činnosť v podobnom predmete podnikania,c) času, v ktorom súťažitelia vykonávajú činnosť v podobnom predmete podnikania.

Vecné okruhy činností členov dozornej rady, ktorých výkon (realizácia) je porušením zákazu konkurencie zákonodarca vymedzil v § 136 Obchodného zákonníka v spojení s § 139 ods. 4 Obchodného zákonníka. Členovia dozornej rady, pokiaľ zo spoločenskej zmluvy alebo stanov nevyplývajú ďalšie obmedzenia, nesmú:

a) vo vlastnom mene alebo na vlastný účet uzavierať obchody, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou spoločnosti,

b) sprostredkúvať pre iné osoby obchody spoločnosti,

c) zúčastňovať sa na podnikaní inej spoločnosti ako spoločník s neobmedzeným ručením a

d) vykonávať činnosť ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho alebo iného orgánu inej právnickej osoby s podobným predmetom podnikania, ibaže ide o právnickú osobu, na ktorej podnikaní sa zúčastňuje spoločnosť, v ktorej vykonáva pôsobnosť konateľa alebo v ktorej je spoločníkom niektorý z jej spoločníkov alebo osoba, ktorá je ovládaná tou istou osobou ako spoločník.

Zhodné miesto a čas výkonu podnikateľských činností, ktoré sú na relevantnom trhu vecne podobné (použitím výkladového pravidla „argumentum a minori ad maius“ – „od menšieho k väčšiemu“ platí o to viac pri predmetoch podnikania, ktoré sú materiálne totožné),sleduje elementárny zámer zákonodarcu poskytnúť ochranu hospodárskej súťaže v prostredí, v ktorom dochádza k stretu záujmu minimálne dvoch súťažiteľov o dopyt spotrebiteľa

Vzhľadom na vymedzený účel úpravy zákazu konkurencie, ktorým je ochrana „čistoty hospodárskej súťaže“, je dôvodné a vo vzťahu k ústavne garantovanej slobode podnikania a  jej zákonného obmedzenia primerané, posudzovať len tie predmety podnikateľskej činnosti, ktoré sú reálne v danom mieste a danom čase podnikateľom vykonávané.

Ak by sa na posudzovanie každej podnikateľskej činnosti vzhliadalo čisto formálne (a teda odvolávajúc sa na skutočnosť zápisu v príslušnom registri), bez zreteľa na jej reálny výkon v priestore a čase, bola by právna úprava:

  • neprimerane prísna,
  • obmedzujúca právo každého jednotlivca uskutočňovať slobodne podnikateľskú činnosť,
  • nesledujúca účel, ktorý jej zákonodarca priznal. 

Hypotéza ustanovení upravujúcich zákaz konkurencie nastáva len ak medzi dotknutými osobami existuje reálna hospodárska súťaž, reálne súperenie obchodných spoločností ako podnikateľov.

Napr. ak by konateľ komunálnej obchodnej spoločnosti, ktorý je zároveň živnostníkom uzatvoril vo vlastnom mene v prípade niektorej zo zhodných / obdobných  živností obchod (t. j. ak by uzatvoril zmluvu s treťou osobou vo vlastnom mene namiesto toho, aby obchod uzavrel v mene komunálnej obchodnej spoločnosti), došlo by v jeho prípade k porušeniu zákazu konkurencie, keďže by takýmto spôsobom svojím konaním v rozpore so záujmami komunálnej obchodnej spoločnosti a na jej úkor zabezpečil pre seba alebo pre tretiu osobu určitý prospech (ak by svojím konaním realizoval svoj vlastný záujem odlišný od záujmu komunálnej obchodnej spoločnosti a ak by realizáciou tohto záujmu rozdielneho od záujmu spoločnosti vedome poškodil najmä majetkové záujmykomunálnej obchodnej spoločnosti).

Samotné personálne prepojenie obchodných spoločností nie je protiprávne. Správanie sa týchto osôb však musí byť obvyklé, poctivé a spravodlivé. Tieto zásady spolu s ďalšími zásadami vymedzujú konanie zodpovedajúce dobrým mravom.

Sankcie za porušenie zákazu konkurencie

Za protiprávne konanie člena orgánu komunálnej obchodnej spoločnosti pri porušení zákazu konkurencie ho možno postihnúť jeho odvolaním z funkcie.

In abstracto (generálne) v obchodnoprávnej úprave platí, že valné zhromaždenie svoje rozhodnutie odvolať člena orgánu obchodnej spoločnosti nemusí odôvodňovaťOdvolanie z výkonu funkcie člena orgánu obchodnej spoločnosti patrí do zákonom konštituovanej pôsobnosti valného zhromaždenia podľa § 125 ods. 1 písm. g) Obchodného zákonníka, a toto rozhodnutie nemusí mať vyslovene sankčný charakter.

Náležitosť odôvodnenia odvolania z výkonu funkcie člena orgánu obchodnej spoločnostiv konkrétnom prípade je však podľa nášho názoru traktovaná samotnou povahou jediného spoločníka vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia – obce, vzhľadom na esenciálne zásady stanovené zákonom pri nakladaní s jej majetkom, ako aj s ohľadom na požiadavku spravodlivého, predvídateľného a transparentného rozhodovania obce o jej záležitostiach.

Dôvodom osobitného nazerania na postavenie obce ako spoločníka je skutočnosť, že aj nepatrné rozhodnutie obce pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia, môže mať dopad na záujmy obce a jej obyvateľov. Verejný záujem na hospodárnom nakladaní s verejnými prostriedkami obce má prednosť pred súkromnoprávnymi kompetenciami spojenými s jej statusom spoločníka.

Rozhodovanie spoločníka v rozsahu kompetencií založených zákonnou úpravou a zakladateľským dokumentom spoločnosti je jeho nemajetkovým právom. Výkon tohto práva v prípade, ak je spoločníkom obec, je oproti iným subjektom, podmienené osobitným rozhodovacím procesom vo vnútri obce a konania obce navonok.

Okrem skutočnosti, že obec v postavení spoločníka koná navonok prostredníctvom starostu obce, je nevyhnutné zohľadniť tiež prioritu v rozhodovaní obecného zastupiteľstva vo vnútri obce v prípade „najdôležitejších úkonov týkajúcich sa jej majetku“.  Určujúcim pre rozdelenie kompetencií orgánov obce je pravidlo obsiahnuté v § 11 ods. 4 zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého rozhoduje obecné zastupiteľstvo o základných otázkach života obce. V predmetnom ustanovení je obsiahnutý exemplifikatívny výpočet pôsobnosti obecného zastupiteľstva, pričom v súvislosti s nakladaním s majetkom obce má právny význam pôsobnosť určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obcea majetkom štátu, ktorý užíva, schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetkua kontrolovať hospodárenie s ním.“ Zákonodarca priznal touto generálnou normou obecnému zastupiteľstvu postavenie „najvyššieho orgánu“ obce čo do kompetencie rozhodovať o majetkovoprávnych úkonoch.

Podľa § 9 ods. 1 písm. f) zákona o majetku obcí upravia zásady hospodárenia spôsob výkonu práv vyplývajúcich obci z jej majetkovej účasti na spoločnosti.

Ak prijaté zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce spôsob výkonu práv spoločníka neupravujú, je potrebné zohľadniť generálnu klauzulu, ktorá reflektuje podmienky danej obce. Podľa generálnej klauzuly (Kompetencia obecného zastupiteľstva sa vzťahuje aj na také právne úkony, ktorým nemožno priradiť charakter akýchkoľvek bežných úkonov, resp. úkonov, ktoré vzhľadom na svoj rozsah, obsah alebo súvislosti, za ktorých sú urobené, sú spojené s bežnou prevádzkou obce, najmä ak sa vytvára pre obec neočakávaný záväzok) obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce a schvaľuje najdôležitejšie úkony týkajúce sa jej majetku. Neupravenie určitých otázok v zásadách hospodárenia a nakladania s majetkom obce, resp. ich neprijatie vôbec, nemôže zbaviť obecné zastupiteľstvo rozhodovania o najdôležitejších úkonoch týkajúcich sa nakladania s majetkom obce (rešpektujúc generálnu klauzulu).

Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce nie sú výpočtom transakcií, ku ktorým je potrebný súhlas obecného zastupiteľstva. Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce treba chápať ako enumeráciu transakcií, ktoré obecné zastupiteľstvo prenecháva v rozsahu vytvorenia vôle, a tiež jej prejavenia, starostovi obce výlučne, alebo v delenej kompetencii. Opačný výklad by poprel úmysel zákonodarcu zameraný na ochranu majetkovej základne obce slúžiacej primárne na plnenie jej verejných úloh a ochrany verejných zdrojov v pôsobení so systémom bŕzd a protiváh v podmienkach orgánov samosprávy.

Absencia súhlasu obecného zastupiteľstva s určitým spôsobom výkonu hlasovacích práv (odvolaním člena dozornej rady alebo konateľa z funkcie) by mala za následok ničotnosť – absolútnu neplatnosť uznesenia jediného spoločníka (obce) komunálnej obchodnej spoločnosti.

Vzhľadom na uvedené v prípade, ak člen dozornej rady vykonáva konkurenčnú činnosť, je potrebné, aby bolo eventuálne naplnenie tohto dôvodu odvolania z výkonu funkcie náležite špecifikované tak v uznesení obecného zastupiteľstva, ako aj uznesení valného zhromaždenia.

Zodpovednosť pri porušení zákazu konkurencie

Postihnúť člena dozornej rady alebo konateľa osobitne z titulu porušenia jeho povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov tým, že porušil zákaz konkurencie, by bolo v rozpore so zásadou ne bis in idem (nie dvakrát o tom istom). Napriek tomu, že porušením zákazu konkurencie člen dozornej rady / konateľa súčasne porušil povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, nemožno postupovať pri náhrade škody osobitnou úpravou zodpovednosti za škodu spôsobenú členmi orgánov obchodnej spoločnosti, keďže je tu daná totožnosť skutku. Sankčné majetkové nároky (vydať prospech z obchodu, alebo previesť tomu zodpovedajúce práva), ktoré môže spoločnosť voči členovi dozornej rady / konateľovi v prekluzívnej lehote uplatniť, predstavujú v tomto osobitnú úpravu vo vzťahu k regulácii podľa § 135a v spojení s § 139 ods. 4 Obchodného zákonníkaNa uplatnenie nároku na náhradu škody preto obchodná spoločnosť musí postupovať všeobecnou úpravou zodpovednosti za škodu podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka.

Porušenie zákazu konkurenčného konania zakladá povinnosť tých osôb, ktoré zákaz porušili, na žiadosť spoločnosti vydať prospech z obchodu, pri ktorom porušili zákaz konkurencie alebo previedli tomu zodpovedajúce práva na spoločnosť, pričom tým nie je dotknuté právo spoločnosti požadovať od nich aj na náhradu škody, ktorá jej v dôsledku porušenia tohto zákazu vznikla.

Obchodný zákonník určuje spôsob a lehoty pre uplatňovanie nárokov z porušenia zákazu konkurencie spoločnosťou voči osobe, ktorá zákaz konkurencie porušila.

Lehoty na uplatnenie nárokov voči osobe porušujúcej zákaz konkurencie sú lehotami hmotno-právnymi a prekluzívnymi (prepadnými), ktorých márnym uplynutím subjektívne právo spoločnosti na ich uplatňovanie zanikne. Na preklúziu súd v prípadnom súdnom alebo rozhodcovskom konaní prihliadne z moci úradnej aj bez námietky účastníka konania.

Lehota na uplatnenie práva na vydanie prospechu z obchodu, ktorým bol porušený zákaz konkurencie alebo práva na prevedenie práv získaných z tohto obchodu na spoločnosť, je subjektívne trojmesačná a začína plynúť od okamihu, kedy sa spoločnosť o tejto skutočnosti dozvedela; a objektívne jednoročná, ktorá začína plynúť od okamihu, keď k porušeniu zákazu konkurencie došlo, pričom priorizovaná je subjektívna trojmesačná lehota. To znamená, že ak sa napr. spoločnosť dozvedela o porušení zákazu konkurencie 15.4., musí nároky z titulu porušenia zákazu konkurencie uplatniť do 15.7.; ak sa však o porušení zákazu konkurencie dozvedela až o dva roky po porušení zákazu konkurencie, nároky voči osobe, ktorá porušila zákaz konkurencie, si už nebude môcť uplatniť, a to so zreteľom na to, že uplynula jednoročná objektívna prekluzívna lehota.

Práva na vydanie prospechu, resp. na prevedenie zodpovedajúcich práv na spoločnosť sa v týchto lehotách musia uplatniť najprv u zodpovednej osoby, tzn. u osoby, ktorá sa porušenia zákazu konkurencie dopustila. Aj keď Obchodný zákonník pre uplatnenie nárokov nestanovuje písomnú formu, z hľadiska unesenia dôkazného bremena v prípadnom konaní pred súdom je namieste písomnú formu odporúčať spolu s dokladom preukazujúcim doručenie osobe, ktorá porušila zákaz konkurencie (doporučený list s doručenkou). Uplatnenie nároku na vydanie prospechu alebo prevedenia práv by malo byť dostatočne určité na to, aby bolo možné jednoznačne identifikovať konanie, ktoré viedlo k porušeniu zákazu konkurencie, a súčasne musí byť uplatnený aj samotný nárok, pokiaľ je to možné, jeho konkrétnym vyčíslením, prípadne (ak to nie je možné, najmä pre nedostatok dôkazov) aspoň uvedením, ktorého nároku sa spoločnosť domáha.

Uplatňovanie nárokov spoločnosti voči osobe, ktorá zákaz konkurencie porušila, je jej právom, nie však zákonnou povinnosťou. Vyžaduje si súkromnoprávnu iniciatívu zo strany spoločnosti a pre úspech v súdnom konaní aj dostatok dôkazných prostriedkov pre unesenie dôkazného bremena. Tento nárok môže v mene spoločnosti uplatniť aj jej spoločník, prípadne aj veriteľ spoločnosti.

Až potom, čo bude nárok z titulu porušenia zákazu konkurencie v prekluzívnej lehote uplatnený u povinnej osoby a táto výzve spoločnosti na vydanie prospechu alebo prevedenie zodpovedajúcich práv dobrovoľne nevyhovie, môže sa spoločnosť domáhať týchto nárokov na súde. Právo na vydanie prospechu alebo prevedenie zodpovedajúcich práv na spoločnosť sa musí uplatniť vo všeobecnej štvorročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť od okamihu porušenia zákazu konkurencie.

V prípade uplatnenia nároku na náhradu škody stačí uplatnenie nároku na náhradu škody do štyroch rokov odo dňa, kedy sa poškodený dozvedel alebo objektívne mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný ju nahradiť, najneskôr však uplynutím 10 rokov odo dňa, kedy došlo k porušeniu povinnosti rešpektovať zákaz konkurencie.

doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. • Partner
doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates

Ostatné články