Nadobudnutím účinnosti zákona č. 146/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov dňa 01.05.2022 došlo k rozšíreniu kompetencií obcí vo vzťahu k porušeniam pravidiel cestnej premávky na úseku zastavenia a státia vozidiel v rámci tzv. objektívnej zodpovednosti držiteľa vozidla.
Relevantná právna úprava
- zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „cestný zákon“);
- zákon SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“);
- zákon SNR č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii (ďalej len „zákon o obecnej polícii“);
- zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“).
Právny poriadok Slovenskej republiky nedefinuje pojem parkovisko, avšak vo všeobecnosti ho môžeme vymedziť ako plochu určenú na parkovanie, resp. odstavenie väčšieho počtu motorových a nemotorových vozidiel. Podľa klasifikácie stavieb je parkovisko cestná alebo miestna komunikácia, ktorá je súčasťou dopravnej infraštruktúry. Základný právny rámec fungovania parkovísk sa nachádza v cestnom zákone.
Podľa § 6a ods. 1 cestného zákona: „Na účely organizovania dopravy na území obce môže obec ustanoviť všeobecne záväzným nariadením úseky miestnych ciest na dočasné parkovanie motorových vozidiel (ďalej len „parkovacie miesta“) a na stanovištia vozidiel taxislužby, ak sa tým neohrozí bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo iný verejný záujem. Parkovacie miesta a stanovištia vozidiel taxislužby musia byť označené zvislými a vodorovnými dopravnými značkami.Vo všeobecne záväznom nariadení obec ustanoví spôsob zabezpečenia prevádzky parkovacích miest, výšku úhrady za dočasné parkovanie motorových vozidiel podľa osobitného predpisu, spôsob jej platenia a spôsob preukázania jej zaplatenia.“
Podľa § 6a ods. 2 cestného zákona: „Prevádzkou parkovacích miest podľa odseku 1 môže obec poveriť aj inú právnickú osobu ako v § 3d ods. 5 písm. d). Na úpravu vzťahov medzi obcou a poverenou právnickou osobou sa vzťahuje osobitný predpis. Ak prevádzku parkovacích miest zabezpečuje právnická osoba poverená obcou, tak všeobecne záväzné nariadenie obce podľa odseku 1 ustanoví aj podmienky a rozsah prevádzky parkovacích miest a spôsob určenia odplaty poverenej právnickej osoby za prevádzku parkovacích miest.“
Podľa vyššie uvedeného ustanovenia cestného zákona sa na úpravu vzťahov medzi obcou a poverenou právnickou osobou vzťahuje zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov.
Obec môže vo všeobecne záväznom nariadení (ďalej ako „VZN“) ustanoviť rôzne spôsoby platenia úhrady za dočasné parkovanie motorových vozidiel, napríklad prostredníctvom SMS správy, mobilnej parkovacej aplikácie, parkovacieho automatu, rampy. Výber úhrady za dočasné parkovanie vozidiel na parkoviskách môže obec zabezpečiť aj prostredníctvom povereného zamestnanca obce. Prípadne, ako vyplýva z ustanovenia § 6a ods. 2 cestného zákona, samotný výber môže byť ponechaný aj na inú právnickú osobu, prípadne jej zamestnancov. Podľa § 6a ods. 3 cestného zákona: „Výnos úhrad za dočasné parkovanie motorových vozidiel je príjmom obce; to neplatí, ak je prevádzka parkovacích miest zabezpečovaná podľa odseku 2, keď predmetný výnos úhrad za dočasné parkovanie je príjmom na prevádzku parkovacích miest poverenej právnickej osoby.“
Najčastejším problémom spoplatnených parkovísk bez technického zabezpečenia (napr. parkovacej rampy), ktoré by zabránilo odchodu vodiča bez zaplatenia je, ak vodič nerešpektuje povinnosť úhrady za využitie dočasného parkovania.
V prípade konania – porušenia zákazu zastavenia a státia na platenom parkovisku bez zaplatenia poplatku za parkovanie sa vodič vozidla dopúšťa priestupku podľa zákona o priestupkoch. Toto jeho konanie (jeho následky) súčasne napĺňa znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu – správneho deliktu podľa zákona o cestnej premávke, ktorého sa dopúšťa držiteľ vozidla.
Inštitút objektívnej zodpovednosti po právnej stránke môžeme vymedziť ako zodpovednosť držiteľa vozidla za niektoré skutky vodiča vymedzené v § 6a zákona o cestnej premávke. Inštitút objektívnej zodpovednosti realizovaný obcou má pre obec význam predovšetkým v tom, že ide o výrazné zjednodušenie vymáhania práva. Obec by v tomto smere mala mať rozbehnutý systém parkovacej politiky, prepojenia na Ministerstvo vnútra SR s registrom vozidiel, vypracovanú metodiku pre svojich pracovníkov (ktorých poverí na výkon kontroly parkovania vozidiel na platenom parkovisku), prípadne zmluvne zabezpečenú možnosť použitia čítacieho auta. Výnosy z pokút za nesprávne parkovanie s využitím objektívnej zodpovednosti sú príjmom obce. Objektívna zodpovednosť je založená na princípe neobjasňovania skutku, ale len jeho riadneho a správneho zdokumentovania.
Po prijatej novele zákona o cestnej premávke – zákonom č. 146/2021 Z. z. môže obec porušenie pravidiel cestnej premávky prostredníctvom inštitútu objektívnej zodpovednosti riešiť aj prostredníctvom poverených zamestnancov obce. Poverení zamestnanci obce, tak môžu správny delikt (parkovanie vozidla na platenom parkovisku bez zaplatenia poplatku za parkovanie) nielen zdokumentovať, ale aj zasielať rozkazy s pokutou priamo na adresu držiteľa vozidla bez nutnosti prejednávať toto porušenie osobne s vodičom.
Pokiaľ ide o vozidlá evidované mimo Slovenskej republiky, tak podľa článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/413, ktorou sa uľahčuje cezhraničná výmena informácií o dopravných deliktoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky, sa táto neuplatňuje na parkovacie delikty. Ak nie je možné zistiť držiteľa vozidla ani toho, ktorý je evidovaný v krajinách Európskej únie, je možné v rámci uplatnenia inštitútu objektívnej zodpovednosti držiteľa vozidla realizovať parkovacie delikty len vo vzťahu k vozidlám evidovaným v Slovenskej republike.
Podľa § 6a písm. e) zákona o cestnej premávke: „Držiteľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky podľa tohto zákona, ktoré ustanovujú …
- e) zákaz zastavenia a státia podľa § 25 alebo zákaz zastavenia alebo státia vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia,“
Podľa § 25 ods. 1 písm. n) a o) zákona o cestnej premávke: „Vodič nesmie zastaviť a stáť ….
- n) pred vjazdom na cestu alebo na vyhradenom parkovisku, ak nejde o vozidlo, pre ktoré je parkovisko vyhradené,
- o) na platenom parkovisku, ak vozidlo nemá zaplatený poplatok za parkovanie,“.
Podľa § 137 ods. 1 zákona o cestnej premávke sa porušenie povinností ustanovených týmto zákonom považuje za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
Objektívna zodpovednosť držiteľa vozidla je zakotvená v § 139a ods. 7 zákona o cestnej premávke, podľa ktorého: „Držiteľovi vozidla, ktorý porušil povinnosť podľa § 6a písm. e), orgán Policajného zboru alebo obec uloží pokutu
- 198 eur, ak bola porušená povinnosť podľa § 25 ods. 1 písm. g) alebo bol porušený zákaz zastavenia a státia na vyhradenom parkovacom mieste pre osobu so zdravotným postihnutím,
- 78 eur, ak bola porušená iná povinnosť podľa § 6a písm. e), ako je uvedené v písmene a).“
Bod a) sa týka neoprávneného parkovania na vyhradenom parkovisku, ak nejde o vozidlo, pre ktoré je parkovisko vyhradené. Bod b) sa týka neoprávneného parkovania na platenom parkovisku, ak vozidlo nemá zaplatený poplatok za parkovanie.
Podľa § 139b ods. 2 zákona o cestnej premávke: „Správny delikt držiteľa vozidla možno prejednať len vtedy, ak je zaznamenaný technickými prostriedkami, ktoré používa alebo využíva Policajný zbor. Správny delikt podľa § 139a ods. 7 možno prejednať aj vtedy, ak je zaznamenaný technickými prostriedkami, ktoré používa alebo využíva obec alebo obecná polícia.“ Technické zariadenia slúžiace na zaznamenanie správneho deliktu podľa § 139a ods. 7 zákona o cestnej premávke nemusí obec alebo obecná polícia vlastniť. Stačí, ak takéto technické zariadenia má obec alebo obecná polícia zmluvne zabezpečené. Každý dôkaz však musí byť vyhotovený v takej kvalite, ktorá zabezpečí okamžitý záver, že skutok sa stal bez potreby jeho objasňovania.
Vydávanie rozkazov o uložení pokút realizuje obec alebo obec prostredníctvom obecnej polície. Podľa § 139d ods. 1 zákona o cestnej premávke: „Ak orgán Policajného zboru zistí porušenie povinnosti podľa § 6a alebo ak obec zistí porušenie podľa § 6a písm. e) a nie je dôvod na odloženie veci, bezodkladne bez ďalšieho konania vydajú rozkaz o uložení pokuty … Spolu s rozkazom sa držiteľovi vozidla zašle aj dôkaz o porušení povinnosti podľa § 6a alebo spôsob, ktorým sa držiteľ vozidla môže oboznámiť s dôkazom o spáchaní správneho deliktu držiteľa vozidla. …“
Podľa § 139d ods. 2 zákona o cestnej premávke: „Držiteľ vozidla môže proti rozkazu podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odpor správnemu orgánu, ktorý rozkaz vydal.“
Podľa § 139d ods. 7 zákona o cestnej premávke: „Ak držiteľ vozidla v odpore proti rozkazu uvedie údaje o vodičovi motorového vozidla, ktorý viedol motorové vozidlo v čase porušenia pravidiel cestnej premávky v rozsahu meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu pobytu, orgán Policajného zboru alebo obec podľa odseku 1 konanie o správnom delikte držiteľa vozidla preruší a vec postúpi na konanie podľa osobitného predpisu (zákon o priestupkoch). Ak v konaní podľa osobitného predpisu príslušný orgán v lehote ustanovenej osobitným predpisom zistí, že nie je možné zistiť skutočnosti svedčiace o tom, že skutok spáchala konkrétna osoba, skutok nemožno prejednať, skutok nespáchal obvinený alebo spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému preukázané, vo veci nerozhodne podľa osobitného predpisu, vec postúpi orgánu Policajného zboru podľa odseku 1 alebo obci, ktorí pokračujú v konaní o správnom delikte držiteľa vozidla; inak orgán Policajného zboru alebo obec podľa odseku 1 konanie o správnom delikte držiteľa vozidla zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania nie je prípustné odvolanie.“
Pokiaľ ide o kontrolu parkovania vozidiel, obec túto kontrolu vykonáva prostredníctvom obecnej polície alebo poverených zamestnancov obce. Poverení zamestnanci obce na rozdiel od príslušníkov obecnej polície, nie sú oprávnení objasňovať, prejednávať, resp. uložiť pokutu za priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v blokovom konaní.
Kompetencie obecnej polície na úseku zabezpečenia bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sú zakotvené v zákone o obecnej polícii a v zákone o priestupkoch (tzv. subjektívna zodpovednosť vodiča).
Podľa § 2 ods. 1 zákona o obecnej polícii: „Obecná polícia je poriadkový útvar pôsobiaci pri zabezpečovaní obecných vecí verejného poriadku, ochrany životného prostredia v obci a plnení úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných nariadení obce, z uznesení obecného zastupiteľstva a z rozhodnutí starostu obce.“
Základné úlohy obecnej polície súvisiace s reguláciou a kontrolou parkovania v obci sú vymedzené v § 3 ods. 1 zákona o obecnej polícii. Podľa § 3 ods. 1 písm. f) zákona o obecnej polícii: „Obecná polícia … f) objasňuje priestupky, ak tak ustanovuje osobitný predpis, prejednáva v blokovom konaní priestupky ustanovené osobitným predpisom (zákon o priestupkoch) a priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (§ 22 zákona o priestupkoch) spáchané porušením príkazu, zákazu alebo obmedzenia vjazdu, jazdy, odbočenia, otáčania, cúvania, zastavenia alebo státia vyplývajúceho zo všeobecnej úpravy cestnej premávky alebo z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia,“
Z uvedeného vyplýva, že zákon kogentne a výlučne zveruje právomoc objasňovať a prejednávať kategóriu priestupkov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky obecnej polícii, avšak táto právomoc je procesne obmedzená len na blokové konanie.
Podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o obecnej polícii je príslušník obecnej polície oprávnený ukladať a vyberať vblokovom konaní pokuty za priestupky [§ 3 ods. 1 písm. f)] zistené pri plnení svojich úloh.
Príslušník obecnej polície je oprávnený podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona o obecnej polície v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyzvať (i) osobu pristihnutú pri páchaní priestupku a (ii) osobu, od ktorej je požadované vysvetlenie, ktoré môže prispieť k objasneniu skutočností dôležitých pre odhalenie priestupku a zistenie jeho páchateľa, alebo ak ide o hľadanú osobu, aby preukázala svoju totožnosť. Ak osoba tejto výzve nevyhovie a jej totožnosť nemožno preukázať inak, je príslušník obecnej polície oprávnený túto osobu predviesť na útvar obecnej polície za účelom zistenia jej totožnosti.
Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch: „Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
Z ustanovenia § 3 ods. 1 písm. f) zákona o obecnej polícii však vyplýva, že obecná polícia prejednáva v blokovom konaní priestupky podľa zákona o priestupkocj a priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 zákona o priestupkoch spáchané porušením príkazu, zákazu alebo obmedzenia vjazdu, jazdy, odbočenia, otáčania, cúvania, zastavenia alebo státia vyplývajúceho zo všeobecnej úpravy cestnej premávky alebo z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.“
Obecná polícia je oprávnená prejednať vyššie uvedené priestupky podľa zákona o priestupkoch, ale iba v blokovom konaní a za prítomnosti páchateľa – vodiča vozidla. Tým dochádza k uplatneniu inštitútu subjektívnej zodpovednosti vodiča vozidla, ktorý však zároveň nemusí byť aj držiteľom vozidla.
V prípade, ak došlo k porušeniu právnej povinnosti podľa § 6a zákona o cestnej premávke a páchateľ (vodič vozidla) nie je prítomný na mieste spáchania priestupku (prichytený pri páchaní priestupku alebo bezprostredne po ňom) obecná polície nemôže spáchanie priestupku prejednať v blokovom konaní. V takom prípade sa správny delikt bez objasňovania skutku prejedná v rozkaznom konaní podľa zákona o cestnej premávke. Sankcionovateľný tak bude držiteľ vozidla v rámci uplatnenia tzv. objektívnej zodpovednosti, a nie vodič. Ak držiteľ vozidla a vodič neboli tá istá osoba, následne sa držiteľ v rozkaznom konaní môže „brániť“ tým, že v odpore presne označí vodiča vozidla.
Obecná polícia je pri ukladaní pokuty za priestupok prejednaný v blokovom konaní limitovaná maximálnou výškou, ktorú môže podľa § 13 ods. 1 (do 33 eur) a 2 (v blokovom konaní možno uložiť pokutu do 33 eur a v rozkaznom konaní do 250 eur) zákona o priestupkoch páchateľovi priestupku (vodičovi vozidla) uložiť.
Zákon o priestupkoch v § 22 ods. 3 písm. l) uvádza, že za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. l) možno uložiť pokutu do výšky 50 eur. Zákon o cestnej premávke však ustanovuje pevnú výšku pokuty uloženej obcou v rámci uplatnenia inštitútu objektívnej zodpovednosti (držiteľa vozidla). Podľa § 139a ods. 7 písm. b) zákona o cestnej premávke, tak obec môže uložiť pokutu držiteľovi vozidla vo výške (nie do výšky) 78 eur. Za neoprávnené parkovanie na mieste vyhradenom pre osoby so zdravotným postihnutím je sankcia podľa § 139a ods. 7 písm. a) vo výške (nie do výšky) 198 eur.
Zákon o priestupkoch § 84 ods. 4 ustanovuje, že: „Pokuty v blokovom konaní sú oprávnené ukladať a vyberať správne orgány, v ktorých pôsobnosti je prejednanie priestupkov, osoby nimi poverené a ďalej orgány ustanovené týmto alebo iným zákonom.“
Podľa § 58 ods. 2 zákona o priestupkoch objasňovanie priestupkov vykonávajú správne orgány, ktoré sú príslušné prejednať zistené priestupky, ak priestupok zistili v rozsahu svojej pôsobnosti alebo ak im priestupok oznámil iný orgán podľa § 56 ods. 1 (štátne orgány, štátne organizácia a obce, ktoré nie sú príslušné na prejednanie priestupku), ktorý však nie je oprávnený priestupok prejednať podľa tohto alebo iného zákona.
Aktuálna právna úprava má za následok, že to isté konanie (tá istá skutková podstata) napĺňa znaky dvoch rôznych kategórii deliktov. Jeden zo základných princípov materiálneho právneho štátu – NE BIS IN IDEM sa preto premietol aj do textu zákona o cestnej premávke. Zásadu NE BIS IN IDEM znamená nemožnosť sankcionovania za jedno porušenie pravidiel cestnej premávky aj vodiča (subjektívna zodpovednosť) aj držiteľa vozidla (objektívna zodpovednosť).
Podľa § 139e ods. 1 zákona o cestnej premávke: „Konanie podľa osobitného predpisu (zákona o priestupkoch) o skutku vodiča, ku ktorému došlo v dôsledku porušenia povinnosti držiteľom vozidla podľa § 6a, nemožno začať alebo v už začatom konaní pokračovať počas konania o správnom delikte držiteľa vozidla za porušenie povinnosti podľa § 6a; to neplatí, ak je konanie prerušené podľa § 139d ods. 7.“
Podľa § 139e ods. 2 zákona o cestnej premávke: „Ak je totožnosť vodiča motorového vozidla podľa odseku 1 zistená pred začatím konania o správnom delikte držiteľa vozidla, konanie vodiča sa prejedná podľa osobitného predpisu (zákona o priestupkoch); konanie o správnom delikte držiteľa vozidla nie je v tomto prípade prípustné.“
Podľa § 139e ods. 3 zákona o cestnej premávke: „Po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola držiteľovi vozidla uložená pokuta za správny delikt držiteľa vozidla, nemožno začať konanie podľa osobitného predpisu (zákona o priestupkoch) za porušenie pravidiel cestnej premávky, ku ktorému došlo v dôsledku porušenia povinností podľa § 6a; ak také konanie už bolo začaté, príslušný orgán konanie zastaví.“
