Obťažovanie hlukom z kultúrneho domu

K základným úlohám obcí pri výkone samosprávy podľa § 4 ods. 3 písm. f) a h) zákona č. 369/1990 Z. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) patrí aj zabezpečenie výstavby a údržby kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, ako aj vytváranie podmienok na kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport. Jedná sa nepochybne o spoločensky žiaduce činnosti. Každé kultúrne podujatie však sprevádzajú javy, ktoré sú zo strany mnohých obyvateľov obce vnímané ako negatívne. Neželaným, no neodstrániteľným, prejavom kultúrnych podujatí v obci je najmä hluk. Kultúrne domy obce navyše často prenajímajú aj na súkromné akcie, najčastejšie oslavy a svadby, a to počas dní pracovného pokoja a v nočných hodinách. Článok analyzuje právne aspekty tejto spoločensky citlivej komunálnej témy.

Právna úprava

Ak obec rieši sťažnosti obyvateľov voči hluku z kultúrneho domu, ktorý je vo vlastníctve obce musí zohľadniť tieto právne predpisy:

• zákon o obecnom zriadení;
• zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v z.n.p. (ďalej len „zákon o sťažnostiach”);
• zákon č.  355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov  v z.n.p. (ďalej len „zákon o ochrane zdravia“);
• vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z. z. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí v z.n.p. (ďalej len „Vyhláška Ministerstva zdravotníctva“);
• zákon č. 96/1991 Zb. o verejných kultúrnych podujatiach v z.n.p. (ďalej len „zákon o verejných kultúrnych podujatiach“).

Podľa  § 3 zákona o sťažnostiach: „Sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len „sťažovateľ“), ktorým:

1. sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy,
2. poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy.“

Sťažnosť je podanie a podanie sa vždy posudzuje podľa obsahu a nie podľa názvu. Sťažnosť na hlučnosť pri prevádzkovaní kultúrneho domu v obci možno vyhodnotiť ako sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach. Sťažovateľ totiž poukazuje na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti obce a domáha sa ochrany svojich verejných subjektívnych práv.

Príslušnosť na vybavenie sťažnosti v obci, napr. príslušnosť starostu obce alebo povereného zamestnanca obce, si je obec povinná určiť v smernici o vybavovaní sťažností. Príslušnosť hlavného kontrolóra obce na vybavovanie sťažností musí byť zakotvená v štatúte obce. Lehota na vybavenie sťažnosti je do 60 pracovných dní. Lehota na vybavenie sťažnosti začína plynúť prvým pracovným dňom nasledujúcim po dni jej doručenia obci príslušnej na jej vybavenie.

Povinnosti prevádzkovateľa zdroja hluku

Ustanovenie § 27 ods. 1 zákona o ochrane zdravia ukladá fyzickým osobám-podnikateľom a právnickým osobám prevádzkujúcim zdroje hluku, infrazvuku alebo vibrácií povinnosť  zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia bola čo najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty pre deň, večer a noc ustanovené vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. m) zákona o ochrane zdravia.

Podľa § 27 ods. 4 zákona o ochrane zdravia: „Obce sú oprávnené objektivizovať expozíciu obyvateľov a ich prostredia hluku a vibráciám v súlade s požiadavkami ustanovenými vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. m). Objektivizáciu expozície obyvateľov a ich prostredia hluku, infrazvuku a vibráciám môžu vykonávať len osoby odborne spôsobilé na činnosť podľa § 15 ods. 1 písm. a) a ktoré sú držiteľom osvedčenia o akreditácii podľa § 16 ods. 4 písm. b).“ Kvalifikačné predpoklady pre vykonávanie meraní sú:

1. ukončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore verejné zdravotníctvo, v technickom odbore alebo prírodovednom odbore a najmenej tri roky odbornej praxe,
2. osvedčenie o akreditácii laboratórneho skúšania, odberov vzoriek a meraní fyzikálnych faktorov,
3. úspešne vykonaná skúška pred komisiou na preskúšanie odbornej spôsobilosti.

Vzhľadom nato, že takmer žiadna obec na Slovensku nedisponuje technickým vybavením ani odborne spôsobilou osobou na meranie hluku, s meraním sa možno obrátiť na Regionálny ústav verejného zdravotníctva, resp. na súkromné spoločnosti, ktoré vykonávajú takéto merania. Meranie je potrebné realizovať v čase konania podujatia v kultúrnom dome.

Mira primeraná pomerom

Obec nie je zbavená zákonných povinností pri expozícii hlukom ani v prípade, ak kultúrne podujatia v kultúrnom dome, neorganizuje podľa zákona o verejných kultúrnych podujatiach obec, ale organizujú ich tretie osoby (napr. svadby, diskotéky a pod.) Podľa judikatúry: „Súd poukazuje na uložený zákaz obmedzovania hlukom nad stanovenú mieru, ktorú musí dodržiavať vlastník pri akejkoľvek dispozícií s nehnuteľnosťou, a to aj pri prípadnom nájme či iného prenechania do dočasného užívania.” (Rozsudok Okresný súd Žilina, Sp. zn. 14C/31/2012 z 27.09.2016.)

Na strane druhej aj súdna rozhodovacia prax rešpektuje, že obyvatelia musia určitú mieru hluku z kultúrneho domu strpieť. „Pri prevádzkovaní kultúrneho domu, kde sa konajú oslavy, slávnosti, projekcia hudby, zábavy a veselice a pri prenájme alebo výpožičke kultúrneho domu na tieto účely bude vznikať hluk a sťažovatelia musia určitú mieru hluku strpieť. Zo strany obce sa nejedná o také využívanie nehnuteľnosti – kultúrneho domu, ktorým by bol vytvorený trvalý zdroj hluku ako napr. zriadenie nočného klubu, disco clubu, zábavný či estrádny podnik s vymedzenými otváracím a zatváracím časom. Nehnuteľnosť je využívaná na stanovený účel – kultúrne akcie a akcie obyvateľov obce, pre ktorý bolo jeho užívanie povolené aj stavebným úradom. Teda zo strany obce nedochádza k stálemu obťažovaniu nad mieru primeranú pomerom. K obťažovaniu hlukom nad prípustnú hranicu dochádza sporadicky pri organizovaných akciách.“

Podľa judikatúry „Od sťažovateľov nemožno požadovať, aby trpeli prekračovanie úrovne hluku pri každej, čo aj sporadicky organizovanej akcii. Na druhej strane nemožno spravodlivo požadovať po odporcovi (obci), aby upustil od organizovania takýchto podujatí „zábav“, ale aj v tomto prípade vlastník nehnuteľnosti (obec) či jej prevádzkovateľ musí zvládnuť organizáciu tak, aby pri realizácii nedochádzalo k rušeniu nad mieru primeranú pomerom, teda najmä nad hranicu stanovenú zákonom alebo nad nevyhnutný rozsah… Na tom, že nemožno prekračovať stanovenú hladinu hluku nič nemôže zmeniť ani fakt, že sa jednalo o pôvodnú stavbu vybudovanú obyvateľmi v rámci dobrovoľných akcií a slúžiacu v prospech a zámerom väčšiny obyvateľov obce ani fakt, že na požadovanú rekonštrukciu nemá miestna čas vymedzené prostriedky. “

Nikomu nemožno zakázať produkovať „primerané emisie hluku spojené s obvyklou činnosťou“, teda organizovanie kultúrnych a spoločenských ako je prevádzka obecného kultúrneho domu pre jeho účel (podobne napríklad samotnú existencia detského ihriska, kostola s ohlasovaním bitím zvonov aktuálneho času, zvolávania k modlitbám, na slávnostné a sviatočné chvíle alebo ohlasovaním úmrtia). 

Záver 

Obec má zákonnú povinnosť zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia hlukom, infrazvukom a vibráciami bola čo najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty. Obec si má splniť zákonnú povinnosť vykonať meranie  v čase konania podujatia za účelom objektivizácie hluku, a tak zistiť či pri prevádzke kultúrneho domu skutočne dochádza k porušovaniu zákona a následne prijať primerané opatrenia. Zákaz obmedzovania hlukom nad stanovenú mieru musí dodržiavať obec ako vlastník nehnuteľnosti aj v prípade nájmu či iného prenechania do dočasného užívania tretím osobám.

Podľa judikatúry nemožno od obce požadovať, aby upustila od organizovania takýchto podujatí „zábav“, ale aj v tomto prípade obec ako vlastník nehnuteľnosti musí zvládnuť organizáciu tak, aby pri realizácii nedochádzalo k rušeniu nad mieru primeranú pomerom, a teda k porušovaniu zákona.