Kontrolná právomoc obce vo vzťahu k školám a školským zariadeniam

Pramene práva kontrolnej právomoci obcí vo vzťahu k školám a školským zariadeniam

Zákonnú úpravu kompetencií obce vo vzťahu k školám a školským zariadeniam upravuje nasledovný okruh právnych predpisov.

• Kľúčovým právnym základom pre kontrolnú právomoc obcí vo vzťahu k školám a školským zariadeniam je § 6 ods. 8 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve“). 
• Dôležitým hmotnoprávnym prameňom práva v predmetnej oblasti je zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“).
• V procesnoprávnej rovine je základným právnym predpisom upravujúci postup oprávnených subjektov obce pri výkone kontrol v školách a školských zariadeniach nový zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite (ďalej len „zákon o finančnej kontrole“) účinný od 1. januára 2016.
• V oblasti kontroly výchovy a vzdelávania je procesným prameňom práva zákon NR SR č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.

Pôsobnosť obce vo veciach kontroly v školách a školských zariadeniach

Obec vo veciach výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach, ktorých je zriaďovateľom,

• kontroluje postupom podľa zákon NR SR č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov v z. n. p. v oblasti výchovy a vzdelávania s výnimkou kontroly úloh, ktoré sú v kontrolnej pôsobnosti školskej inšpekcie a v oblasti školského stravovania;
• kontroluje kvalitu podávaných jedál v školských jedálňach;
• vykonáva kontrolu využívania finančných prostriedkov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania podľa osobitných predpisov a finančné prostriedky na prevádzku a údržbu, ktoré prerozdeľuje;
• vykonáva čo do povahy následnú finančnú kontrolu na úseku hospodárenia s finančnými prostriedkami pridelenými zo štátneho rozpočtu, zo všeobecného rozpočtu Európskej únie, s materiálnymi hodnotami a majetkom, ktorý má v správe, a kontroluje efektívnosť a účelnosť ich využitia. Po 1. januári 2016 procesným postupom podľa pravidiel finančnej kontroly na mieste obsiahnutých v § 20 až § 27 zákona o finančnej kontrole
• vykonáva finančnú kontrolu na úseku hospodárenia s pridelenými finančnými prostriedkami a kontroluje efektívnosť a účelnosť ich využitia. Po 1. januári 2016 rovnako procesným postupom podľa pravidiel finančnej kontroly na mieste obsiahnutých v § 20 až § 27 zákona o finančnej kontrole

Kontrola obce v školách a školských zariadeniach vykonávaná hlavným kontrolórom obce

Statusová nezávislosť hlavného kontrolóra obce vo vzťahu k školám a školským zariadeniam obce je daná inštitútom inkompatibility – t. j. nezlučiteľnosti výkonu funkcie a činností hlavného kontrolóra obce ako kontrolného orgánu s jeho funkciami a činnosťami v školách a školských zariadeniach ako kontrolovaných subjektov.

Uvedená teoretická premisa v aplikačnej praxi prináša 3 základné otázky:

Pozn. autora: má sa na mysli vyhodnotenie inkompatibility vždy iba vo vzťahu hlavný kontrolór obce a škola/školské zariadenie zriadené obcou, v ktorej hlavný kontrolór vykonáva funkciu, t. j. nie v inej obci.

Podľa § 18 ods. 2 zákona o obecnom zriadení funkcia hlavného kontrolóra obce je nezlučiteľná s funkciou

a) poslanca,

b) starostu,

c) člena orgánu právnickej osoby, ktorej zriaďovateľom alebo zakladateľom je obec,

d) iného zamestnanca obce.

e) podľa osobitného zákona – napr. z. o prokuratúre

Tento výpočet funkcií nezlučiteľných s výkonom funkcie hlavného kontrolóra obce je taxatívny (t. j. konečný, úplný, výlučný) a kogentný (t. j. bez možnosti odchýlenia sa internou úpravou obce). Zároveň s porušením zákazu inkompatibility je spojený prísny následok zániku funkcie hlavného kontrolóra obce priamo zo zákona. Podľa § 18a ods. 8 pís. g) zákona o obecnom zriadení výkon funkcie hlavného kontrolóra obce zaniká dňom, keď začal vykonávať nezlučiteľnú funkciu.

Z takto formulovaných dikcií zákona o obecnom zriadení vyplývajú nasledovné odpovede na vyššie nastolené otázky:

– Hlavný kontrolór obce nemôže byť riaditeľom školy alebo školského zariadeniav zriaďovateľskej pôsobnosti obce pre rozpor s § 18 ods. 2 písm. c) zákona o obecnom zriadení.

– Hlavný kontrolór obce môže byť iným zamestnancom školy alebo školského zariadenia, ak má škola alebo školské zariadenie právnu subjektivitu. T. z. hlavný kontrolór obce môže byť napr. pedagogickým alebo nepedagogickým zamestnancom školy, ktorej je obec zriaďovateľom. Jedná sa však o veľmi netypickú situáciu (najčastejšie u tzv. úväzkového hlavného kontrolóra obce), kedy by hlavný kontrolór obce ako súčasný rádový zamestnanec školy/školského zariadenia s právnou subjektivitou z pohľadu kontrolného orgánu obce kontroloval svojho vlastného zamestnávateľa, t. j. školu/školské zariadenie a tým i jeho štatutárny orgán (riaditeľa), ktorý je však jeho nadriadeným v pracovnoprávnych vzťahoch v škole/školskom zariadení. Na tomto mieste vzniká opodstatnená úvaha o naplnení zásady objektívnosti výkonu kontroly hlavným kontrolórom obce v škole/školskom zariadení, ktorého je sám zamestnancom. Uvedený problém priniesla až aplikačná prax a teoretického hľadiska je skôr vyjadrením premisy „De minimis non curat lex“ (doslovne: zákon sa nestará o maličkosti; významovo: zákon nemôže pokryť všetky možné aplikačné situácie).

– Hlavný kontrolór obce nemôže vykonávať inú prácu v škole alebo školskom zariadení, ak je škola škola/školské zariadenie bez právnej subjektivity pre rozpor s § 18 ods. 2 písm. d) zákona o obecnom zriadení. Pedagogickí i nepedagogickí zamestnanci školy a školského zariadenia bez právnej subjektivity sú v pracovnoprávnom vzťahu k obci, t. j. sú zamestnancami obce, pričom hlavný kontrolór iným zamestnancom obce (než zamestnancom na druh práce: hlavný kontrolór, byť nemôže.

– S otázkou inkompatibility funkcie hlavného kontrolóra s funkciou v rade školy/školského zariadenia sa musela vysporiadať až súdna rozhodovacia prax. Precedentným sa stal judikát Krajského súdu Prešov sp. zn. 12CoPr/5/2014 zo dňa 29.01.2015:

Hlavný kontrolór mesta P. ako žalobca žaloval žalovaného mesto P. v právnej veci o určenie, že výkon funkcie hlavného kontrolóra mesta P. trvá. Medzi žalobcom a žalovaným bolo sporných viacero relevantných otázok. Pre účely tohto článku sú kľúčové iba dve navzájom podmienené otázky: Či rada školy/školského zariadenia je alebo nie je orgánom právnickej osoby zriadenej obcou (mestom)? Či funkcia hlavného kontrolóra obce je následne nezlučiteľná s funkciou členom rady školy alebo školského zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce pre rozpor s § 18 ods. 2 pís. c) zákona o obecnom zriadení?

Komplikovanosť zákonnej úpravy podmieňuje využitie systematického i teleologického výkladu (hľadanie účelu právnej úpravy) pre vysporiadanie sa s dvoma protichodnými prístupmi k daným otázkam:

1. Prístup, ktorý si osvojil okresný súd: „Komentárová literatúra (Tekeli – Hoffmann: Komentár k zákonu o obecnom zriadení) dospela k záveru, že rada školy je orgánom školy a členstvo hlavného kontrolóra v rade školy je neprípustné. Zákon výslovnú odpoveď, kto je alebo nie je orgánom školy/školského zariadenia, nedáva. Zákon dokonca ani riaditeľa školy priamo neoznačuje ako štatutárny orgán, ale v § 5 ods. 1 sa uvádza, že škola a školské zariadenie riadi riaditeľ a v následných ustanoveniach uvádza, o čom riaditeľ rozhoduje. Je nesporné, že môže dôjsť k stretu funkcie hlavného kontrolóra s jeho členstvom v rade školy, pretože hlavný kontrolór vybavuje aj sťažnosti a petície, pričom bude členom rady školy.“ Rada školy ďalej navrhuje na vymenovanie (rovnako i odvolanie) riaditeľa školy/školského zariadenia, voči ktorému smeruje kontrolná činnosť hlavného kontrolóra obce. Okresný súd preto dospel k záveru, že členstvo v rade školy ako orgánu školskej samosprávy podľa zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve znamená, že hlavný kontrolór ako člen orgánu právnickej osoby, ktorej zriaďovateľom bolo mesto, po svojom zvolení do funkcie hlavného kontrolóra, mal sa vzdať členstva v rade školy.

2. Krajský súd ako súd odvolací bol opačného právneho názoru. „Činnosť rady školy je aj od činnosti školy, pri ktorej je zriadená,  nezávislá, riadi sa štatútom rady školy. Rada školy nemá právnu subjektivitu. Je to nezávislý poradný samosprávny orgán, nezávislý od mesta ako zakladateľa materskej školy.

Rada školy/školského zariadenia je samosprávnym orgánom v školskej samospráve, je nezávislá od zriaďovateľa, aj keď je zriaďovateľom ustanovená, zriaďovateľ školy má zodpovednosť za ustanovenie rady školy, ale rada školského zariadenia nespadá pod orgány právnickej osoby, ktorej zriaďovateľom alebo zakladateľom je obec. Samospráva nie je zriadená obcou, aj keď obec sa podieľa na jej zriadení delegovaním zástupcov, ale táto samospráva ako poradný orgán je výlučne na presadzovanie verejného záujmu a záujmu žiakov, rodičov, pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov. Krajský súd je tak toho názoru, že členstvo v rade školy/školského zariadenia nezakladalo povinnosť hlavného kontrolóra vzdať sa funkcie v týchto samosprávnych nezávislých orgánoch samosprávy škôl.“

Vzhľadom na existenciu jedného súdneho rozhodnutia však nemožno doposiaľ judikatúru v danej veci považovať za ustálenú.

Z hľadiska uplatnenia princípu predbežnej opatrnosti, pre prípad, že by sa hlavný kontrolór obce chcel dobrovoľne vzdať funkcie v rade školy/školského zariadenia ako využitie prevencie pred prípadnými interpretačnými problémami preto upozorňujem:

Podľa názoru krajského súdu v P., ak sa člen rady školy/školského zariadenia chce vzdať členstva v rade školy/školského zariadenia, má to oznamovať výlučne riaditeľovi školy/školského zariadenia, nie zriaďovateľovi (obci).

Rozsah kontrolnej pôsobnosti hlavného kontrolóra v školách a školských zariadeniach

Kontrolnej pôsobnosti hlavného kontrolóra obce podľa § 18d ods. 2 písm. b) zákona o obecnom zriadení podliehajú aj všetky rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené obcou. Z hľadiska právnej formy majú školy a školské zariadenia s právnou subjektivitou v zriaďovateľskej pôsobnosti obce v aplikačnej praxi obecných samospráv najčastejšie právnu formu rozpočtových organizácií podľa zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov.

Na rozpočtové organizácie zriadené obcou sa vecná pôsobnosť hlavného kontrolóra obce(čo kontroluje) vzťahuje bez obmedzenia s výnimkou podľa § 18d ods. 3 (negatívne vymedzenie viď nižšie), t. z. školy/školské zariadenia kontroluje v rovnakom rozsahu ako obecný úrad.

Hlavný kontrolór obce v školách a školských zariadeniach vykonáva

1. kontrolu zákonnosti pri hospodárení a nakladaní s majetkom a majetkovými právami obce, ako aj s majetkom, ktorý obec užíva podľa osobitných predpisov – tzv. kontrolu súladu;

2. kontrolu účinnosti, hospodárnosti a efektívnosti pri hospodárení a nakladaní s majetkom a majetkovými právami obce, ako aj s majetkom, ktorý obec užíva podľa osobitných predpisov – tzv. výkonnostnú kontrolu ;

3. kontrolu príjmov, výdavkov a finančných operácií,

4. kontrolu vybavovania sťažností a petícií,

5. kontrolu dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov, vrátane všeobecne záväzných nariadení obce;

6. kontrolu plnenia uznesení obecného zastupiteľstva,

7. kontrolu dodržiavania interných predpisov školy/školského zariadenia.

Na čo sa kontrolná pôsobnosť hlavného kontrolóra obce v školách a školských zariadeniach nevzťahuje (tzv. negatívne vymedzenie):

Podľa § 18d ods. 3 o obecnom zriadení „Kontrolná činnosť hlavného kontrolóra obce sa nevzťahuje na konanie, v ktorom Š/ŠZ koná a rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo o povinnostiach právnických osôb alebo fyzických osôb v správnom konaní.“

Správne konanie je procesný postup upravený zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v z. n. p. (ďalej len „Správny poriadok“) pri prednostnom použití procesných ustanovení zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.

Jedná sa o zákonom upravený postup, v ktorom správny orgán rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach v oblasti verejnej správy. Tento procesný postup má zavedené vlastné kontrolné mechanizmy. Preskúmanie rozhodnutí ako finálneho výsledku správneho konania upravuje štvrtá časť Správneho poriadku, ktorými je zabezpečená kontrola zákonnosti a vecnej správnosti individuálnych správnych aktov(rozhodnutí). Zasahovanie hlavného kontrolóra obce do správnych konaní by bolo nesystémovým krokom, ktorý by naviac znamenal mimoriadne požiadavky na jeho odborné znalosti z jednotlivých odvetví verejnej správy.

Z kontrolnej pôsobnosti hlavného kontrolóra obce sú teda vylúčené najmä správne konania podľa § 5 ods. 3 zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, kde riaditeľ školy ako správny orgán vykonáva štátnu správu v prvom stupni a rozhoduje o:

„a) prijatí žiaka do školy, 

b) odklade začiatku povinnej školskej dochádzky žiaka, 

c) dodatočnom odložení plnenia povinnej školskej dochádzky žiaka, 

d) oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy, 

e) oslobodení žiaka od vzdelávania sa v jednotlivých vyučovacích predmetoch alebo ich častí, 

f) povolení plniť povinnú školskú dochádzku mimo územia Slovenskej republiky, 

g) uložení výchovných opatrení, 

h) povolení vykonať komisionálnu skúšku, 

i) povolení vykonať skúšku z jednotlivých vyučovacích predmetov aj uchádzačovi, ktorý nie je žiakom školy, 

j) určení príspevku zákonného zástupcu žiaka na čiastočnú úhradu nákladov za starostlivosť poskytovanú žiakovi v škole a v školskom zariadení, 

k) individuálnom vzdelávaní žiaka, 

l) vzdelávaní žiaka v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky so súhlasom zastupiteľského úradu iného štátu, 

m) individuálnom vzdelávaní žiaka v zahraničí, 

n) umožnení štúdia žiaka podľa individuálneho učebného plánu.“

Kompetencie riaditeľa základnej umeleckej školy v správnom konaní osobitne upravuje § 5 ods. 5 zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, riaditeľa školského zariadenia § 5 ods. 6 zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a  riaditeľa materskej školy § 5 ods. 14 zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.

Procesný postup hlavného kontrolóra obce pri výkone kontroly v škole/školskom zariadení upravuje v § 20 až § 27 nový zákon 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite s účinnosťou od 1.1.2016 a v rovine zákonnej úpravy sa ničím neodlišuje od procesných pravidiel výkonu kontroly hlavného kontrolóra obce na obecnom úrade.

Kontrola obce v školách a školských zariadeniach vykonávaná poverenými zamestnancami obce

Zákon č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite (ďalej len „zákon o finančnej kontrole“)vo všeobecnosti pozná dva druhy finančnej kontroly vykonávanej poverenými zamestnancami orgánu verejnej správy v iných subjektoch napojených vymedzenými finančnými vzťahmi na rozpočet obce:

– administratívnu finančnú kontrolu podľa § 8 zákona o finančnej kontrole a

– finančnú kontrolu na mieste podľa § 9 zákona o finančnej kontrole.

Administratívna finančná kontrola

V zmysle § 8 ods. 1 zákona o finančnej kontrole obec ako orgán verejnej správy je povinný vykonávať administratívnu finančnú kontrolu súladu každej finančnej operácie alebo jej časti s § 6 ods. 4 zákona o finančnej kontrole, ak orgán verejnej správy poskytne verejné financie inej osobe alebo poskytol verejné financie inej osobe, alebo ak sa poskytujú v súlade s osobitným predpisom. Administratívnu finančnú kontrolu vykonávajú starosta obce alebo ním určený vedúci zamestnanec obce a zamestnanec obce zodpovedný za rozpočet, verejné obstarávanie, správu majetku alebo za iné odborné činnosti podľa povahy finančnej operácie alebo jej časti podľa rozhodnutia štatutárneho orgánu verejnej správy. Ak je orgánom verejnej správy obec a nemôže zabezpečiť vykonanie základnej finančnej kontroly svojimi zamestnancami, vykonáva základnú finančnú kontrolu starosta a aspoň jedna iná fyzická osoba, ktorú schvaľuje obecné zastupiteľstvo uznesením.

Podľa § 8 ods. 2 zákona o finančnej kontrole ustanovenie odseku 1 sa nepoužije na použitie verejných financií z rozpočtu orgánu verejnej správy, ak finančná operácia alebo jej časť súvisí so zabezpečením vlastnej prevádzky okrem dotácií a transferov orgánu verejnej správy alebo so zabezpečením vlastnej prevádzky okrem dotácií a transferov iného orgánu verejnej správy zapojeného na jeho rozpočet alebo iného orgánu verejnej správy v jeho vecnej pôsobnosti.

Podľa § 8 ods. 3 zákona o finančnej kontrole ak sa finančná operácia alebo jej časť vykonáva na základe správneho konania, súdneho konania, certifikačného overovania alebo iného konania podľa osobitných predpisov, administratívna finančná kontrola sa nevykonáva; to neplatí, ak sa finančná operácia alebo jej časť vykonáva na základe rozhodnutia podľa osobitného predpisu.

Podľa § 8 ods. 4 zákona o finančnej kontrole na vykonávanie administratívnej finančnej kontroly sa použijú ustanovenia základných pravidiel finančnej kontroly a auditu podľa § 20 až 27 zákona o finančnej kontrole.

Takto legislatívne zložito pozitívne i negatívne formulovaný predmet administratívnej finančnej kontroly vyvoláva v praxi otázky o nutnosti vykonávať administratívnu finančnú kontrolu obcou vo vzťahu k dotáciám poskytovaným školám a školským zariadeniam v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí na strane jednej a vo vzťahu k dotáciám poskytovaným školám a školským zariadeniam mimo zriaďovateľskej pôsobnosti obcí na strane druhej, t. j. súkromným a cirkevným školám a školským zariadeniam.

Tento záver nachádzame vyjadrený i v usmernení MF SR z 1.6.2016 pre žiadateľa o metodické usmernenie cit.:

„Podlieha povinnému výkonu administratívnej finančnej kontroly (ďalej len „AFK“) podľa § 8 ods. 1 zákona č. 357/2015 Z. z. zo strany obce poskytnutie verejných financií podľa § 6 ods. 12 písm. b) zákona č. 596/2003 Z. z.?

V prípade poskytnutia dotácie na mzdy a prevádzku zriaďovateľovi cirkevnej základnej umeleckej školy, cirkevnej jazykovej školy, cirkevnej materskej školy, cirkevného školského zariadenia, súkromnej základnej umeleckej školy, súkromnej jazykovej školy, súkromnej materskej školy a súkromného školského zariadenia, nie je potrebné vykonávať AFK podľa § 8 ods. 1 zákona o finančnej kontrole, nakoľko tieto zariadenia nie sú povinné vyúčtovať prijaté finančné prostriedky podľa zákona č. 596/2003 Z. z. V tomto prípade nie je dodržaná podmienka začatia AFK, teda prvého úkonu povinnej osoby (umelecká škola, materská škola ap.) voči oprávnenej osobe (obec), t. j. umelecká škola, materská škola, ap. nepredkladá obci doklady na overenie poskytnutých verejných financií na vykonanie AFK. Obec pri poskytnutí verejných financií ako dotácie na mzdy a prevádzku vykoná iba základnú finančnú kontrolu podľa § 7 zákona o finančnej kontrole a audite. Uvedené platí aj v prípade, ak je zriaďovateľom zariadenia obec.“

Finančná kontrola na mieste

V zmysle § 9 ods. 1 zákona o finančnej kontrole finančnú operáciu alebo jej časť je obec  oprávnená overovať v škole a školskom zariadení aj finančnou kontrolou na mieste, v rámci ktorej získava dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré považuje za potrebné na účely overenia jej súladu s § 6 ods. 4 zákona o finančnej kontrole.

Podľa § 9 ods. 2 písm. b) a d) zákona o finančnej kontrole obec je oprávnená vykonávať finančnú kontrolu na mieste v…

b) právnickej osobe v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti …,

d) inej osobe, ktorej boli poskytnuté verejné financie orgánom verejnej správy z jeho rozpočtu…

Finančná kontrola na mieste nie je 100 %-tnou kontrolou, t. z. nie je povinným ale možným kontrolným mechanizmom obce vo vzťahu k školám a školským zariadeniam.

V rámci kontroly na mieste obec získava dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré považuje za potrebné. Spravidla sa ňou overuje skutočné dodanie tovarov, služieb a prác, overuje sa účtovníctvo povinnej osoby, personálne výdavky, napĺňanie horizontálnych princípov, súlad realizácie finančnej operácie s podmienkami dohodnutými v zmluve a pod.

Finančnú kontrolu na mieste vykonávajú aspoň dvaja zamestnanci obce na základe písomného poverenia vydaného starostom obce alebo ním písomne splnomocneným vedúcim zamestnancom. Ak je orgánom verejnej správy obec a nemôže zabezpečiť vykonanie finančnej kontroly na mieste dvomi svojimi zamestnancami, môže finančnú kontrolu na mieste vykonávať starosta a aspoň jedna fyzická osoba, ktorú schváli obecné zastupiteľstvo uznesením.

Z vyhodnotenia medzirezortného pripomienkového konania k návrhu zákona o finančnej kontrole – cit:

„Finančná kontrola je nástroj vedúceho orgánu verejnej správy, aby dokázal čo najlepšie zabezpečiť správne finančné riadenie v rámci plnenia svojich úloh. Platí pravidlo, kto poskytuje verejné prostriedky ich aj kontroluje – bez podmienky vytvárať nezávislý kontrolný útvar… Nezávislé postavenie hlavného kontrolóra je upravené v osobitných predpisoch, kde je uvedené, že hlavný kontrolór kontrolnú činnosť vykonáva nezávisle a nestranne a neprihliada na príkazy ktoré sú v rozpore so základnými pravidlami kontrolnej činnosti. Ak by vedúci orgánu verejnej správy poveril hlavného kontrolóra vykonaním finančnej kontroly na mieste, závažným spôsobom by porušil ustanovenia osobitného predpisu upravujúce nezávislosť hlavného kontrolóra.“

Finančná kontrola na mieste je nástroj finančného riadenia, aby  vedúci orgánu verejnej správy mohol odhaliť všetky nedostatky ešte pred tým, ako jeho činnosť bude posudzovať nezávislá kontrola teda hlavný kontrolór.

Z hľadiska procesného postupu sa na vykonávanie finančnej kontroly na mieste sa použijú ustanovenia základných pravidiel finančnej kontroly a auditu podľa § 20 až 27.