Dôvod hodný osobitného zreteľa pri predaji pozemkov obce

Už od roku 2009 (t. j. od samotného legislatívneho zakotvenia) permanentne vyvstáva otázka, čo sa rozumie dôvodom hodným osobitného zreteľa pri nakladaní s obecným majetkom podľa § 9a ods. 8 písm. e) SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v z. n. p. (ďalej len „zákon o majetku obcí“). Dôvod hodný osobitného zreteľa je pritom neurčitý právny pojem, ktorého naplnenie treba posudzovať vždy ad hoc, od prípadu k prípadu. Obsah pojmu pojmu „dôvod hodný osobitného zreteľa“ bude teda vždy iný a v každej samospráve posudzovaný individuálne. V predloženom príspevku vymedzíme základné kritériá, ktorými sa má obec riadiť pri hodnotení, či ide, alebo nejde v konkrétnom prípade o dôvod hodný osobitného zreteľa pri nakladaní s obecným majetkom. Tieto kritériá v žiadnom prípade nie sú „numerus clausus“ (uzavretým počtom), sú iba pomocnými interpretačnými pravidlami pre obec a jej orgány. Rozmanitosť obsahu pojmu „dôvod hodný osobitného zreteľa“ budeme vysvetľovať na modelovom príklade predaja stavebných pozemkov obce pre obyvateľov obce.

Modelový príklad 

Obec je vlastníkom pozemkov určených v územnom pláne na individuálnu bytovú výstavbu. Obec má záujem uvedené pozemky predávať za cenu 50,- Eur/m² pre svojich obyvateľov a za cenu 80,- Eur/m² pre ostatné fyzické osoby, ktoré nemajú trvalý pobyt v obci. Výťažok z predaja chce obec použiť na financovanie inžinierskych sietí a miestnych komunikácii v lokalite individuálnej bytovej výstavby.

Obec si kladie nasledovné otázky:

• Je možné, aby obec predávala pozemky svojim obyvateľom prednostne za pevne stanovenú sumu napr. 50,-Eur/m² cez dôvod hodný osobitného zreteľa?
• Ak bude obyvateľov obce viac ako pozemkov určených na predaj, možno vybrať záujemcov losovaním?
• Ak bude počet obyvateľov obce, ktorí majú záujem o kúpu pozemkov nižší ako celkový počet pozemkov, je možné zvyšné pozemky predať tretím osobám za vyššiu cenu a cez dôvod hodný osobitného zreteľa ak ide o osoby, ktoré sa chcú vrátiť do svojho rodiska?

Relevantná právna úprava

Potrebné je zohľadniť najmä právnu úpravu:

• ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v z. n. p. (ďalej len „Ústava SR“);
• zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“);
• zákon SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v z. n. p. (ďalej len „zákon o majetku obcí“);
• zákon SNR č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len „Obchodný zákonník“);
• zákon č. 365/2004 o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) (ďalej len „antidiskriminačný zákon“).

Dôvod hodný osobitného zreteľa – samosprávna úvaha obecného zastupiteľstva

Podľa § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí „Ustanovenia odsekov 1 až 7 sa nepoužijú pri prevode majetku obce, a to pri prevodoch majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa, o ktorých obecné zastupiteľstvo rozhodne trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, pričom osobitný zreteľ musí byť zdôvodnený; zámer previesť majetok týmto spôsobom je obec povinná zverejniť najmenej 15 dní pred schvaľovaním prevodu obecným zastupiteľstvom na svojej úradnej tabuli a na svojej internetovej stránke, ak ju má obec zriadenú, pričom tento zámer musí byť zverejnený počas celej tejto doby.“

Pojem „dôvod hodný osobitného zreteľa“ zavedený zákonom o majetku obcí nie je legálne definovaným pojmom, a to ani demonštratívnym výpočtom. Ani judikatúra zatiaľ nedala jasnú odpoveď, ako vykladať tento neurčitý právny pojem. Výslovnou požiadavkou zákonodarcu je však zdôvodnenie osobitného zreteľa a rozhodnutie kvalifikovanou väčšinou poslancov.

Účelom takejto všeobecnej zákonnej úpravy bolo ponechať voľnosť na vyhodnotenie špecifických miestnych podmienok konkrétnej obce/mesta kvalifikovanej väčšine poslancov obecného/mestského zastupiteľstva.

Dôvodová správa k novele zákona o majetku obce, ktorou zákonodarca zaviedol dôvod hodný osobitného zreteľa pri prevode majetku sa nezmieňuje o zavedení tejto výnimky zo  štandardných trhových foriem prevodu majetku obce. Zmyslom dôvodovej správy je objasniť úmysel zákonodarcu formulovaný vo všeobecných právnych vetách, ktoré z toho dôvodu prinášajú aj možný rôzny výklad. Dôvodová správa má prispieť k zákonnému a správnemu výkladu jednotlivých ustanovení zákona.

V dôsledku absencie bližšieho zdôvodnenia  inštitútu dôvodu hodného osobitného zreteľa v dôvodovej správe nie je možné teleologickým výkladom zistiť ratio legis (úmysel zákonodarcu) zavedenej úpravy, čo posilňuje pozíciu obce na extenzívny výklad právnej úpravy. Chýbajúce vymedzenie dôvodov právnej úpravy posilňuje samosprávne uváženie obce pri nakladaní s majetkom obce.

Samosprávne poňatie nakladania s majetkom obce má priamy ústavnoprávny základ v čl. 65 Ústavy SR „Obec a vyšší územný celok sú právnické osoby, ktoré za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami.“ Nakladanie s majetkom obce predstavuje tzv. nevrchnostenskú správu obce. Nakladanie s majetkom obce nie je výkonom verejnej moci, pri ktorej by bola obec limitovaná princípom legality podľa čl. 2 ods. 2  Ústavy SR „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“. Podľa uznesenia NS SR sp. zn. 5 Cdo 148/2010: „Za štátny orgán na účely čl. 2 ods. 2 Ústavy SR treba považovať aj obec, pokiaľ vykonáva verejnú moc.“ Naopak, súkromná správa je vybudovaná na autonómii subjektu, limitovanej iba kogentnými zákonnými ustanoveniami. Ak obec nakladá s majetkom obce, vstupuje do súkromnoprávnych vzťahov. Autonómia subjektov v súkromnoprávnych vzťahoch je garantovaná článkom 2 ods. 3 Ústavy SR: „Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.“

Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 389/08 z 1. apríla 2009: „Majetok obce ako majetok verejnoprávnej korporácie, slúžiaci predovšetkým na plnenie jej úloh daných kompetenciami pri výkone samosprávy, ktoré sa realizujú v prospech jednotlivých subjektov práva, majúcich k územiu obce právne relevantný vzťah, nemožno z hľadiska právneho režimu nakladania s ním porovnávať s majetkom iných subjektov súkromného práva.“ Obec je preto povinná rešpektujúc zákonný príkaz „majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať“ (§ 7 ods. 2 zákon o majetku obcí) uplatňovať pri nakladaní s majetkom predovšetkým trhové mechanizmy nakladania s majetkom obce.

Nakladanie s majetkom obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa podľa § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí predstavuje výnimočnú formu prevodu majetku obce. K jej aplikácií má obec pristúpiť až subsidiárne, ak nie je možné, účelné, hospodárne, efektívne a racionálne postupovať v rámci primárnych zákonom uprednostňovaných foriem prevodu majetku obce formou:

• obchodnej verejnej súťaže,
• verejnou dražbou alebo
• priamym predajom cenovou súťažou najmenej za cenu určenú znaleckým posudkom. 

Uvedené konštatoval aj Krajský súd v Prešove, podľa ktorého by k využitiu tejto zákonnej výnimky zo súťažných foriem predaja majetku obce malo dôjsť len, „ak by použitie súťažných postupov malo viesť k narušeniu alebo poškodeniu iného významného záujmu obce alebo práv jej občanov. Takýmito prípadmi môžu byť prevody obce na verejnoprospešné účely, alebo prevody malej hodnoty, resp. prevody pozemkov nízkej výmery.“[1]

Podľa Metodického usmernenia Ministerstva financií Slovenskej republiky pre obce pri nakladaní s majetkom vo vlastníctve obcí podľa zákona o majetku obcí „Ako prípady hodné osobitného zreteľa by mali byť posudzované najmä prípady, kedy by bolo neprimerane tvrdé postupovať podľa ust. § 9a ods. 1 až 7 zákona o majetku obcí, napríklad zo sociálnych alebo verejnoprospešných dôvodov, alebo by týmto postupom vznikli neprimerane vysoké náklady v porovnaní s hodnotou prevádzaného majetku. Takýmito prípadmi môžu byť prevody majetku obce na verejnoprospešné účely, napr. na poskytovanie starostlivosti zariadeniu sociálnych služieb, zdravotníckemu zariadeniu, škole alebo školskému zariadeniu, ak ide o právnickú osobu, ktorá nie je podnikateľom, prevody majetku obce malej hodnoty alebo pozemkov nízkej výmery.“[2]

Pri voľbe nakladania s majetkom obce a pri výbere trhového alebo netrhového spôsobu nakladania s majetkom obce sú orgány obce povinné rešpektovať tri základné zásady nakladania s majetkom obce pregnantne vyjadrené v § 7 ods. 1 zákona o majetku obcí:

• zásadu rozvoja obce – majetok obce je prostriedkom dosahovania hospodárskeho a spoločenského pokroku;
• zásadu prospechu občanov – majetok obce slúži na zvyšovanie životnej úrovne a prispieva k zdravému spôsobu života obyvateľov obce a
• zásadu ochrany a tvorby životného prostredia – majetok obce prispieva k ochrane jednotlivých zložiek životného prostredia.

Podľa § 1 ods. 2 zákona o obecnom zriadení „Základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov.“

Tieto zásady akceptuje a rozvíja i všetka odborná literatúra pojednávajúca o majetku obcí.[3]

Zákonodarca, Ústavný súd SR, všeobecné súdy, ústredné orgány štátnej správy a odborná literatúra zaradzujú k základným požiadavkám nakladania s majetkom obce verejnoprospešné účely. Prospech občanov / obyvateľov obce je súčasťou napĺňania verejnoprospešného účelu.

Z uvedeného vyplýva, že zákonodarca nechcel exaktne pomenovať a vypočítať, čo sa rozumie dôvodom hodným osobitného zreteľa na účely § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí. Ani štátny orgán nemôže paušálne vyhodnotiť, či konkrétny dôvod je alebo nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa.

Napr. legitímnym cieľom jednej obce môže byť „prilákať“ nových obyvateľov obce a zvýšiť počet obyvateľov, naopak legitímnym cieľom inej obce môže byť snaha zabrániť vysťahovalectvu vlastných obyvateľov z obce.

Napr. skupina obyvateľov obce potrebuje riešiť svoju bytovú otázku a iná skupina obyvateľov obce má záujem iba o investovanie do nehnuteľností.

Len orgány konkrétnej obce/mesta poznajú najlepšie špecifickosť miestnych podmienok a potrieb svojho územia a obyvateľov, a teda vedia vyhodnotiť, či existuje legitímny a objektívny dôvod, ktorý reálne odôvodňuje využitie výnimočného postupu pri prevode majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa.

Kritéria pre posúdenie naplnenia dôvodu hodného osobitného zreteľa

Vymedzenie dôvodu hodného osobitného zreteľa nesmie byť arbitrárnosťou (svojvôľou) orgánov obce.

Vychádzajúc z týchto kritérií, nakladanie s majetkom obce formou predaja stavebných pozemkov prioritne v prospech jednotlivých subjektov práva majúcich k územiu obce právne relevantný vzťah, t. j. obyvateľov obce môže byť dôvodom hodným osobitného zreteľa podľa § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí, ak obecné zastupiteľstvo legitímne vyhodnotí a v uznesení obecného zastupiteľstva výslovne popíše všetky vyššie uvedené kritériá vylučujúce arbitrárnosť pri rozhodovaní.

Konkrétne skutkové okolnosti predaja pozemkov v individuálnej bytovej výstavbe v obce  musia vyhodnotiť orgány danej obce. Ako relevantné faktory pre samosprávne uváženie v modelovom príklade možno odporúčať:

• Či otázka bývania je v územných podmienkach danej obce problematická – napr. orgány obce majú vedomosť, že obyvatelia potrebujú priestor/pozemky na zabezpečenie svojho bývania, resp. sa v dôsledku jeho nedostatku sťahujú mimo územia obce;
• Je vo významnom záujme obyvateľov obce uprednostniť netrhový mechanizmus nakladania s majetkom, pred dosiahnutím čisto najvyššej ceny za predaj s dovolaním sa 1 ods. 2 zákona o obecnom zriadení a § 7 ods.1 zákona o majetku obce. Len samotný arbitrárny odkaz na uvedené zákonné ustanovenia, ktorých podstatou je sledovanie záujmov obce a jej obyvateľov bez reálnej potreby riešenia bytovej otázky obyvateľov obce by však bez náležitého odôvodnenia nepreukazoval existenciu osobitného zreteľa;
• Skutočnosť uprednostnenia obyvateľov obce pri predaji majetku obce „mimo verejnej ponuky“ pred trhovým mechanizmom musí byť fakticky, nie len fiktívne obhájiteľná;
• Ak by v podmienkach danej obce neexistovali reálne skutočnosti zdôvodňujúce potrebu riešenia bytovej otázky obyvateľov obce, resp. by existovali v zanedbateľnej miere, ktorá by neprevyšovala požiadavku trhového nakladania s majetkom obce, obec by predajom realizovaným z dôvodu hodného osobitného zreteľa nerešpektovala zákonnú úpravu, ktorá uprednostňuje súťažné formy prevodu majetku. Zároveň by absentovalo legitímne zdôvodnenie prednostného zaobchádzania s určitou skupinou osôb (obyvateľov obce) a došlo by tak k diskriminácií voči tretím osobám;
• Dôvod hodný osobitného zreteľa musí byť ad hoc naplnený u každého nadobúdateľa (kupujúceho) obecného pozemku, na koho sa má aplikovať výnimka podľa § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí. Ak by obec uprednostnila svojich obyvateľov v rámci riešenia bytovej otázky v špecifických miestnych podmienkach, navyše aj s cenovým zvýhodnením (napr. 50 Eur/m²), bol by prevod majetku z dôvodu hodného osobitného zreteľa v súlade so zákonom, ak by v každom jednom prípade bolo preukázané, že obyvateľ obce nadobúda pozemok pre účely riešenia bytovej otázky. Orgány obce sú povinné samosprávnou úvahou vyhodnotiť jednotlivé prevody obecného majetku tak, aby sa eliminovali prípady zneužitia prednostného, resp. výhodnejšieho prevodu majetku obce a jeho následného predaja za vyššiu cenu na tretie osoby. Ak by bolo naplnené, že ide o obyvateľov obce, ktorí reálne potrebujú vyriešiť bytovú otázku, prevod majetku obce formou osobitného zreteľa aj s pevne stanovenou kúpnou cenou 50 Eur/m² by bol legitímny;
• Vo vzťahu k obyvateľom obce, u ktorých nie je reálne prítomná potreba vyriešenia bytovej otázky a vo vzťahu k tretím osobám (neobyvateľom) by obec v zmysle rešpektovania zákonnej úpravy a všeobecného zákazu diskriminácie mala v počte prevyšujúcich pozemkov (po zrealizovaní prevodov cez osobitný zreteľ) postupovať súťažnými formami prevodu majetku, najmä obchodnou verejnou súťažou so stanovením minimálnej súťažnej ceny.

Užšia obchodná súťaž vs. „losovanie“ o obecný majetok

Zákonná úprava prevodu majetku obce výslovne nerieši situáciu ako postupovať v prípade väčšieho počtu záujemcov o predmet prevodu. V prípade, ak ide o súťažné formy prevodu majetku obce, práve súťažou sa eliminujú záujemcovia, keďže sa sleduje najmä ekonomická výhodnosť prevodu majetku. Pri prevode vlastníctva podľa § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí sa sleduje existencia osobitného zreteľa, ktorý môže odôvodňovať aj  nehospodárne nakladanie s majetkom obce, teda pod trhovú cenu a zásadne sa nepredpokladá väčší počet záujemcov o nadobudnutie vlastníctva majetku obce

V našom modelovom prípade špecifikum pri prevode vlastníctva môže spočívať v tom, že osobitný status odôvodňujúci  postup § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku môžu naplniť viaceré fyzické osoby, t. j. obyvatelia obce potrebujúci riešiť bytovú otázku.

 Podľa § 281 Obchodného zákonníka „Kto vyhlási neurčitým osobám súťaž (ďalej len „vyhlasovateľ“) o najvhodnejší návrh na uzavretie zmluvy (obchodná verejná súťaž), robí tým výzvu na podávanie návrhov na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“).“

Obchodná verejná súťaž je upravená v § 281 a nasledovne Obchodného zákonníka. Hlavným cieľom obchodnej verejnej súťaže je zabezpečiť výber najvhodnejšej ponuky na uzavretie zmluvy. Ide o výzvu na predkladanie návrhov (oferta), z ktorých vyhlasovateľ súťaže vyberie pre neho najvhodnejšiu z hľadiska ceny, účelu využitia majetku a z hľadiska iných kritérií.

Podľa § 282 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Na vyhlásenie verejnej obchodnej súťaže (ďalej len „súťaž“) sa vyžaduje, aby sa písomne všeobecným spôsobom vymedzili predmet požadovaného záväzku a zásady ostatného obsahu zamýšľanej zmluvy, na ktorom navrhovateľ trvá, určil spôsob podávania návrhov, určila lehota, do ktorej možno návrhy podávať, a lehota na oznámenie vybraného návrhu (ďalej len „podmienky súťaže“).“

Obchodný zákonník len všeobecne uvádza čo má byť obsahom súťažných podmienok verejnej obchodnej súťaže, pričom ich konkretizáciu ponecháva na vyhlasovateľovi obchodnej verejnej súťaže. Štandardnými podmienkami obchodnej verejnej súťaže sú najmä minimálna súťažná cena, splatnosť kúpnej ceny, účel využitia prevádzaného majetku, lehota na predkladanie ponúk, povinnosť úhrady paušálnych nákladov obce spojených s obchodnou verejnou súťažou, vyhradenie si možnosti nevybrať žiaden z predložených návrhov, vyhradenie si práva vyhlasovateľa súťaže zrušiť vyhlásenú obchodnú verejnú súťaž a iné.

Hlavnou výhodou obchodnej verejnej súťaže oproti iným spôsobom nakladania s majetkom obce je skutočnosť, že možno zohľadniť budúci účel prevádzaného majetku obce. Kritérium účelu budúceho využitia nehnuteľnosti nadobúdateľom je možné zahrnúť do podmienok obchodnej verejnej súťaže, keďže sa umožňuje brať na zreteľ aj iné kritérium ako maximalizácia dosiahnutej ceny.

Obec môže v prípade realizácie obchodnej verejnej súťaže v rámci podmienok obchodnej verejnej súťaže určiť ako jedno z kritérií účel riešenia bytovej otázky obyvateľov obce. Obyvateľom obce je osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt. Kritérium trvalého pobytu preto možno zahrnúť do súťažných podmienok, čím sa sleduje  dosiahnutie účelu riešenia bytovej problematiky obyvateľov obce.

Podľa § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona: „Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.“

Podľa § 2a ods. 2 antidiskriminačného zákona: „Priama diskriminácia je konanie alebo opomenutie, pri ktorom sa s osobou zaobchádza menej priaznivo, ako sa zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa mohlo zaobchádzať s inou osobou v porovnateľnej situácii.“

Podľa § 2a ods. 3 antidiskriminačného zákona: „Nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu.“

Pri priamej diskriminácii stačí, ak sa s jednou osobou na základe niektorého znaku  menej priaznivo zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa zaobchádzalo ako s inou osobou (osobami). Skutková podstata pojmu priama diskriminácia predpokladá nasledujúce obsahové prvky:

• s osobou sa menej priaznivo zaobchádza, zaobchádzalo alebo by sa zaobchádzalo ako s inou osobou,
• príčinný vzťah (princíp kauzality),
• neoprávnený dôvod menej priaznivého rozdielneho zaobchádzania.

Na zistenie priamej diskriminácie treba porovnať potenciálne diskriminovú osobu s inou osobou (komparátor). Príčinná súvislosť medzi menej priaznivým zaobchádzaním a diskriminačným dôvodom je následne podmienkou na určenie existencie priamej diskriminácie.

Za nepriamu diskrimináciu sa považuje konanie, zdanlivo neutrálne ustanovenie, kritérium alebo prax, ktoré by do určitej miery znevýhodnili osoby (skupinu osôb) z hľadiska príslušného diskriminačného znaku v porovnaní s inými osobami, pokiaľ takáto prax nie je objektívne odôvodnená oprávneným cieľom a prostriedky na jeho dosiahnutie nie sú primerané a nevyhnutné.

Antidiskriminačný zákon výslovne neuvádza podmienku trvalého pobytu ako diskriminačný dôvod podľa § 2 ods. 1 tohto zákona. Ako jeden z dôvodov diskriminácie však zákon uvádza „iné postavenie“. Pod tento neurčitý pojem možno zahrnúť aj stanovenie podmienky trvalého pobytu, ale neznamená to, že stanovením takéhoto kritéria v podmienkach obchodnej verejnej súťaže automaticky dochádza k diskriminácií. Rozdielne zaobchádzanie je vždy potrebné vyhodnotiť ad hoc a  môže byť odôvodnené, ak sleduje legitímny cieľ, a ak prostriedky na uskutočnenie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné.

Pri komplexnej lustrácii judikatúry k antidiskriminačnému zákonu nemožno nájsť súdne rozhodnutie, ktoré by sa osobitne zaoberalo kritériom trvalého pobytu pre prevodoch obecného majetku. Otázkou trvalého pobytu ako diskriminačného kritéria, konkrétne vo veci prednostného prijímania detí do materských škôl a určovania výšky mesačného príspevku so zohľadňovaním trvalého bydliska sa doposiaľ venovala iba prokuratúra SR. Prokuratúra SR neposkytuje záväzný výklad právnych predpisov a vyjadruje iba svoj nezáväzný právny názor. Generálna prokuratúra SR sa listom č. VI/1 Gd 262/19/1000-5 z 23. 07.2019 vyjadrila, že „orgány prokuratúry nepovažujú za diskriminačné, ak obce…upravia podmienky vo VZN tak, že preferujú deti a rodičov s trvalým pobytom na území obce.“ Týmto stanoviskom sa zmenil doterajší prístup, dokedy kritérium trvalého pobytu pri prednostnom prijímaní do materských škôl prokuratúra SR vyhodnocovala ako diskrimináciu. Ide síce o skutkov odlišnú situáciu, než ktorá je predmetom tohto článku, viacero pojmových znakov odôvodňujúcich uprednostnenie domáceho obyvateľstva pred inými osobami, stojacimi mimo personálny základ obce, sú však príbuzné.

Stanovenie osobitnej súťažnej podmienky trvalého pobytu v obchodnej verejnej súťaži nevylučuje Obchodný zákonník, ani antidiskriminačný zákon. Podmienka trvalého pobytu nespôsobuje automaticky diskriminačný prístup, ak je takýto postup odôvodnený a primeraný.

Ak je naplnený dôvod hodný osobitného zreteľa (ako bol vymedzený v predchádzajúcej časti tohto článku), tak existuje legitímny cieľ, ktorý odôvodňuje užšie stanovenie súťažných podmienok obchodnej verejnej súťaže len na obyvateľov konkrétnej obce. Podpora obyvateľov obce a riešenie ich bytovej otázky odôvodňuje ich uprednostnenie v rámci obchodnej verejnej súťaže, keďže jednou zo základných úloh obce podľa § 1 ods. 2 zákona o obecnom zriadení je aj podpora svojich obyvateľov. Tým môže byť naplnená výluka zo zákazu diskriminácie a obec môže v rámci obchodnej verejnej súťaže uprednostniť obyvateľov obce bez toho, aby došlo k diskriminácií osôb, ktorí nemajú trvalý pobyt v obci.

Možno zvýhodniť bývalých obyvateľov obce pri nadobúdaní obecného majetku?

Úmysel obce umožniť navrátenie do svojho rodiska sa javí skôr ako formálny, nie reálny dôvod zdôvodňujúci osobitný zreteľ pri prevode majetku obce. Chýba zákonná odôvodniteľnosť takéhoto postupu. Podľa § 3 zákona o obecnom zriadení: „Obyvateľom obce je osoba, ktorá má na území obce trvalý pobyt.“ Osoby, ktoré nemajú na území obce trvalý pobyt nie sú súčasťou personálnej štruktúry obce.

Vo vzťahu k tretím osobám je najvhodnejšie postupovať pri prevode vlastníctva majetku obce formou obchodnej verejnej súťaže, kde je možné zohľadniť nielen sumu, ale aj iné vopred určené kritéria a tak vybrať najvhodnejšiu súťažnú ponuku.

Obecné zastupiteľstvo ako určuje súťažné podmienky obchodnej verejnej súťaže. Medzi štandardné podmienky patrí najmä stanovenie minimálnej súťažnej ceny. Trhovú cenu pri obchodnej verejnej súťaži následne generuje „reálny trh“ v danom čase, v danom mieste a za daných podmienok.

Je legitímne, ak bude minimálna súťažná cena stanovená vyššie ako v prípade prevodu z dôvodu hodného osobitného zreteľa na obyvateľov obce, keďže obec týmto postupom sleduje riešenie bytovej otázky svojich obyvateľov. To sa premieta vo zvýhodnení osôb s trvalým pobytom v obci. Ak by objektívne nebol naplnený dôvod odlišného zaobchádzania, stanovenie vyššej sumy by už mohlo mať diskriminačný charakter. Obec je preto pri prevode vlastníctva majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa povinná využiť dostupné právne prostriedky (najmä zmluvným zakotvením predkupného práva), ktorými by sa obyvatelia obce snažili nadobudnúť majetok čisto za investičnými účelmi.

Záver

Je samosprávnym uvážením každej obce, aby o prípadoch hodných osobitného zreteľa rozhodla s ohľadom na miestne pomery, podľa vlastných potrieb a s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu. Len orgány konkrétnej obce/mesta poznajú najlepšie špecifickosť miestnych podmienok a potrieb svojho územia a obyvateľov, a teda vedia vyhodnotiť, či existuje legitímny a objektívny dôvod, ktorý reálne odôvodňuje využitie výnimočného postupu pri prevode majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa. Nakladanie s majetkom obce môže byť dôvodom hodným osobitného zreteľa podľa § 9a ods. 8 písm. e) zákona o majetku obcí, ak obecné zastupiteľstvo legitímne vyhodnotí a v uznesení  výslovne popíše všetky dôvody vylučujúce arbitrárnosť (svojvôľu) pri rozhodovaní. Arbitrárnym nie je také uznesenie obecného zastupiteľstva, ktoré rešpektuje základné zásady nakladania s majetkom obce § 7 ods. 1 zákona o majetku obcí, sleduje legitímny cieľ, existuje logická nadväznosť medzi označeným dôvodom a vymedzeným cieľom a zvolený spôsob nakladania s majetkom je potenciálne schopný cieľ dosiahnuť. Tieto dôvody musia byť v uznesení obecného zastupiteľstva výslovne uvedené.

Obchodný zákonník nevylučuje možnosť zavedenia podmienky trvalého pobytu do podmienok obchodnej verejnej súťaže.

Antidiskriminačný zákon výslovne neuvádza podmienku trvalého pobytu ako diskriminačný dôvod podľa § 2 ods. 1 tohto zákona. Ako jeden z dôvodov diskriminácie však zákon uvádza „iné postavenie“. Pod tento neurčitý pojem možno zahrnúť aj stanovenie podmienky trvalého pobytu, ale neznamená to, že stanovením takéhoto kritéria v podmienkach obchodnej verejnej súťaže automaticky dochádza k diskriminácií. Rozdielne zaobchádzanie je vždy potrebné vyhodnotiť ad hoc a  môže byť odôvodnené, ak sleduje legitímny cieľ, a ak prostriedky na uskutočnenie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné.

[1] Krajský súd v Prešove, sp. zn. 1S/42/2015 z 27.09.2016.

[2] URL: https://www.vysoketatry.sk/download_file_f.php?id=874599

[3] Napr. Tekeli, J.: Nakladanie s majetkom obce. Bratislava: Wolters Kluwer 2018; Sotolář, J.: Zákon o majetku obcí. Košice: SOTAC 2009; Hoffmann, M.: § 8 Majetok obce in Zákon o obecnom zriadení. Komentár. Bratislava: Wolters Kluwer 2014; ai.