Dôvod hodný osobitného zreteľa ako forma štátnej a minimálnej pomoci

Dňa 1. januára 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci) – ďalej len „zákon o štátnej a minimálnej pomoci“. Zákon o štátnej a minimálnej pomoci zavádza nové povinnosti obcí pri poskytovaní priamej aj nepriamej štátnej pomoci a minimálnej pomoci. Príspevok upozorňuje na jednu z oblastí, v ktorých obce nepriamu štátnu alebo minimálnu pomoc často poskytujú. Touto oblasťou je nakladanie s majetkom obce – prevod vlastníctva alebo nájom majetku obce – z dôvodu hodného osobitného zreteľa.

Podstata novej právnej úpravy

V oblasti právnej regulácie štátnej a minimálnej pomoci obce často nerešpektujú povinnosti ukladané im zákonnou úpravou. Dôvodom je nízke právne povedomie o jej existencii, prijatie novej zákonnej úpravy a aplikácia priamo záväzných európskych nariadení.

Zákon o štátnej a minimálnej pomoci zrušil a nahradil zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v z. n. p. Podľa úpravy zákona účinnej do 31. 12. 2015 mali obce povinnosti pri nakladaní s vlastníctvom obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa  voči štátu oznamovaciu povinnosť, ktorú si boli povinné plniť vo vzťahu k Ministerstvu financií Slovenskej republiky.

Základné pojmy novej právnej úpravy

Zákonodarcom používané pojmy sú pre obecnú samosprávu často „mätúce“ a nabádajúce k nesprávnemu záveru, že právna regulácia „štátnej“ pomoci sa ich netýka, keďže obce nie sú súčasťou štátnej správy.

Vo vnútroštátnom zákone o štátnej a minimálnej pomoci pojmy používané pojmy „štátna“ pomoc, „štátne“ zdroje, „štátne“ prostriedky však predstavujú iba „preklad“ terminológie práva Európskej únie. Je ich potrebné vykladať extenzívne. Rozširujúco zahŕňajú „verejnú pomoc“, „verejné zdroje“, „verejné prostriedky“ – t. j. všetky zdroje verejného sektora, vrátane sektora obecnej samosprávy.

Pomoc je každé konanie, ktorým podnik získa akúkoľvek hospodársku výhodu, ktorú by nezískal za bežných trhových podmienok, teda bez zásahu verejnej správy. Rozlišujeme pritom priamu pomoc (v peňažnej forme – napr. dotácia) a nepriamu pomoc (v nepeňažnej forme – napr. úľava na dani, sankčnom penále).

Výhodu môže predstavovať aj akékoľvek oslobodenie podniku od hospodárskej záťaže.

Napr. obec opakovane nedosiahne pri priamom predaji alebo prenájme majetku obce žiadnu cenovú ponuku podľa znaleckého posudku, alebo nikto neponúkol minimálnu cenu podľa podmienok obchodnej verejnej súťaže, napr. 100 000,- €. Obec bude následne bude postupovať prevodom majetku obce alebo prenájmom majetku obce na podnik z dôvodu hodného osobitného zreteľa, a to za 80 000,- €. V takomto prípade obec poskytla podniku pomoc podľa zákona o štátnej a minimálnej pomoci vo výške 20 000,- €.

OTÁZKA:

Je možné považovať všeobecnú hodnotu stanovenú v zmysle vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku formou znaleckého posudku za trhovú cenu?

Pojmy „trhová cena“ a „všeobecná hodnota majetku“ nemožno stotožňovať. Trhová cena je širším pojmom. Stanovenie všeobecnej hodnoty majetku podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v z. n. p.  je jedným zo spôsobov generovania trhovej ceny. Objektivizáciou má znalec maximalizovať priblíženie sa k trhovej cene.

Poskytovateľom je obec ako poskytovateľ výhody. Podnikom sa rozumie príjemca výhody.

Podnikom sa rozumie subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť bez ohľadu na jeho právnu formu podľa vnútroštátneho práva a spôsob financovania.

Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie a Všeobecného súdu Európskej únie, uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci, resp. minimálnej pomoci nezávisí od skutočnosti, či bol subjekt založený s cieľom dosahovať zisk. Podnikom nie sú len o obchodné spoločnosti, družstvá a pozemkové spoločenstvá. Podnikom sú aj aj neziskové subjekty (nezisková organizácia, príspevková organizácia alebo občianske združenie, napr. športový klub) môžu vykonávať hospodársku činnosť, tzn. ponúkať tovary a služby na trhu, a tak vo vzťahu k týmto činnostiam byť považované za podniky.

Ak neziskové subjekty nevykonávajú hospodársku činnosť, pravidlá štátnej pomoci, resp. minimálnej pomoci sa na u nich nebudú uplatňovať.

Klasifikácia určitého subjektu ako podniku sa vždy týka jeho konkrétnej činnosti – napr. na výstavbu akéhokoľvek typu infraštruktúry, ktorá sa má hospodársky využívať je hospodárskou činnosťou a na jej financovanie sa vzťahujú pravidlá štátnej pomoci.

Podnikom môže byť aj verejný subjekt, napr. iná obec, avšak len za predpokladu, že vykonáva aj hospodárske činnosti, pričom za podnik sa bude považovať len vo vzťahu k výkonu týchto hospodárskych činností. Ak verejné subjekty konajú „ako verejné orgány“ takéto činnosti nie sú hospodárskymi činnosťami, ale sú to tzv. „služby obyvateľom“, napr. hlásenie v miestnom rozhlase za poplatok.

To znamená, že v prípade, ak konkrétny subjekt vykonáva hospodárske aj nehospodárske činnosti, za podnik sa bude pokladať len vo vzťahu k tým činnostiam, ktoré majú hospodársky charakter. Je to potrebné z toho dôvodu, aby v prípade, ak by bola takémuto subjektu poskytnutá pomoc z verejných zdrojov na výkon nehospodárskych činností, bolo možné preukázať, že predmetnému subjektu vo vzťahu k výkonu hospodárskych činností nebola poskytnutá výhoda, a tak nedošlo k poskytnutiu štátnej pomoci, alebo minimálnej pomoci, resp. k porušeniu pravidiel upravujúcich ich poskytovanie.

V prípade, ak hospodárske činnosti a nehospodárske činnosti od seba nie je možné oddeliť, alebo ak daný subjekt nepreukáže, že verejné zdroje poskytnuté na výkon jeho nehospodárskych činností neboli použité na výkon jeho hospodárskych činností, na daný subjekt ako celok (aj vo vzťahu k hospodárskym aj nehospodárskym činnostiam) sa hľadí ako na podnik.

Štátna pomoc vs minimálna pomoc

Podľa novej právnej úpravy štátna pomoc a minimálna pomoc predstavujú dva samostatné právne inštitúty, pre ktoré sa uplatňujú rozdielne pravidlá poskytovania pomoci. Synonymickým označením minimálnej pomoci je pojem pomoc de minimis.

Rozdiel medzi štátnou a minimálnou pomocou spočíva v existencii/neexistencii notifikačnej povinnosti poskytovanej pomoci Európskej komisii.

Kritériom členenia štátnej pomoci vs minimálnej pomoci je výška poskytnutej pomoci.

O minimálnu pomoc ide, ak:

• Je dodržaný príslušný „strop“ minimálnej pomoci, ktorý je stanovený rozdielne v jednotlivých nariadeniach Európskej komisie upravujúcich problematiku minimálnej pomoci; a to:
• „všeobecný strop“ minimálnej pomoci, ktorý je 200 tis. € podľa nariadenia Komisie (EÚ) č. 1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis;
• „osobitné stropy“ sú podľa samostatných nariadení Európskej komisie, a to: 100 tis. € pre oblasť cestnej nákladnej dopravy vykonávanej v prenájme alebo za úhradu, 15 tis. € v sektore poľnohospodárstva, 30 tis. € v sektore rybolovu a akvakultúry, 500 tis. € v prospech podnikov poskytujúcich služby všeobecného hospodárskeho záujmu;
• Strop minimálnej pomoci sa sleduje za obdobie troch fiškálnych rokov;
• Strop minimálnej pomoci sa sleduje voči príjemcovi, ktorým je jeden podnik v rámci územia príslušného členského štátu Európskej únie.

꓿˃ Obce budú pri nakladaní s majetkom obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa spravidla poskytovať minimálnu pomoc a

꓿˃ pri nakladaní s majetkom obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa bude mať pomoc charakter tzv. ad hod (jednorazovej) pomoci podľa § 8 zákona o štátnej a minimálnej pomoci. Postup a konkrétne povinnosti obce pri poskytovaní minimálnej pomoci ad hoc

Postup obce pri prevode / prenájme majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa pod trhovú cenu, t. j. pri poskytovaní minimálnej pomoci ad hoc sa uskutočňuje v niekoľkých na seba nadväzujúcich krokoch.

1. Overenie – maximálneho stropu a ostatných podmienok poskytnutia minimálnej pomoci

Obec ako poskytovateľ minimálnej pomoci pred poskytnutím novej minimálnej pomoci (ex ante) overí, či sa novou minimálnou pomocou v Slovenskej republike neprekročí príslušný strop minimálnej pomoci pre jediný podnik a či boli dodržané všetky ostatné podmienky stanovené v príslušnom nariadení Európskej komisie. Splnenie týchto obmedzení a podmienok obec overuje najmä na základe vyhlásení podniku ako príjemcu, údajov z obchodného registra a údajov z Centrálneho registra poskytnutej pomoci. Tieto skutočnosti budú obsahom žiadosti podľa bodu 3.

2. Písomné informovanie podniku

Obec písomne informuje príslušný podnik o

• predpokladanej výške minimálnej pomoci,
• o tom, že ide o minimálnu pomoc,
• a výslovne uvedie odkaz na príslušné nariadenie Európskej únie upravujúce pravidlá minimálnej pomoci, názov nariadenia a údaje o uverejnení nariadenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

3. Podanie žiadosti o stanovisko Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky

Obec podá Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky žiadosť, ktorá má predpísaný obsah v súlade s „Metodickým pokynom na zabezpečenie jednotného obsahu žiadosti o stanovisko poskytovateľov minimálnej pomoci ad hoc“ vydaného Protimonopolným úradom Slovenskej republiky.

Podľa § 8 ods. 3 zákona o štátnej a minimálnej pomoci: 

• 8 ods. 3 zákona o štátnej a minimálnej pomoci:

„Poskytovateľ minimálnej pomoci ad hoc musí koordinátora pomoci – Protimonopolný úrad Slovenskej republiky – požiadať o stanovisko, či ide o minimálnu pomoc a či sú splnené podmienky pre jej poskytnutie podľa príslušných osobitných predpisov.

(Poznámka autora: ak by išlo o štátnu pomoc, a nie iba o minimálnu pomoc, t. j. pri prekročení maximálnych stropov pomoci, tak obec musí pred poskytnutím štátnej pomoci ad hoc požiadať koordinátora pomoci o stanovisko, či ide o prípustnú formu štátnej pomoci a či podlieha, alebo nepodlieha jej poskytnutie notifikačnej povinnosti Európskej komisii.)

4. Vydanie stanoviska

Protimonopolný úrad Slovenskej republiky zašle obci stanovisko o prípustnosti poskytnutia pomoci do 30 dní od doručenia jej žiadosti. Takéto stanovisko koordinátora pomoci je pre obec ako poskytovateľa minimálnej pomoci záväzné.

5. Zaznamenanie do centrálneho registra

Údaje o poskytnutej pomoci a údaje o príjemcovi minimálnej pomoci je povinný  zaznamenávať do Centrálneho registra poskytnutej pomoci formou vzdialeného prístupu – prostredníctvom elektronického formulára príslušný poskytovateľ – teda priamo obec, a to v termíne do piatich pracovných dní od dátumu poskytnutia pomoci – t. j. od nadobudnutia účinnosti zmluvy o prevode / prenájme majetku obce, ktorá podľa § 47a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky  zákonník v z. n. p. nadobúda účinnosť deň nasledujúci po dni zverejnenia zmluvy na web sídle obce alebo neskorší deň, ak to bolo dojednané v zmluve.

(Poznámka autora: Ak by išlo o štátnu pomoc, obec má povinnosť vykonania záznamu do Centrálneho registra poskytnutej moci do 6 mesiacov od dátumu poskytnutia pomoci.)

Samotné podniky ako príjemcovia pomoci podľa novej právnej úpravy už nemajú oznamovaciu povinnosť o prijatí pomoci.

Prehliadanie údajov o poskytnutej pomoci je verejne prístupné na stránke www.statnapomoc.sk.

Z týchto verejne dostupných informácií  som zistil, že obce si neplnia povinnosti podľa zákona o štátnej a minimálnej pomoci. Centrálny register poskytnutej pomoci obsahuje iba minimum údajov o obciach a mestách ako poskytovateľoch pomoci, napr.: mesto Prešov – nájomná zmluva z dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorou bola poskytnutá minimálna pomoc ad hoc vo výške 43 033,41 €.

Sankcie za porušenie povinností obce

Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona o štátnej a minimálnej pomoci: „Koordinátor (Protimonopolný úrad Slovenskej republiky) pomoci bude musieť vykonávať kontroly, či príslušní poskytovatelia minimálnej pomoci údaje o poskytnutej minimálnej pomoci zadávajú do centrálneho registra a či pri zadávaní predmetných údajov dodržiavajú zákonnú lehotu (päť dní od poskytnutia minimálnej pomoci). Za nedodržanie tejto povinnosti im bude koordinátor pomoci ukladať pokuty podľa § 15 ods. 2 tohto zákona.“

Sankciou za porušenie povinností obce na úseku právnej regulácie štátnej pomoci minimálnej pomoci sú pokuty pre obec. Pokuty podľa zákona o štátnej a minimálnej pomoci majú dvojaký charakter, a to jednak možných (fakultatívnych) a jednak povinných (obligatórnych) pokút:

1. Podľa § 15 ods. 1 zákona o štátnej a minimálnej pomoci Protimonopolný úrad Slovenskej republiky je oprávnený (t. j. môže, ale nemusí ꓿˃ pokuta je fakultatívna) uložiť obci pokutu do 35 000 €, ak obec porušila povinnosť:

• požiadať o stanovisko Protimonopolný úrad Slovenskej republiky pred poskytnutím minimálnej pomoci ad hoc / prípadne pred poskytnutím štátnej pomoci, ak ide o štátnu pomoc; alebo
• preveriť v Centrálnom registri poskytnutej pomoci pred poskytnutím minimálnej pomoci, či jej poskytnutím nedôjde k prekročeniu limitu minimálnej pomoci jedinému podniku, a prekročeniu limitu minimálnej pomoci v sektore poľnohospodárstva a v sektore rybného hospodárstva, ktorý pre Slovenskú republiku ustanovuje osobitný predpis Európskej únie pre minimálnu pomoc; alebo
• poskytnúť súčinnosť Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky pri podávaní správ a informácií, ktoré tento oznamuje Európskej komisii;

2. Podľa § 15 ods. 2 zákona o štátnej a minimálnej pomoci Protimonopolný úrad Slovenskej republiky uloží (t. j. musí ꓿˃ pokuta je obligatórna, povinná) uložiť obci pokutu do 35 000 €, ak obec porušila povinnosť:

• zaznamenať do Centrálneho registra poskytnutej pomoci poskytnutie minimálnej pomoci do piatich pracovných dní odo dňa poskytnutia minimálnej pomoci / prípadne štátnej pomoci do šiestich mesiacov ak ide o štátnu pomoc.

Príklad  

Štátna pomoc C 29/10 (ex NN 42/10) – Údajný predaj verejného majetku obcou Vänersborg za nižšiu ako trhovú cenu

Európskej komisii bola 26. mája 2010 doručená sťažnosť obviňujúca Švédsko, že poskytlo štátnu pomoc vo forme transakcií s nehnuteľnosťami, ktoré nezodpovedali ich trhovej cene.

Skutkový stav

Švédsko potvrdilo, že obec Vänersborg naozaj uzavrela prostredníctvom podniku Fastighets Aktiebolag Vänersborg AB (ďalej len „FABV“), ktorého je jediným vlastníkom, tieto dve hlavné transakcie:

• Transakciu A: Podnik FABV kúpil 13. februára 2008 od podniku Chips AB výrobné zariadenie jeho dcérskej spoloč­ nosti Topp Livsmedel, ktorá sa nachádza v obci Vänersborg (ďalej len „zariadenie“), za cenu 17 miliónov SEK (1,7 milióna €).
• Transakciu B: Na základe dohody z toho istého dňa, ktorá realitnej spoločnosti Hammar umožňuje nákup zariadenia za pevne stanovenú cenu, podnik FABV predal 11. augusta 2008 spoločnosti Hammar toto zariadenie za dohodnutú cenu 8 miliónov SEK (0,8 milióna €).

Obe tieto transakcie – ak Európska Komisia usúdi, že neboli uzatvorené za trhových podmienok, t. j.:

1. ak cena, ktorú zaplatil podnik FABV za nákup zariadenia od podniku Chips, bola vyššia ako jeho trhová hodnota a/alebo
2. ii) ak podnik FABV predal zariadenie spoločnosti za cenu nižšiu, ako je jeho trhová hodnota – by sa mali v zásade považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

Posúdenie Európskou komisiou

Pokiaľ ide o výhodu poskytnutú prípadným príjemcom, predbežné zistenia Európskej komisie sú takéto:

• V prípade transakcie A Európska komisia konštatuje, že cena, ktorú podnik FABV zaplatil za nákup zariadenia, sa podľa nezávislých externých konzultantov nezdá byť vyššia ako trhová hodnota. Preto je možné vylúčiť, že by transakcia A obsahovala prvok štátnej pomoci, a teda nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.
• V prípade transakcie B má Komisia naopak vážne pochybnosti, že by cena, za ktorú podnik FABV predal zariadenie spoločnosti Hammar, t. j. 8 miliónov SEK (0,8 milióna €), bola v súlade s jeho trhovou hodnotou. Trhová hodnota nie je v tejto chvíli známa, keďže pred predajom sa neuskutočnilo ponukové konanie a podnik FABV ani nepožadoval nezávislú štúdiu o hodnote zariadenia. Napriek tomu skutočnosť, že spoločnosť Hammar len o niekoľko mesiacov neskôr znovu predala zariadenie miestnemu súkromnému podnikateľovi za 40 miliónov SEK (4 milióny €), naznačuje, že v prípade transakcie B by mohol byť prítomný prvok štátnej pomoci zodpovedajúci rozdielu medzi cenou, ktorú za zariadenie zaplatila spoločnosť Hammar, a skutočnou trhovou hodnotou tohto zariadenia.

Ak sa bude transakcia B považovať za štátnu pomoc, Európska komisia má pochybnosti, že by táto pomoc bola zlučiteľná s vnútorným trhom vzhľadom na dosiahnutie akéhokoľvek cieľa spoločného záujmu.

Európska komisia nakoniec pripomína, že v súlade s článkom 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 zmluvy o fungovaní Európskej únie  sa môže od príjemcu požadovať vrátenie každej neoprávnene poskytnutej pomoci.