Bulletín » Námietka premlčania v rozpore s dobrými mravmi

Publikované , doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates

 

Obce si v mnohých prípadoch svoje práva zo súkromnoprávnych vzťahov, napríklad nájmu z nájomných zmlúv, úrokov z omeškania zo zmlúv  dielo, škody, bezdôvodného obohatenia a pod. neuplatňujú včas. Platí pritom stará rímska zásada „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. mnohé majetkové práva obce sa teda uplynutím zákonných lehôt premlčia a stávajú sa tak nedobytnými. Inštitút premlčania je prejavom princípu právnej istoty v súkromnoprávnych vzťahoch. U mnohých dlžníkov je však námietka premlčania jedinou procesnou obranou. Namieste je preto úvaha, či v extrémne výnimočných prípadoch nemôže byť vznesenie námietky premlčania dlžníkom v rozpore s dobrými mravmi. Príspevok vysvetľuje túto pomerne neprebádanú problematiku.

Výkon práva v rozpore s dobrými mravmi

Vznesenie námietky premlčania je právom dlžníka. Výkon práva v rozpore s dobrými mravmi upravuje § 3 zákona č. 40/1967 Občianskeho zákonníka v z. n. p. (ďalej len „Občiansky zákonník“), podľa ktorého „Výkon práva a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.“

Zmyslom inštitútu premlčania vo vzťahu k veriteľovi je stimulácia jeho aktívneho prístupu k uplatňovaniu svojich subjektívnych práv. Preto, ak si veriteľ nestráži svoje splatné pohľadávky a nedomáha sa svojich subjektívnych práv, na vznesenú námietku premlčania je možné hľadieť ako výkon práva prislúchajúce dlžníkovi.

Opačná skutková situácia môže nastať, ak sa veriteľ aktívne voči dlžníkovi svojho práva dožadoval a nezostával pasívny vo vzťahu k svojej pohľadávke. Ide napríklad o situácie keď veriteľ vychádzajúc v ústrety dlžníkovi bol ochotný akceptovať dohodu o postupnom splatení dlhu, vďaka čomu získaval aspoň čiastočné plnenie a k súdnemu vymáhaniu pohľadávky pristúpil až potom, čo prestal dlžník svoj dlh splácať úplne.

 

Vo výnimočných skutkových okolnostiach sa môže konanie dlžníka vo vzťahu k veriteľovi priečiť dobrým mravom a samotné vznesenie námietky premlčania v kontexte týchto okolností môže byť prejavom zneužitia subjektívneho práva s účinkami, ktoré majú za následok poškodenie veriteľa.

Obce častokárt svojim dlžníkom zhovievavo a ako prejav ústretovosti poskytnú výhody, najčastejšie umožňujú dlh splácať postupne a bez akýchkoľvek nárokov na príslušenstvo (napr. úroky) formou rôznych „splátkových kalendárov“. V obciach bez náležitej právnej podpory tak obce častokrát činia bez zabezpečenia svojho záväzku zabezpečovacími inštitútmi, napríklad vo forme uznania dlhu alebo uznania záväzku, čím by sa predĺžila premlčacia doba. Obce sa dobromyseľne „spoliehajú“ na to, že dlžník si svoj záväzok voči nej splní v súlade s ich dohodou o plnení v splátkach.

Ústavný súd Slovenskej republiky aj judikatúra všeobecných súdov sa zhodujú, na tom, že pokiaľ ide o rozpor uplatnenia námietky premlčania s dobrými mravmi, môže byť ad hoc vznesenie námietky premlčania dlžníkom považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Z JUDIKATÚRY

„Najvyšší súd ČR v tejto súvislosti judikoval, že je zneužitím práva nakladať so zmluvou ako s platnou, pokiaľ sa z nej ťažia výhody, a po ich vyčerpaní, uplatniť jej neplatnosť. (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn.: 28 Cdo 971/2004)

Máte záujem o právne poradenstvo? Naša advokátska kancelária sa špecializuje na rôzne oblasti práva. Napíšte nám a spoločne nájdeme riešenie.

Mám záujem o spoluprácu
Ak ste náš klient, zadajte heslo