Bulletín » Kontraktačná povinnosť obce vo verejnom obstarávaní

Publikované , doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates

Príspevok analyzuje jednu z oblastí tzv. nevrchnostenskej správy obce, a to oblasť verejného obstarávania. Vstup obce do obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov, širšie civilných vzťahov, nie je výkonom verejnej správy. Verejné obstarávanie je jednou z dominantných nevrchnostenských aktivít verejnej správy a dlhodobo púta pozornosť odbornej, ba i širšej občianskej verejnosti. Svojou komplexnosťou, dynamickosťou vývoja právnej úpravy a zložitosťou spôsobuje množstvo nevyjasnených právnoaplikačných otázok ústiacich do početných súdnych sporov. Ťažiskovo je venovaná pozornosť parciálnej otázke verejného obstarávania, a to existencii alebo neexistencii kontraktačnej povinnosti obce po vykonanom verejnom obstarávaní.

Vstup obce do obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov, širšie civilných vzťahov, nie je výkonom verejnej správy. Obec v civilných vzťahoch nevystupuje ako nositeľ verejnej moci. Ide teda o nevrchnostenskú činnosť. Napriek tomuto podlieha účasť obce v civilných vzťahoch, napr. pri uzatváraní kúpnych zmlúv, nájomných zmlúv, zmlúv o dielo, koncesných zmlúv, zmlúv o poskytovaní služieb, etc. prísnej právnej regulácii. Dôvodom je, že ak obec vstupuje do civilnoprávnych vzťahov nakladá s verejným majetkom.

Pregnantne to vyjadril Ústavný súd SR v náleze sp. zn. III. ÚS 389/08 z 1. apríla 2009: „Majetok obce ako majetok verejnoprávnej korporácie, slúžiaci predovšetkým na plnenie jej úloh daných kompetenciami pri výkone samosprávy, ktoré sa realizujú v prospech jednotlivých subjektov práva, majúcich k územiu obce právne relevantný vzťah, nemožno z hľadiska právneho režimu nakladania s ním porovnávať s majetkom iných subjektov súkromného práva.“

K právnym inštitútom limitujúcim vstup obce do civilnoprávnych vzťahov patria najmä:

  • verejnoprospešný účel použitia majetku obce;
  • rozdelenie kompetencií orgánov obce pri vstupe do civilného právneho vzťahu;
  • garancia foriem vnútornej a vonkajšej kontroly;
  • inštitút slobodného prístupu k informáciám a
  • proces verejného obstarávania pred vstupom do civilného právneho vzťahu.

Spôsob financovania a rozpočtové hospodárenie slovenských obcí je dlhodobo nastavené tak, že vlastné príjmy obcí sú zásadne plne dostačujúce na krytie bežných výdavkov obce. Pri realizácii významnejších kapitálových investícií sú však slovenské obecné samosprávy odkázané na financovanie formou nenávratných finančných výpomocí z externých zdrojov. Základnými zdrojmi financovania kapitálových investícií obcí sú prostriedky zo štrukturálnych fondov Európskej únie alebo nenávratné finančné výpomoci zo štátneho rozpočtu. Keďže ide o verejné externé zdroje, navyše spravidla vo vysokých objemoch, použite prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie alebo nenávratných finančných výpomoci zo štátneho rozpočtu (ďalej len „NFP“) obcami podlieha prísnemu režimu verejného obstarávania.

Proces verejného obstarávania je detailne regulovaný v zákone č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní  o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“). Podľa § 2 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní „Verejné obstarávanie sú pravidlá a postupy podľa tohto zákona, ktorými sa zadávajú zákazky, koncesie a súťaže návrhov.“

Obce sú verejnými obstarávateľmi podľa § 7 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní „Verejný obstarávateľ na účely tohto zákona je b) obec,“.

V aplikačnej praxi pri uplatňovaní zákona o verejnom obstarávaní dochádza k neustálym pochybeniam. Dôvodom je najmä zložitá a dynamicky sa vyvíjajúca právna úprava verejného obstarávania. Na príčine je nesporne aj personálny prvok, keďže aplikáciu zákona o verejnom obstarávaní v aplikačnej praxi zabezpečujú najčastejšie osoby bez právneho vzdelania.

Máte záujem o právne poradenstvo? Naša advokátska kancelária sa špecializuje na rôzne oblasti práva. Napíšte nám a spoločne nájdeme riešenie.

Mám záujem o spoluprácu
Ak ste náš klient, zadajte heslo