Škody na cintoríne, pohrebisku a príslušenstve hrobu

Na obce ako správcov pohrebiska sa častokrát obracajú pozostalí s nárokmi na náhradu škody spôsobenej najčastejšie vis maior (vyššou mocou, prírodnými živlami – víchricou a popadanými stromami) na ich majetku – na pomníkoch, hrobkách a na príslušenstve hrobu. Príspevok analyzuje povinnosti prevádzkovateľa pohrebiska vo veci zodpovednosti za náhradu škody na týchto veciach pozostalých. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu spôsobenú vis maior treba vyriešiť viacero parciálnych otázok, najmä: Čo je predmetom nájomnej zmluvy medzi obcou, ako správcom a prevádzkovateľom cintorína a obyvateľmi obce, ako nájomcami hrobových miest ?“ „Kto zavinil spôsobenú škodu ?“ „Je rozdiel medzi pojmom hrobové miesto a príslušenstvo hrobu?“

Námietka premlčania v rozpore s dobrými mravmi

Obce si v mnohých prípadoch svoje práva zo súkromnoprávnych vzťahov, napríklad nájmu z nájomných zmlúv, úrokov z omeškania zo zmlúv dielo, škody, bezdôvodného obohatenia a pod. neuplatňujú včas. Platí pritom stará rímska zásada „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. mnohé majetkové práva obce sa teda uplynutím zákonných lehôt premlčia a stávajú sa tak nedobytnými. Inštitút premlčania je prejavom princípu právnej istoty v súkromnoprávnych vzťahoch. U mnohých dlžníkov je však námietka premlčania jedinou procesnou obranou. Namieste je preto úvaha, či v extrémne výnimočných prípadoch nemôže byť vznesenie námietky premlčania dlžníkom v rozpore s dobrými mravmi. Príspevok vysvetľuje túto pomerne neprebádanú problematiku.

Sprístupňovanie majetkových priznaní starostov

Príspevok je venovaný aktuálnej téme sprístupňovania oznámení funkcií, zamestnaní a činností (ďalej len „majetkové priznanie“ alebo „písomné oznámenie“) starostov obcí a primátorov miest. Obciam a mestám na celom území Slovenska boli v poslednom období adresované identické žiadosti o sprístupnenie informácií „majetkových priznaní“ podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácií) v z. n. p. (ďalej len „zákon o slobode informácií“). Žiadatelia obce žiadajú o „sprístupnenie mailom v elektronickej podobe všetkých dostupných majetkových priznaní starostov/starostiek obce za všetky dostupné roky od platnosti ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, t. j. od roku 2004; zároveň žiadajú o zaslanie potvrdenia prijatia žiadosti o informácie.“ Obce často nevedia zákonným spôsobom tieto, a podobné, žiadosti vybaviť. Príspevok dáva odpovede na otázky, ako majú obce postupovať tak, aby dodržali svoje zákonné povinnosti a rešpektovali práva tak žiadateľa, ako aj verejného funkcionára, ktorého majetkového priznania sa žiadosť týka.