Formy podnikania obce

Podnikanie obce je spôsobom nakladania s majetkom obce. Autor článku vysvetľuje možné formy podnikania obce, analyzuje oprávnenia právnických osôb pri nakladaní s majetkom obce, pričom kladie dôraz na rozdiel medzi obcou zriadenými a založenými právnickými osobami.

Pozn.: Všade, kde autor používa pojem mesto, resp. pojem obec ide o synonymické vyjadrenie legislatívneho pojmu obec podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) a zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v z. n. p. (ďalej len „zákon o majetku obcí“).

Rozdiel medzi zriadenými a založenými právnickými osobami

Môže obec zveriť majetok subjektom, ktoré založilo alebo zriadilo, a uviesť takéto znenie vo svojom štatúte?

Podľa § 6 ods. 1 zákona o majetku obcí: „Obec hospodári so svojím majetkom samostatne alebo prostredníctvom správcu majetku obce, ktorým je jej rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia zriadená podľa osobitného predpisu.“

Podľa § 6 ods. 3 zákona o majetku obcí: „Správa majetku obce je súhrn oprávnení a povinností správcu alebo mestskej časti k tej časti majetku, ktorú im obec zverila do správy alebo ktorú správca nadobudol vlastnou činnosťou. Správca alebo mestská časť sú oprávnení a povinní majetok obce držať, užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, brať z neho úžitky a nakladať s ním v súlade s týmto zákonom a so zásadami hospodárenia s majetkom obce; mestská časť tiež v súlade so štatútom mesta.“

Podľa § 6a ods. 1 zákona o majetku obcí: „Správa majetku obce vzniká

1. a) zverením majetku obce do správy správcu alebo mestskej časti,
2. b) prevodom správy majetku obce,
3. c) nadobudnutím majetku do vlastníctva obce vlastnou činnosťou správcu.“

Podľa § 6a ods. 2 zákona o majetku obcí: „Majetok obce zverený do správy určí obec pri zriadení správcu v zriaďovacej listine.  Obec môže za podmienok určených v zásadách hospodárenia s majetkom obce správcovi zveriť do správy ďalší majetok obce alebo odňať správu majetku obce.“

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy“): „Rozpočtová organizácia je právnická osoba štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami zapojená na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku. Hospodári samostatne podľa schváleného rozpočtu s prostriedkami, ktoré jej určí zriaďovateľ v rámci svojho rozpočtu.“

Podľa § 21 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy: „Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie môžu vo vlastnom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa svojho zriadenia.“

Zákonodarcom použitý pojem „zriaďuje“ sa vzťahuje na rozpočtové a príspevkové organizácie obce.

Definície, pravidlá zriaďovania a zrušovania rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií, ako aj ich hospodárenie a nakladanie s verejnými prostriedkami upravuje zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Rozpočtové a príspevkové organizácie sú v intenciách § 21 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy zriaďované jednostranným právnym úkonom (nie na zmluvnom základe ako v prípade obchodných spoločností), a to rozhodnutím zriaďovateľa – obce. Vzťah rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie a obce je vzťahom subordinačným, ide o vzťah verejnoprávnej povahy, pre ktorý je príznačný prvok nadriadenosti a podriadenosti.

Rozpočtové a príspevkové organizácie zohrávajú dôležitú úlohu pri správe obecného majetku. Podľa § 6 ods. 1 zákona o majetku obcí obec hospodári so svojím majetkom samostatne alebo prostredníctvom správcu majetku obce. Právna úprava v znení účinnom do 1. júla 2009 umožňovala obci uzatvoriť zmluvu o výkone správy svojho majetku aj s obchodnou spoločnosťou alebo s inou právnickou osobou. Podľa platnej právnej úpravy, ak obec so svojím majetkom nehospodári samostatne, v režime zákona o majetku obcí a zákona rozpočtových pravidlách územnej samosprávy správcami obecného majetku môžu byť len obcou zriadené rozpočtové organizácie alebo príspevkové organizácie.

Podľa § 6 ods. 4 zákona o majetku obcí: „Správca nemôže nadobudnúť majetok do svojho vlastníctva. Majetok, ktorý správca nadobúda, je vlastníctvom obce. Správca alebo mestská časť vykonáva právne úkony pri správe majetku obce v mene obce. Správca alebo mestská časť koná v mene obce pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku obce, ktorý spravuje.“

Zákonodarcom použitý pojem „zakladá“ sa vzťahuje na iné právnické osoby zakladané obcami, než sú ich rozpočtové a príspevkové organizácie.

Ide o všetky právne formy právnických osôb, kde sa obec podieľa na ich založení alebo do ktorých vstupuje peňažným alebo nepeňažným vkladom, bez ohľadu na to, či vykonávajú podnikateľskú činnosť alebo boli založené na iný účel. Ide napríklad o obchodnú spoločnosť založenú podľa Obchodného zákonníka (napr. spoločnosť s ručením obmedzeným), družstvo alebo inú právnickú osobu založenú podľa predpisov občianskeho práva (napr. neziskovú organizáciu poskytujúcu všeobecne prospešné služby). Do výhradnej právomoci obecného zastupiteľstva patrí zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti a iné právnické osoby a schvaľovať zástupcov obce do ich štatutárnych a kontrolných orgánov, ako aj schvaľovať majetkovú účasť obce v právnickej osobe.

Nie je vhodné v štatúte obce uvádzať znenie, že obec môže zveriť svoj majetok do správy subjektom, ktoré založila alebo zriadila. Vhodným je vypustenie slova „založila“, nakoľko pojem „zakladá“ sa vzťahuje na iné právnické osoby zakladané obcami, než sú obecné  rozpočtové a príspevkové organizácie. Jedine pojem „zriaďuje“ sa vzťahuje na rozpočtové a príspevkové organizácie obce, ktorým obec môže zveriť majetok do správy podľa § 6 ods. 1 zákona o majetku obcí.

Pokiaľ ide o správu majetku obce, ktorú zabezpečujú obchodné spoločnosti s majetkovou účasťou obce (napr. spoločnosti s ručením obmedzeným a akciové spoločnosti, kde obce sú jediným spoločníkom, resp. akcionárom, alebo obchodné spoločnosti, kde obce majú rozhodujúci vplyv na riadenie spoločnosti, tiež obchodné spoločnosti s minoritným podielom), týmto nie je prípustné zverovať majetok do správy v zmysle zákona o majetku obcí.

Využitie majetku na podnikanie

Môže byť majetok obce využívaný na podnikateľskú činnosť?

Postavenie obce je v majetkovoprávnych vzťahoch predurčené jej dvojjediným postavením ako vlastníka veci (súkromnoprávny subjekt) a orgánu verejnej moci (verejnoprávny subjekt). Podľa § 6 ods. 5 zákona o majetku obcí: „Obec môže svoj majetok vložiť ako vklad do základného imania obchodnej spoločnosti alebo môže zo svojho majetku založiť právnickú osobu.“

Postavenie obce ako spoločníka má svoj právny základ v samosprávnej kompetencii obce rozhodovať o nakladaní s vlastným majetkom. Základná legálna definícia obce obsiahnutá v čl. 64a Ústavy SR kumuluje samosprávnu a správnu pôsobnosť, v rámci ktorej obec koná, ktorá určuje jej právomoci a ústavné medze limitujúce ju pri výkone právomocí. Nakladanie s majetkom obce ako výkon samosprávnej (originárnej) pôsobnosti definuje obec v postavení vlastníka ako súkromnoprávny subjekt, pre ktorého obmedzenie konať vyplýva z čl. 2 ods. 3 Ústavy SR. Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR „Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.“

Majetkovú účasť obce v obchodnej spoločnosti ako výkon samosprávnej pôsobnosti obce predpokladá tiež § 4 ods. 3 písm. k) zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého „Obec pri výkone samosprávy najmä vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce.“

Autonómia obce pri výkone svojich čiastkových vlastníckych oprávnení ustupuje požiadavke verejného záujmu a s tým súvisiacej rigoróznej úprave kompetenčných, procesných a materiálnych noriem zákona o obecnom zriadení, zákona o majetku obcí a štatútu obce.

Obec môže vykonávať podnikateľskú činnosť rôznym spôsobom, s uplatnením rôznych foriem:

1. môže podnikať pod vlastným menom,
2. vykonávať podnikateľskú činnosť oddelenú od hlavnej činnosti,
3. môže založiť vlastný alebo spoločný podnikateľský subjekt, a to buď s inými obcami, alebo s inými podnikateľskými subjektmi.

Znamená to, že obec môže byť jediným zakladateľom alebo môže byť jedným z viacerých zakladateľov novej právnickej osoby, ktorá má svoju vlastnú právnu subjektivitu odlišnú od právnej subjektivity svojich zakladateľov a ktorá získa svoje vlastné podnikateľské oprávnenie. Takto založená právnická osoba môže mať právnu formu obchodnej spoločnosti alebo družstva. Obec na akúkoľvek formu využitia svojho majetku má zmocnenie vo všeobecne záväzných právnych predpisoch. Obec môže teda podnikať vo vlastnom mene, a to na základe § 4 ods. 3 písm. k) zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého obec vykonáva vlastnú podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce.  Pokiaľ sa obec rozhodne podnikať vo vlastnom mene a bude vykonávať činnosť, ktorá je napríklad živnosťou, bude sa na ňu vzťahovať živnostenský zákon a ďalšie zákony tak, ako na ktoréhokoľvek iného podnikateľa. Ak obec podniká, jej podnikateľská činnosť musí byť oddelená od hlavnej činnosti.

Každá obec je teda právnickou osobou a ako taká môže vykonávať podnikateľskú činnosť buď

1. priamo,
2. prostredníctvom svojich príspevkových organizácií, alebo
3. prostredníctvom obchodných spoločností s majetkovou účasťou obce.

Podnikanie prostredníctvom príspevkových organizácií

Tzv. nepriama forma podnikania – obecná/mestská organizácia využíva obecný/mestský majetok, ale koná a dosahuje príjem vo vlastnom mene. Ide o formu príspevkovej organizácie, ktorá zo zákona (zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy) je oprávnená podnikať a dokonca so súhlasom zriaďovateľa (obce) môže podnikať aj nad rámec svojej hlavnej činnosti, na ktorú bola zriadená. V tomto prípade platí iba pravidlo, že náklady na túto podnikateľskú činnosť musia byť kryté výnosmi z nej.

Napríklad ak príspevková organizácia má v správe obecný majetok (kultúrny dom), ktorý prenajíma na kultúrne činnosti, prenajíma v rámci neho nebytové priestory pre iné subjekty. Všetky činnosti sa dejú odplatne, čiže príspevková organizácia podniká s majetkom obce. Za celú činnosť tejto organizácie je zodpovedný riaditeľ, ktorého na návrh starostu vymenúva a odvoláva obecné zastupiteľstvo. Zisk príspevkovej alebo rozpočtovej organizácie patrí obci.

Rozpočtové a príspevkové organizácie majú oproti iným subjektom súkromného práva spôsobilosť konať v majetkových vzťahoch determinovanú rozsahom finančných prostriedkov, ktoré im určí zriaďovateľ.

Vzťah zriaďovateľa a štatutárneho orgánu rozpočtových a príspevkových organizácii spočíva na princípe oddelenosti orgánov a rozdelenia ich kompetencií, reflektujúc princíp vzájomných bŕzd a protiváh. O bežných operatívnych otázkach rozpočtových a príspevkových organizácií rozhoduje a v ich mene koná štatutárny orgán. Zriaďovateľ ako de facto vlastník rozpočtových a príspevkových organizácií, od ktorého sú jeho finančnou participáciou závislé, má v kompetencii rozhodovať o strategických otázkach, ktoré bezprostredne súvisia s hospodárením predurčeným v ním schvaľovanom rozpočte. Napojenie na rozpočet zriaďovateľa diferencuje rozpočtové a príspevkové organizácie od súkromných kapitálových spoločností, u ktorých je majetková spoluúčasť zakladateľa primárne daná vkladovou či príspevkovou povinnosťou. Plnenie peňažných povinností zakladateľa obchodnej spoločnosti nie je vyžadované v pravidelných časových intervaloch, ale skôr jednorazovo (pri vzniku účasti), resp. pri príspevkovej povinnosti ad hoc. Podstatnou odlišnosťou obchodných spoločností a rozpočtových a príspevkových organizácií je to, že finančné plnenia zakladateľov  – uhradené vklady a príspevky sa stávajú vlastníctvom obchodnej spoločnosti.

Rozpočtové a príspevkové organizácie obce vedú majetok len účtovne, v ich faktickom právnom postavení absentuje status „vlastníka veci“. Rozpočtové a príspevkové organizácie sú podľa § 21 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy oprávnené od momentu ich zriadenia nadobúdať práva a zaväzovať sa vo vlastnom mene. Záväzkovoprávna rovina ich pôsobenia však bez ďalšieho nemá vecnoprávne účinky.

Rozpočtové a príspevkové organizácie sú konštituované na neziskovom princípe, teda na rozdiel od obchodných spoločností, nie je ich primárnym záujmom dosahovanie zisku. Verejnoprávna povaha rozpočtových a príspevkových organizácii je týmto subjektom priznaná ich klasifikovaním pod verejnú správu v intenciách § 1 ods. 3 zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Podľa tohto ustanovenia: „Na obce a vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie ako súčasti sektora verejnej správy sa vzťahuje osobitný predpis s odchýlkami uvedenými v tomto zákone.“

Ekonomická závislosť rozpočtových a príspevkových organizácií od zriaďovateľa je reflektovaná na viacerých miestach právnej úpravy. Rozpočtová organizácia hospodári s prostriedkami, ktoré jej určil zriaďovateľ v rámci svojho rozpočtu (§ 21 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy). Pre príspevkovú organizáciu platia finančné vzťahy určené zriaďovateľom v rámci jeho rozpočtu (§ 21 ods. 2 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy).

Podnikanie prostredníctvom obchodných spoločností

Často využívanou formou, ako obec nepriamo podniká, je založenie obchodnej spoločnosti. Na forme v podstate nezáleží, pretože je na výber celý rad obchodných spoločností uvedený v Obchodnom zákonníku (zákon č. 513/1991 Zb.). Vo všeobecnosti možno konštatovať, že spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť sa využíva najviac.

Obec môže napríklad založiť spoločnosť s ručením obmedzeným buď

1. sama, teda bude mať 100 % kontrolu nad riadením spoločnosti s ručením obmedzeným, alebo
2. sa obec môže spolupodieľať na založení spoločnosti s ručením obmedzeným , a to buď s iným verejným subjektom, alebo so subjektom súkromným (obec a súkromná osoba založia spolu obchodnú spoločnosť).

Následné záleží iba na veľkosti podielov obce, ako bude môcť vstupovať do riadenia spoločnosti a tiež aký bude mať prospech z jej podnikania vo forme podielu na zisku.

Obec teda môže nehnuteľný majetok alebo jeho časť zmluvne prenajať inej fyzickej alebo právnickej osobe v súlade so zásadami hospodárenia, ktoré môžu tento majetok obce využívať na svoje podnikateľské účely.

Napriek aplikačným problémom pri strete verejnoprávnej regulácie zákona o obecnom zriadení, zákona o majetku obcí a súkromnoprávnej regulácie Obchodného zákonníka je výkon podnikateľskej činnosti obce, pri náležitom zvážení všetkých súvisiacich rizík, štandardným spôsobom zhodnocovania obecného majetku.

Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom

Skutočnosť, že zákon zveruje obciam a mestám možnosť upraviť nakladanie s majetkom v zásadách hospodárenia, ešte neznamená, že obce môže upraviť všetky majetkovoprávne inštitúty podľa svojvôle. Zásady hospodárenia musia byť v súlade so zákonom a nesmú zákon ani obchádzať. Postup prenechávania majetku obce do užívania upravia zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré schváli obecné zastupiteľstvo a ktoré nesmú byť v rozpore so zákonom o majetku obcí.

Zásady hospodárenia môžu napríklad:

1. odbremeniť obecné zastupiteľstvo, ktoré nebude musieť schvaľovať prevody hnuteľných vecí alebo nakladanie s majetkovými právami pod hodnotu určenú zásadami,
2. ustanoviť podmienky, za akých možno upustiť od vymáhania pohľadávok (ktoré sa napr. javia ako nedobytné a ich vymáhanie obec skôr zaťažuje) alebo iných majetkových práv obce,
3. určiť, za akých podmienok bude správcovi správa majetku odňatá,
4. určiť aj to, kto namiesto obecného/mestského zastupiteľstva bude rozhodovať o prebytočnosti alebo neupotrebiteľnosti hnuteľnej veci so zostatkovou hodnotou nižšou ako stanovuje zákon.

Zásady hospodárenia s majetkom obce musí prijať každá obec  a sú schvaľované zastupiteľstvom. Zákon výslovne nestanovuje, či má byť schválenie vo forme uznesenia alebo všeobecne záväzného nariadenia. Z povahy veci je však vhodnejšie, ak sa tak udeje uznesením. Tieto zásady totiž zaväzujú orgány obce a nemali by zaväzovať tretie strany, ako by to bolo v prípade všeobecne záväzného nariadenia, ktoré má povahu právneho predpisu. Zásady majú na rozdiel od všeobecne záväzného nariadenia charakter interného aktu, t. j. smerujú dovnútra obce.

Základný povinný minimálny obsah zásad hospodárenia určuje § 9 ods. 1 zákona o majetku obcí, podľa ktorého zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré určí zastupiteľstvo, upravia najmä:

1. práva a povinnosti organizácií, ktoré obec zriadila, pri správe majetku obce,
2. podmienky odňatia majetku organizáciám, ktoré obec zriadila,
3. postup prenechávania majetku do užívania,
4. nakladanie s cennými papiermi,
5. ktoré úkony organizácií podliehajú schváleniu orgánmi obce,
6. spôsoby výkonu práv vyplývajúcich z vlastníctva cenných papierov a majetkových podielov na právnických osobách založených obcou alebo v ktorých má obec postavenie ovládajúcej osoby alebo rozhodujúci vplyv s dôrazom na transparentnosť a efektívnosť nakladania s majetkom.

Taktiež podľa zákona o majetku obcí upravujú zásady hospodárenia aj hodnotu, nad ktorú nakladanie s majetkovými právami obce schvaľuje obecné zastupiteľstvo. Rovnako majú   zásady hospodárenia s majetkom obce obsahovať aj určenie hodnoty hnuteľného majetku obce, nad ktorú prevod jeho vlastníctva schvaľuje zastupiteľstvo.

Obec nesmie zásadami ako normatívnym právnym aktom obce určovať výnimky nakladania s majetkom pre konkrétne vybrané subjekty. Zákonom o majetku obcí je upravená  schvaľovacia pôsobnosť zastupiteľstva v súvislosti s nájmom majetku obce podľa § 9a ods. 9 písm. c) zákona o majetku obcí, t. j. pri nájmoch majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa, o ktorých musí zastupiteľstvo rozhodovať trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov. Postup nakladania s majetkom obce je však upravený priamo zákonom, a to podľa § 9a zákona o majetku obcí. Z uvedeného dôvodu obec nemá oprávnenie určovať výnimky.

Oprávnenia právnických osôb pri nakladaní s majetkom

Každá obec je právnickou osobou a ako taká môže vykonávať podnikateľskú činnosť buď priamo, alebo cez svoje príspevkové organizácie, prípadne obchodné spoločnosti.

Obchodné spoločnosti založené obcou za účelom podnikania predstavujú sui generis právne subjekty. Pojem sui generis v súvislosti s právnym subjektom znamená, že táto obchodná spoločnosť je osobitným a jedinečným typom právneho subjektu, ktorý má svoje vlastné charakteristiky a pravidlá a nie je podriadená napríklad uzneseniam obecného zastupiteľstva napriek skutočnosti, že prenajíma nehnuteľnosti, ktorých vlastníkom je obec. Túto autonómiu obchodných spoločností potvrdzujú aj nasledujúce rozhodnutia:

Z judikatúry

Uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/13/2008 bolo vo vzťahu k spoločnosti s ručením obmedzeným judikované: „Z uvedeného ustanovenia nie je možné dôvodiť, že do kompetencií obecného (mestského) zastupiteľstva patrí aj oprávnenie rozhodnúť o zmene pôsobnosti valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti. Valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Právomoci valného zhromaždenia sú taxatívne vymenované v ust. § 125 ods. 1 Obchodného zákonníka. Jedná sa o kogentné ustanovenie, a ani spoločenská zmluva alebo stanovy nemôžu tieto právomoci obmedziť. O odvolaní a vymenovaní konateľov spoločnosti rozhoduje valné zhromaždenie (§ 125 ods. 1 písm. f/ Obchodného zákonníka). Ak má spoločnosť jediného spoločníka, vykonáva tento spoločník pôsobnosť valného zhromaždenia (§ 132 ods. 1 Obchodného zákonníka) a všetky rozhodnutia musia mať písomnú formu. Rozhodnutie jediného spoločníka (právnická osoba), vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia, vykonáva spoločníkov štatutárny orgán. Menom právnickej osoby konajú iba štatutárne orgány, resp. nimi splnomocnené osoby (§ 13 Obchodného zákonníka). Odporca je jednoosobovou spoločnosťou a jej jediným spoločníkom a zakladateľom je mesto …….. Jeho najvyšším výkonným orgánom je primátor mesta. Na jeho postavenie sa vzťahujú ustanovenia o starostovi (§ 24 ods. 2 o obecnom zriadení.). V zmysle § 13 ods. 5 zákona o obecnom zriadení v znení účinnom ku dňu 13. 02. 2002, starosta – primátor je štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych vzťahoch obce – mesta a jeho právomoci sú špecifikované v ust. § 13 tohto zákona.“

Vyhradená alebo nevyhradená kompetencia obecného zastupiteľstva (určená zásadami hospodárenia a nakladania s majetkom obce obsiahnutými v štatúte) de facto znamená len vytvorenie vôle obce, realizované predbežným schválením úkonu jediného spoločníka – obce, v mene ktorej koná starosta. Kompetencia obecného zastupiteľstva sama osebe nesubsumuje rozhodovanie a prejavenie vôle obce navonok. To, že obecné zastupiteľstvo schvaľuje úkony realizované valným zhromaždením vo vzťahu k schvaľovaniu zástupcov do štatutárnych a dozorných orgánov, potvrdzuje napríklad Krajský súd Prešov v uznesení sp. zn. 2S/3/2014, nasledovne: „Z uvedeného vyplýva, že zákon výslovne zveruje voľbu členov predstavenstva, resp. členov dozornej rady valnému zhromaždeniu, resp. zamestnancom spoločnosti, nie však mestskému zastupiteľstvu, a to ani v prípade, že ide o obchodnú spoločnosť, kde jediným akcionárom alebo spoločníkom je mesto.“

Ďalej tiež podľa rozsudku Krajského súdu Nitra sp. zn. 26S/4/2006: „… vzťahy v obchodnej spoločnosti bez ohľadu na jej formu, môžu byt’ upravené len v Obchodnom zákonníku a v rámci v ňom uvedených splnomocňovacích ustanovení aj spoločenskou zmluvou, resp. stanovami alebo zakladateľskou listinou (napr. § 110, § 173 Obchodného zákonníka a pod.). Zákon teda nepripúšťa, aby napr. mestské zastupiteľstvo upravovalo vzťahy v spoločnostiach, a to ani v tých, v ktorých je mesto spoločníkom, či zakladateľom, resp., aby upravovalo, akým spôsobom sa zvolávajú valné zhromaždenia, čo bude ich obsahom a ako má zástupca mesta na ich zasadnutí postupovať. Ako už bolo uvedené, tieto vzťahu sú upravené len Obchodným zákonníkom a spoločenskou zmluvou, stanovami a podobne“.

Obec založením samostatnej právnickej osoby „deleguje“ časť svojej majetkovej a rozhodovacej autonómie na samostatný súkromnoprávny subjekt, ktorého právna forma stanovuje základný rámec účelu, na ktorý bol založený.

Ide o interdisciplinárnu problematiku, v rámci ktorej je na jednej strane obec ako orgán verejnej moci, ktorá má zákonnú povinnosť sledovať všestranný rozvoj územia obce a potreby obyvateľov, a na strane druhej esenciálne postuláty práva obchodných spoločností a iných právnických osôb, ktoré sú niekedy so základnými funkciami obce v kolízii.

Obchodné spoločnosti nehospodária v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy alebo územnej samosprávy, ale v zmysle Obchodného zákonníka.

Napríklad nájomné, ktoré síce sa javí, že „pramení“ z majetku obce nestáva sa automaticky príjmom obce. To znamená, že ak obchodná spoločnosť inkasuje vyššie nájomné od nájomníkov, než koľko platí obec, tak nemá povinnosť toto nájomné  odvádzať do rozpočtu obce. Obchodná spoločnosť sa teda môže dohodnúť s nájomníkmi na odlišných výškach nájmu za nehnuteľnosti patriace obci a nie je zároveň povinná odvádzať toto nájomné obci.

doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD.

advokát

www.tekeli.sk