Poľovníctvo vykazuje na prvý pohľad evidentný prvok verejného záujmu. Podľa nálezu Ústavného súdu ČR, sp. zn. Pl. ÚS 34/03 „zver nie je prostriedkom na realizáciu poľovníctva, ale naopak, poľovníctvo je prostriedkom dosiahnutia optimalizácie chovu zveri.“ Výkon práva poľovníctva prináša v aplikačnej praxi množstvo interpretačných problémov a vedie k vzniku právnych sporov. Vlastník lesa a poľovnícka organizácia uzatvárajú nepomenovaný zmluvný kontrakt označený najčastejšie ako „zmluva o love zveri“ reguláciou podľa § 50a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len „Občiansky zákonník“) a zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o poľovníctve“). Uzatvorením zmluvy vzniká medzi účastníkmi zmluvy záväzkovo-právny vzťah, ktorým vlastník lesa primárne odpredáva za odplatu odstrel zveri poľovníckej organizácii.
Vlastník lesa má v Slovenskej republike spravidla priznaný status podnikateľa ex lege, a to v dôsledku jeho obligatórneho zápisu v obchodnom registri SR (napríklad štátny podnikpodľa § 27 ods. 2 písm. d) Obchodného zákonníka) alebo v osobitnom registri (napríklad pozemkové spoločenstvo).
Poľovnícka organizácia je právnická osoba zriadená podľa zákona o poľovníctve. Typológia právnickej osoby samo osebe nezakladá jej status podnikateľského subjektu.Poľovnícke organizácie nie sú podnikateľskými subjektmi ani z formálno-právneho hľadiska konštituovaného § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, a rovnako tak ani z materiálneho hľadiska – skutočného vykonávania podnikateľskej činnosti podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa predmetného ustanovenia sa podnikaním rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu. Špeciálny charakter poľovníckej organizácie negujúci status podnikateľa z materiálno-právneho ponímania vyplýva z § 32 ods. 1 zákona o poľovníctve. Poľovníckou organizáciou sa na účely zákona o poľovníctve rozumie právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá nie je založená na účely dosiahnutia zisku. Primárne (nie však výlučné) určenie relatívneho obchodného vzťahu podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva zo záväzku medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Definovanie relatívneho obchodného záväzkového vzťahu medzi podnikateľom a subjektom verejného právapodľa § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka však ide ešte ďalej a ako relevantné kritérium kladie účel záväzkovo-právneho vzťahu, majúci základ v zabezpečovaní verejných potrieb. Legálna definícia subjektu verejného práva podľa § 261 ods. 3 v spojení s ods. 4 písm. b) Obchodného zákonníka subsumuje alternatívne aj právnickú osobu založenú alebo zriadenú na účel plnenia potrieb všeobecného záujmu, ktoré nemajú výrobný alebo obchodný charakter a je kontrolovaná subjektom verejného práva. Subjektom verejného práva sa podľa ods. 3 písm. a) až d) rozumie štátny orgán, obec, vyšší územný celok alebo právnická osoba a) financovaná, b) kontrolovaná, alebo c) v personálnej štruktúre jej riadiaceho orgánu majoritne nominovaná alebo volená subjektom verejného práva.
Účelom zmluvy o love zveri medzi vlastníkom lesa a poľovníckou organizáciou je zabezpečovanie verejných potrieb. Poľovníctvo vykazuje na prvý pohľad evidentný prvok verejného záujmu. Podľa nálezu Ústavného súdu ČR, sp. zn. Pl. ÚS 34/03 „zver nie je prostriedkom na realizáciu poľovníctva, ale naopak, poľovníctvo je prostriedkom dosiahnutia optimalizácie chovu zveri.“
Poľovníckej organizácii možno priznať postavenie subjektu verejného práva tiež z dôvodu, že je kontrolovaná a povinne registrovaná v Slovenskej poľovníckej komore, ktorá ako subjekt sui generis vykonáva samosprávu a výkon štátnej správy na úseku poľovníctva súčasne. Slovenská poľovnícka komora nie je združením podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v z. n. p. (ďalej len „zákon o združovaní občanov“), ale jej status právnickej osoby vykonávajúcej štátnu správu na tomto úseku bol priznaný zákonom o poľovníctve. Právne subjekty disponujúce výsadami verejnej moci nie sú výrazom realizácie združovacieho práva. Súkromnoprávny charakter združovacieho práva je vylúčený v subjektoch, ktoré boli založené z vrchnostenskej pozície nositeľa verejnej moci a obdarené administratívnou či disciplinárnou právomocou. Podľa nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. Pl. ÚS 19/2014 „Z citovaného chápania poľovníctva bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že ho zákonodarca vníma ako súbor aktivít zameraných v prvom rade na ochranu, prípadne dotýkajúcich sa konkretizovaného verejného záujmu, ktorého obsahová podstata je z legálnej definície poľovníctva a z dôvodovej správy k zákonu o poľovníctve zreteľne poznateľná. Ak je lov zveri jedným z právom aprobovaných prostriedkov, ktorým možno na ochranu identifikovaného verejného záujmu fakticky vplývať, právo loviť nemožno charakterizovať inak, než ako verejné subjektívne právo. Rozhodovanie komory o ňom je potom výkonom administratívnej právomoci.“
Záväzkovo-právny vzťah medzi vlastníkom lesa a poľovníckou organizáciou má charakter relatívneho obchodnoprávneho vzťahu, aplikujúc kogentné ustanovenie § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Podľa § 264 ods. 1 Obchodného zákonníka „Pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom.“Variabilita v cene za odstrel, odvíjajúca sa od počtu skutočne odstrelenej zveri podľa vyhodnotenia vykonaného lovu v príslušnej poľovnej sezóne a jednotkovej ceny za zver v intenciách ocenenia plánu chovu a lovu raticovej zveri v poľovnej sezóne, máv obdobných vzťahoch v príslušnom odvetví charakter obchodnej zvyklosti; výnimkou je skôr fixné učenie ceny za odstrel za poľovnú sezónu ex ante.
Pre obchodnoprávne záväzkové vzťahy je zásada zmluvnej voľnosti prizmou, vzhľadom na samotný charakter obchodného práva a jeho subjektov. Na rozdiel od občiansko-právnych záväzkových vzťahov, kde zákonodarca má tendenciu chrániť slabšiu stranu, je pre obchodné záväzkové právo typická rovnosť zmluvných strán a prezumovania odbornej starostlivosti subjektov, potreba zvýšenej miery opatrnosti pri kreovaní zmluvného vzťahu. Priorita zmluvnej voľnosti pred ekvivalenciou zmluvných dojednaní je de lege lata potvrdená § 267 ods. 2 Obchodného zákonníka, v intenciách ktorého je subsidiárna aplikácia občianskoprávnej úpravy o tiesni a nápadne nevýhodných podmienkach v obchodnoprávnych vzťahoch vylúčená.
