Zákonná úprava postavenia prednostu obecného úradu zákone č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) je dlhodobo neuspokojivá. Nedostatočná právna úprava vyvoláva interpretačné nejasnosti. Prednosta obecného úradu je zo strany obecné zastupiteľstva vnímaný ako „človek starostu“. Príspevok analyzuje najdôležitejšie otázky spojené s právnym postavením prednostu obecného úradu.
Zákonodarca upravuje v § 17 zákona o obecnom zriadení fakultatívnu funkciu prednostu obecného úradu: „Ak je v obci zriadená funkcia prednostu obecného úradu, obecný úrad vedie a jeho prácu organizuje prednosta. Prednostu vymenúva a odvoláva starosta.“
Právna úprava postavenia prednostu obecného úradu v zákone o obecnom zriadení je pomerne stručná, pričom ani iný právny predpis status prednostu obecného úradu bližšie nekonkretizuje. V rovine návrhov na zmenu právnej úpravy je vhodné presadenie dôslednejšej zákonnej úpravy statusu prednostu obecného úradu, najmä pokiaľ ide o vymedzenie jeho vzťahu k obecnému zastupiteľstvu, pracovnoprávne postavenie a aspoň príkladný výpočet jeho úloh.
Fakultatívnosť funkcie prednostu obecného úradu spočíva v tom, že platná právna úprava nepredpisuje povinnosť zriadiť funkciu prednostu v žiadnej kategórií obcí. Neustanovuje sa, že by funkcia prednostu obecného úradu musela byť konštituovaná v obci s istým počtomobyvateľov alebo zamestnancov.
V obciach s väčším počtom zamestnancov môže byť zriadená funkcia prednostu obecného úradu. Ak teda starosta obce po dôslednom vyhodnotení relevantných skutočností dospeje k záveru, že je odôvodnená potreba konštituovania samostatného riadiaceho zamestnancaobecného úradu, rozhodne o zriadení funkcie prednostu obecného úradu.
Rozhodnutie starostu obce o zriadení funkcie prednostu obecného úradu sprevádza zodpovedajúca úprava rozpočtu obce obecným zastupiteľstvom. Táto úprava musí predchádzať uzatvoreniu pracovnej zmluvy s prednostom obecného úradu. Uzatvoreniu pracovnej zmluvy rovnako predchádza úprava organizačného poriadku obce, vydávaného starostom obce.
Podpis pracovnej zmluvy medzi obcou a prednostom obecného úradu nemôže byť samostatným, ničím nepodmieneným úkonom starostu obce ako štatutárneho orgánu obce konajúceho v pracovnoprávnych vzťahoch obce. Naopak, ide o súbor na seba sukcesívnenadväzujúcich právnych skutočností, predovšetkým:
1. rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene (kompetencia starostu obce) v podobe zriadenia funkcie prednostu obecného úradu,
2. zmena organizačného poriadku obce (kompetencia starostu obce) zohľadňujúca novú funkciu v štruktúre obecného úradu,
3. zmena rozpočtu obce (kompetencia obecného zastupiteľstva) spočívajúca vo vymedzení objemu mzdových a ostatných materiálnych prostriedkov na činnosť prednostu obecného úradu,
4. vymenovanie osoby do funkcie prednostu obecného úradu (kompetencia starostu obce),
5. uzatvorenie pracovnej zmluvy medzi obcou ako zamestnávateľom (kompetencia starostu obce) a prednostom obecného úradu ako zamestnancom podliehajúca overeniu základnoufinančnou kontrolou.
Ak takýmto postupom bola v obci obsadená funkcia prednostu obecného úradu, prednosta obecného úradu preberá namiesto starostu obce pozíciu „manažéra“ obecného úradu. Ak je teda v obci zriadená funkcia prednostu obecného úradu, obecný úrad vedie a jeho prácu organizuje prednosta.
Konštituovanie funkcie prednostu obecného úradu však neznamená, že starosta obce stráca právo riadiť obecný úrad. Postavenie prednostu obecného úradu je postavením vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti starostu obce. Je preto prirodzené, že spôsob vedenia obecného úradu prednostom bude odzrkadľovať vôľu starostu obce.
Prednostu obecného úradu vymenúva starosta obce. Starosta obce nie je v procese výberu prednostu obecného úradu viazaný návrhom iného subjektu. Prednostu obecného úradu môže vymenovať z vlastného podnetu. Funkcia prednostu obecného úradu je obsadzovaná osobou, voči ktorej má starosta obce dôveru a prejav takejto dôvery premietne do vymenovania konkrétnej osoby do funkcie prednostu.
Z JUDIKATÚRY
Rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn. 5C/92/2011 zo dňa 7. októbra 2013: Prednostu vymenúva a odvoláva starosta. Prednosta obecného úradu je zamestnancom obce, ktorý zodpovedá za svoju činnosť starostovi. Z uvedeného je zrejmé, že funkcia prednostu je obsadzovaná osobou voči ktorej má starosta obce – primátor dôveru a prejav takejto dôvery premietne do vymenovania konkrétnej osoby do funkcie prednostu. Na rozdiel od starostu obce, resp. primátora mesta, ktorý riadi obecný úrad, prednosta obecný úrad neriadi, len ho vedie a organizuje jeho prácu. S ohľadom na osobitné postavenie prednostu zákon zakotvuje aj osobitný spôsob vzniku pracovno-právneho vzťahu a zakotvuje spôsob ustanovenia osoby do funkcie prednostu, a to vymenovaním starostom − primátorom. Prednosta v plnom rozsahu zodpovedá za svoju činnosť starostovi − primátorovi, ktorý môže prednostu kedykoľvek z tejto funkcie aj odvolať.
Starosta obce je výlučným subjektom menovacej právomoci vo vzťahu k prednosti obecného úradu. Prednostu obecného úradu nemôže platne vymenovať obecné zastupiteľstvo. Podľa právnej úpravy účinnej v rokoch 1990 – 2001 prednostu obecného úradu vymenúvalo obecné zastupiteľstvo na návrh starostu obce na neurčitú dobu. Od účinnosti novely zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení č. 453/2001 Z. z. (1. januára 2002) prednostu obecného úradu vymenúva starosta obce. Menovanie prednostu obecného úradu obecným zastupiteľstvom bolo podľa dôvodovej správy nevhodné z dvoch dôvodov. Prvý dôvod predstavovala skutočnosť, že pôsobnosť obecného zastupiteľstva pri menovaní prednostu obecného úradu bola v rozpore s § 13 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, podľa ktorého štatutárnym orgánom v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov obce je starosta obce. Ďalším problémom bolo, že v praxi vznikali neriešiteľné situácie, keď starosta obce trval na prednostovi obecného úradu, ktorého obecné zastupiteľstvo odmietalo vymenovať.
Keďže riadenie organizácie s väčším počtom zamestnancov je náročné, obsadenie funkcie prednostu obecného úradu nemá byť politickou nomináciou. Malo by byť vo vlastnom záujme starostu obce, aby vymenoval do funkcie prednostu obecného úradu skúseného riadiaceho zamestnanca so znalosťami špecifík riadiacich procesov vo verejnej správe a s vysokými morálnymi predpokladmi.
Platná právna úprava neustanovuje minimálne vzdelanie prednostu obecného úradu. Pre porovnanie, novelou vykonanou zákonom č. 453/2001 Z. z. zrušený ods. 4 komentovaného ustanovenia zakotvoval, že v obciach nad 5000 obyvateľov môže byť prednostom obecného úradu iba ten, kto má vysokoškolské vzdelanie alebo iné odborné vzdelanie uznávané v oblasti správy za náhradu vysokoškolského vzdelania.
Aplikačná prax svedčí o obsadzovaní funkcie prednostu na základe tzv. princípu koristi. V slovenskej samospráve býva pozícia prednostu závislá od svojvôle politických síl v obci. Po zmene osoby starostu obce dochádza v praxi veľmi často k odvolaniu doterajšieho prednostu obecného úradu novozvoleným starostom obce a vymenovaniu nového prednostu obecného úradu. Uvedený faktický stav je prejavom nepochopenia pozície prednostu obecného úradu ako garanta dobre spravovanej inštitúcie. Pozícia prednostu obecného úradu má byť totiž výrazom najvyššej odbornej nominácie v štruktúre obecného úradu, a nie nominácie politickej.
Podľa § 17 ods. 1 zákona o obecnom zriadení starosta obce, ktorý menuje prednostu obecného úradu, má právo ho aj kedykoľvek a bez uvedenia dôvodu odvolať. Nie je vylúčené, aby starosta obce dôvod odvolania prednostu obecného úradu uviedol. Na odvolanie prednostu obecného úradu nie je potrebný ničí návrh. Starosta obce môže prednostu obecného úradu odvolať z vlastného podnetu, čo nevylučuje, aby na uvedený postup existoval podnet (nie návrh) tretieho subjektu. Prednostu obecného úradu nesmie z funkcie odvolať žiaden iný subjekt, napr. obecné zastupiteľstvo alebo orgán obecného zastupiteľstva. Odvolaním prestane prednosta obecného úradu spĺňať podmienky ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce. Z tohto dôvodu je daný výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 1. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Pracovný pomer prednostu obecného úradu
Prednosta obecného úradu vykonáva svoju funkciu v pracovnom pomere, t. j. je zamestnancom obce. Pre prednostu obecného úradu platia práve také pracovnoprávne práva a povinnosti, ako platia pre iných zamestnancov obce. Práva a povinnosti prednostu obecného úradu v pracovnoprávnej oblasti vyplývajú zo Zákonníka práce, s výnimkou špeciálnej úpravy obsiahnutej v osobitných prepisoch. Pracovnoprávny vzťah prednostu obecného úradu je potrebné prioritne posudzovať podľa špeciálnych ustanovení zákona č. 369/1990 Zb.o obecnom zriadení, následne podľa zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov a až vtedy, ak v nich nie je osobitná úprava, použijú sa ustanovenia Zákonníka práce. Vzťah zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme a Zákonníka práce je vzťahom lex specialis k lex generalis s uplatnením interpretačného pravidla: „Lex specialis derogat legi generali“ (špeciálny zákon má prednosť pred zákonom všeobecným).
Pracovnoprávny vzťah prednostu obecného úradu sa riadi týmto systémom právnych predpisov postupom od osobitného k všeobecnému:
1. zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení − § 17 ako špeciálny predpis (lex specialis),
2. zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme – podľa § 1 ods. 4 tohto zákona sa na pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
3. Zákonník práce – ako lex generalis upravuje subsidiárne všetky aspekty pracovnoprávneho vzťahu prednostu obecného úradu neupravené osobitnými predpismi.
Zodpovednosť prednostu obecného úradu je založená výlučne voči starostovi obce. Vonkajším prejavom tejto zodpovednosti je právo starostu obce prednostu obecného úradu odvolať.
Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení nevypočítava úlohy prednostu obecného úradu. Úlohy prednostu obecného úradu danej obce je potrebné konkretizovať v organizačnom poriadku obecného úradu a v pracovnom poriadku obecného úradu. V pracovnoprávnej rovine sú úlohy prednostu obecného úradu súčasťou obsahu jeho pracovnej náplne. Od prednostu obecného úradu starosta obce očakáva kvalifikované a uspokojivé zvládnutie všetkých úloh spojených s riadením obecného úradu. Prednosta obecného úradu zabezpečuje najmä:
1. hospodársky chod obecného úradu,
2. materiálno-technické vybavenie obecného úradu a útvarov obce bez právnej subjektivity,
3. zvyšovanie odbornej úrovne zamestnancov obecného úradu,
4. účelnú organizáciu a koordináciu organizačných útvarov obecného úradu, ich súčinnú spoluprácu a vzájomnú informovanosť úradu a subjektov s útvarmi zriadených obcou,
5. spoluprácu s orgánmi obce, orgánmi obecného zastupiteľstva, orgánmi verejnej správy, inými právnickými osobami a fyzickými osobami,
6. koncepčnú, koordinačnú, metodickú a kontrolnú činnosť pri výkone samosprávnych úloh obce a plnení uznesení obecného zastupiteľstva,
7. na úrovni obce koncepčnú, koordinačnú činnosť pri výkone prenesenej pôsobnosti štátnej správy,
8. koncepčné riadenie normatívnych činností na úrovni obce,
9. personálnu agendu zamestnancov obce,
10. realizáciu koncepčnej a analytickej činnosti a prípravu podkladov k rozhodovaniu starostu obce a obecného zastupiteľstva a k rokovaniu orgánov obce.
Prednosta obecného úradu spolupracuje so starostom obce pri vytvorení účelnej, efektívnej a racionálnej organizačnej štruktúry obecného úradu.
V druhej vete § 17 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení je zavedená povinnosť kontrasignácie (spolupodpisu) zápisníc prednostom obecného úradu. Prednosta obecného úradu podpisuje spolu so starostom obce zápisnice zo zasadnutí obecného zastupiteľstva. Táto povinnosť konvenuje skutočnosti, že obecný úrad zabezpečuje písomnú agendu obecného zastupiteľstva.
Zákonnú kontrasignačnú povinnosť prednostu obecného úradu možno hodnotiť z hľadiska právnych účinkov ako formálnu.
Podpísanie alebo nepodpísanie zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva prednostom obecného úradu nemá žiadne právne účinky. Podpísanie zápisnice prednostom obecného úradu totiž nepodmieňuje žiaden právny následok. Rovnako nepodpísanie zápisnice prednostom obecného úradu nemá žiaden vplyv na uskutočnené zasadnutie obecného zastupiteľstva, a ani na rozhodnutia prijaté obecným zastupiteľstvom.
Prednosta obecného úradu je povinný podpísať zápisnicu zo zasadnutia obecného zastupiteľstva. Nemôže v tomto smere uvažovať. Ak by prednosta obecného úradu svojvoľne nepodpísal zápisnicu zo zasadnutia obecného zastupiteľstva, v pracovnoprávnej rovine by porušil povinnosti zamestnanca tvoriace obsah jeho pracovnej náplne.
Z pohľadu rozsahu je povinnosť kontrasignácie prednostu obecného úradu formulovaná vecne pomerne úzko. Prednosta obecného úradu spolupodpisuje výlučne zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva. Prednosta obecného úradu nepodpisuje všeobecne záväzné právne predpisy (VZN) obce alebo zápisnice zo zasadnutí orgánov obecného zastupiteľstva.
Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení neustanovuje poradie podpisov na zápisnici zo zasadnutia obecného zastupiteľstva. Nie je ustanovené, či má zápisnicu obecného zastupiteľstva podpísať najskôr starosta obce a následne prednosta obecného úradu, alebo opačne. Je vhodné, ak zápisnicu zo zasadnutia obecného zastupiteľstva podpíše najskôr starosta obce a následne prednosta obecného úradu.
Z JUDIKATÚRY
Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo 121/2009 zo dňa 16. decembra 2009: Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa sa stotožnil s právnym názorom odvolateľov, že nebolo v kompetencii miestneho zastupiteľstva odporkyne rozhodovať o skrátení pracovného úväzku prednostu obecného úradu, nakoľko miestne zastupiteľstvo nemá postavenie štatutárneho orgánu v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov mestskej časti, pretože vyššie citované zákony č. 401/1990 Zb. o meste Košice a zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení takúto právomoc miestnemu zastupiteľstvu nezverujú. Z týchto dôvodov bod 2 uznesenia odporkyne aj podľa názoru odvolacieho súdu nie je v súlade so zákonom.
Rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2Co/45/2014 zo dňa 16. apríla 2015: K námietke žalobcu, že mu nebolo ponúknuté voľné pracovné miesto prednostu mestského úradu je potrebné uviesť, že funkcia prednostu obecného, či mestského úradu sa celkom vymyká z okruhu „bežných“ pracovných pozícií, na ktoré sa vzťahuje tzv. ponuková povinnosť, čo vyplýva už zo spôsobu jej kreovania a pôsobnosti (§17 ods. 1, 2 zák. č. 369/1990 Zb.). Ide o funkciu, ktorú obecný, či mestský úrad môže, či nemusí zriadiť a táto sa obsadzuje v úzkej súčinnosti so starostom, či primátorom, kedy prednosta spĺňajúci stanovené požiadavky musí požívať jeho plnú dôveru a je jeho „najbližším spolupracovníkom“.
Vzťah prednostu obecného úradu a obecného zastupiteľstva
Zákon o obecnom zriadení v § 17 ods. 3 ukladá prednostovi obecného úradu dve povinnosti. Prvou povinnosťou je povinnosť zúčastňovať sa na každom zasadnutí obecného zastupiteľstva. Táto povinnosť je nepodmienenou povinnosťou. Druhou povinnosťou je povinnosť zúčastňovať sa na zasadnutí obecnej rady. Druhá povinnosť je podmienená, pretože prednosta obecného úradu ju vykonáva len v prípade, ak je v obci zriadená obecná rada. Obe zákonné povinnosti sú rovnakéako u hlavného kontrolóra obce podľa § 18f ods. 2 zákona o obecnom zriadení, s tým rozdielom, že prednostovi obecného úradu zákon výslovne nepriznáva možnosť zúčastňovať sa na zasadnutiach komisií zriadených obecným zastupiteľstvom.
Prednosta obecného úradu sa zúčastňuje zasadnutí obecného zastupiteľstva a obecnej rady s hlasom poradným.
Zákonná formulácia „poradný hlas“ prednostu obecného úradu na zasadnutiach obecného zastupiteľstva, resp. obecnej rady znamená jeho oprávnenie vyjadriť sa k prerokúvaným záležitostiam, formulovať svoje stanoviská, názory, návrhy a odporúčania. Prednosta obecného úradu nie je oprávnený na týchto zasadnutiach hlasovať. Hlasovanie obecného zastupiteľstva (resp. obecnej rady) predstavuje rozhodovanie a k rozhodovacej činnosti sú zmocnení len poslanci ako členovia tohto kolektívneho orgánu.
Zákonná koncepcia postavenia a úloh prednostu obecného úradu nasvedčuje, že prednosta obecného úradu a hlavný kontrolór obce sú kľúčovými odbornými zamestnancami obce. Personálne obsadenie oboch funkcií, aj keď pri každej z iného hľadiska, má garantovať zákonné a hospodárne plnenie úloh obce. Poradný hlas prednostu obecného úradu spočíva vo formulovaní jeho stanovísk k možným dopadom rozhodnutí obecného zastupiteľstva na obecný úrad a spôsobilosti obecného úradu vykonať takto prijaté uznesenia a nariadenia obecného zastupiteľstva.
Na rozdiel od hlavného kontrolóra obce, zákon ukladá prednostovi obecného úradu vo vzťahu k rokovaniu obecného zastupiteľstva ešte jednu špecifickú povinnosť – povinnosť kontrasignácie zápisníc zo zasadnutí obecného zastupiteľstva (pozri vyššie).
Vo vzťahu obecného zastupiteľstva a prednostu obecného úradu vystáva zásadný aplikačný problém. Ide o otázku prípustnosti ukladania povinností zo strany obecného zastupiteľstva prednostovi obecného úradu alebo zamestnancom obecného úradu. V aplikačnej praxi sa na uvedené vyprofilovali dva protichodné právne názory.
Dozorové orgány prokuratúry dospeli k záveru, že zamestnancov obce (vrátane prednostu obecného úradu a vedúcich zamestnancov) riadi starosta obce, preto im priame úlohy obecné zastupiteľstvo nemôže ukladať, a to ani uznesením, ani prostredníctvom VZN ako skrytou formou riadenia.
Napríklad protest prokurátora Okresná prokuratúra Banská Bystrica sp. zn. Pd 82/12-4 z 25. júna 2012 proti uzneseniu mestského zastupiteľstva mesta Banská Bystrica, ktorým mestské zastupiteľstvo schválilo Štatút mesta Banská Bystrica s dikciou „Prednosta mestského úradu plní ďalšie úlohy, ktoré mu uloží primátor a mestské zastupiteľstvo.“ Podľa názoru prokurátora vysloveného v tomto proteste „Výkladom ustanovenia § 11 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. som dospel k názoru, že z tohto nevyplýva, aby mestské zastupiteľstvo mohlo vykonávať pôsobnosť zamestnávateľa, resp. akéhosi nadriadeného pracovníka s rozhodnou právomocou voči prednostovi mestského radu a zamestnancom mestského úradu, resp. delegovať na seba oprávnenie primátora – riadiť prácu prednostu mestského úradu a prácu mestského úradu – § 16 ods. 3 a § 17 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb… – Čo sa týka výkonu pôsobnosti zamestnávateľa voči zamestnancom mesta – upravené v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce – poukazujem na ustanovenie § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb., v zmysle ktorého je práve starosta/primátor štatutárnym orgánom obce/mesta, a preto výlučne primátor, resp. iné osoby určené v pracovnej zmluve, môže zamestnancovi mesta, ktorým je nepochybne aj prednosta mestského úradu, vydávať konkrétne pokyny a úlohy na vykonávanie práce“. V nasledujúcom období sa presadil výklad prezentovaný v citovanom proteste prokurátora v aplikačnej praxi i rozhodovacej činnosti súdov.
Z JUDIKATÚRY
Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 24S/135/2012-46 z 10. mája 2013:„Starosta obce je štatutárnym orgánom obce, ktorý o. i. vymenúva a odvoláva prednostu mestského úradu, resp. obecného úradu, ktorý je zamestnancom obce a ktorý zodpovedá za svoju činnosť starostovi. Ide teda o osobu v zamestnaneckom vzťahu k mestu a jej činnosť ustanovujeorganizačný poriadok mestského úradu. Prednosta mestského úradu nie je teda subjektom, vo vzťahu ku ktorému by zákon mestskému zastupiteľstvu priznával právomoc určovať náplň jeho práce s poukazom na § 10 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. Pokiaľ by mestské zastupiteľstvo na základe napadnutého uznesenia, ktorým bol schválený Štatút mesta BB., uložilo prednostovi mestského úradu povinnosť plniť nejaké úlohy, t. j. ukladalo by mu povinnosti, tak by uplatnilo zamestnávateľskú právomoc mesta, ktorého štatutárnym zástupcom je primátor, ktorá právomoc mestskému zastupiteľstvu však zákonom o obecnom zriadení nie je daná. Pôsobnosť obecného, resp. mestského zastupiteľstva je upravená v ust. § 11 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb., z ktorého však nevyplýva, že by mestské zastupiteľstvo mohlo vykonávať pôsobnosť zamestnávateľa, resp. nadriadeného pracovníka s rozhodovacou právomocou voči prednostovi mestského úradu, resp. zamestnancovi mestského úradu. Nevyplýva z neho ani oprávnenie mestského zastupiteľstva delegovať na seba oprávnenie primátora riadiť prácu prednostu úradu… Obecný úrad, resp. mestský úrad, zabezpečuje organizačné a administratívne veci obecného/mestského zastupiteľstva a starostu/primátora, nie je však výkonným orgánom zastupiteľstva, ako tomu bolo podľa právnej úpravy účinnej do 31. marca 2010.“
Možno nájsť však aj racionálne opačné argumenty na možnosť ukladania povinností prednostovi obecného úradu alebo zamestnancom obecného úradu obecným zastupiteľstvom. Starosta obce je štatutárnym orgánom obce v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov obce vrátane prednostu obecného úradu, z čoho vyplýva, že iba starosta obce môže voči zamestnancom obce vyvodzovať zodpovednosť za nesplnenie pracovných úloh. Tým však nie je dotknutý charakter obecného úradu ako výkonného aparátu tak starostu obce, ako aj obecného zastupiteľstva. Uvedené platí aj napriek novele č. 102/2010 Z. z., ktorá súčinnosťou od 1. apríla 2010 z § 16 ods. 1 zákona o obecnom zriadení vypustila výslovnú charakteristiku obecného úradu ako „výkonného orgánu obecného zastupiteľstva a starostu obce“. Podľa § 16 ods. 2 písm. d) zákona o obecnom zriadení aj naďalej platí, že „obecný úrad vykonáva nariadenia, uznesenia obecného zastupiteľstva a rozhodnutia obce“. Ukladanie povinností a vyvodzovanie zodpovednosti za ich nesplnenie sú dva rozdielne inštitúty, ktoré síce spolu súvisia, ale nemožno ich zamieňať.
Pri rešpektovaní takéhoto opačného výkladu prednostovi obecného úradu a ostatným organizačným súčastiam obecného úradu, napr. oddeleniu ekonomickému, oddeleniu územného plánovania
1. môže ukladať povinnosť splniť úlohu starosta obce vo veciach kompetencie starostu obce alebo
2. môže ukladať povinnosť vykonať uznesenie alebo nariadenie obecné zastupiteľstvo vo veciach kompetencie obecného zastupiteľstva,
3. zodpovednosť voči prednostovi obecného úradu alebo voči iným zamestnancom obce (napr. vedúcemu finančného oddelenia, vedúcemu oddelenia územného plánovania) môže vždy vyvodiť iba starosta obce ako štatutárny orgán obce v pracovnoprávnych vzťahoch.
Administratívnoprávnu rovinu, t. j. výkon rozhodnutí, či už starostu obce alebo obecného zastupiteľstva, nemožno zamieňať s pracovnoprávnou rovinou, ktorá spočíva vo vyvodzovanízodpovednosti starostom obce.
Poňatie obecného úradu ako výkonného aparátu oboch orgánov obce bolo pritom pôvodným úmyslom zákonodarcu pri formulovaní § 16 zákona o obecnom zriadení a v takomto zmysle ho jednotne a dlhodobo vníma aj veda správneho práva.
V prípade akceptovania výkladu o nemožnosti ukladania úloh vzniká aj úplne elementárny aplikačný problém, a to, ako majú obecné zastupiteľstvá formulovať uznesenia, aby z ich strany nedošlo k „skrytej forme riadenia“ obecného úradu. zaužívané štandardné formulácie „obecné zastupiteľstvo ukladá…“ s konkretizovaným nositeľom úloh a s termínom ich plnenia sú pri akceptovaní interpretácie prokuratúry hodnotiteľné ako právne nekonformné.
De lege ferenda (v rovine návrhov na zlepšenie právnej úpravy) je vhodné aby uvedené interpretačné nejasnosti zákonodarca preklenul výslovnou zákonnou úpravou.
