Podnikanie starostu v orgánoch pozemkových spoločenstiev

Príspevok je zameraný na inštitút tzv. inkompatibility (nezlučiteľnosti) výkonu funkcie starostu obce s podnikaním v orgánoch pozemkových spoločenstiev. Analýza stretu funkcie starostu obce a paralelného výkonu podnikateľskej činnosti starostom obce v orgánoch pozemkových spoločenstiev vyplýva z prepojenia ustanovení zákona o obecnom zriadení, ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, Obchodného zákonníka a zákona o pozemkových spoločenstvách. Autor tak reaguje na mnohé dopyty obecných funkcionárov ohľadom možnosti/nemožnosti členstva starostu obce v pozemkových spoločenstvách a ich orgánoch. Zároveň reflektuje na ten rozmer skúmanej problematiky, že v týchto otázkach dochádza k častým pochybeniam aplikačnej praxe, vyplývajúcim z neschopnosti správne vyložiť takúto interdisciplinárnu právnu úpravu.

Analýza stretu funkcie starostu obce a paralelného výkonu podnikateľskej činnosti starostom obce v orgánoch pozemkových spoločenstiev vyplýva z prepojenia ustanovení zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“), ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“), zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. a zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v z. n. p. (ďalej len „zákon o pozemkových spoločenstvách“).

Funkcia starostu obce je podľa § 13 ods. 3 zákona o obecnom zriadení nezlučiteľná s funkciou:

a) poslanca,

b) zamestnanca obce, v ktorej bol zvolený,

c) štatutárneho orgánu rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriadenej obcou, v ktorej bol zvolený,

d) predsedu samosprávneho kraja,

e) vedúceho zamestnanca orgánu štátnej správy,

f) podľa osobitného zákona.

V praktickej rovine treba však u starostu obce, keďže ide o priamo voleného funkcionára verejnej správy, dôsledne rozlišovať medzi:

• nemožnosťou kandidovať na funkciu starostu obce na jednej strane a

• nezlučiteľnosťou funkcií na druhej strane.

Tzn., že na funkciu starostu obce môže kandidovať každý, kto spĺňa zákonné podmienky pasívneho volebného práva [t. j. volič, u ktorého nenastali prekážky vo výkone volebného práva podľa § 2 ods. 2 písm. b) a d) zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v z. n. p. a ktorý najneskôr v deň volieb dovŕšil 25 rokov veku]a nezlučiteľnosť funkcií sa skúma až v momente začatia funkčného obdobia starostu obce. 

Základné právo na nediskriminačný prístup k voleným funkciám podľa Čl. 30 ods. 4 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v z. n. p. (ďalej len „Ústava SR“) ako predpoklad realizácie základného práva podieľať sa priamo na správe vecí verejných; podľa Čl. 30 ods. 1 Ústavy SR totiž nemôže byť odopreté ani osobám, ktoré v čase uchádzania sa o volenú funkciu vykonávajú činnosť nezlučiteľnú s touto volenou funkciou.

Zmyslu a účelu Čl. 30 ods. 1 a 4 Ústavy SR odporuje taký výklad podmienky inkompatibility výkonu funkcie starostu obce s nezlučiteľnou činnosťou podľa § 13 ods. 3 zákona o obecnom zriadení, ktorý by fakticky odňal možnosť uchádzať sa o výkon volenej funkcie starostu osobám vykonávajúcim funkciu alebo činnosť podľa § 13 ods. 3 písm. a) až f) zákona o obecnom zriadení.

Z uvedeného vyplýva záver, že až následne po tom, čo dôjde k zákonom zakázanému stretu funkcií (teda okamihom ujatia sa funkcie starostu obce), má starosta obce do 30 dní odo dňa vzniku nezlučiteľnosti funkciepovinnosť urobiť relevantný úkon na odstránenie tohto rozporu.

***

Ak starosta obce relevantný úkon na odstránenie rozporu neurobí, dôjde podľa § 13a ods. 1 písm. h) zákona o obecnom zriadení ex lege (priamo zo zákona) k zániku mandátu starostu obce. K takémuto zániku, keďže nastáva priamo zo zákona, už nie je potrebné žiadne ďalšie rozhodnutie orgánu obce. Túto právnu skutočnosť obecné zastupiteľstvo už len vezme na vedomie a úlohy starostu začína v plnom rozsahu plniť zástupca starostu obce.

Z tohto dôvodu sa v tomto príspevku venujem iba obmedzeniam funkcie starostu obce podľa osobitných predpisov na úseku podnikateľskej činnosti, a to s dôrazom na úplne opomínanú problematiku pozemkových spoločenstiev.

Zvláštnu pozornosť spomedzi osobitných predpisov treba venovať špeciálnej úprave nezlučiteľnosti funkcií, zamestnaní a činností starostu obce podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Kľúčovým je v tomto smere ustanovenie Čl. 5 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu:

V zmysle Čl. 5 ods. 7 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, ak starosta obce vykonáva funkciu alebo činnosť podľa ods. 2 v čase ustanovenia do verejnej funkcie, je povinný do 30 dní odo dňa ustanovenia do verejnej funkcie takú funkciu, zamestnanie alebo činnosť skončiť alebo vykonať zákonom ustanovený právny úkon smerujúci k jej skončeniu.

Tento zákaz sa nevzťahuje na prípady, ak by členstvo starostu obce v orgáne právnickej osoby vyplývalo priamo zo zákona alebo zo samotného výkonu jeho funkcie. Zákaz sa nevzťahuje ani na zastupovanie obce starostom v orgánoch právnických osôb s majetkovou účasťou obce.

V prípade tejto výnimky ide v praxi o rôzne obchodné spoločnosti, najčastejšie vo forme spoločností s ručením obmedzeným, ktoré sú zakladané obcami, napr. Technické služby mesta, s. r. o., a pod. Musí ísť o právne subjekty, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť a za členstvo v nich sa neposkytuje finančná odmena.

Dôvodová správa k ústavnému zákonu o ochrane verejného záujmu v časti týkajúcej sa Čl. 5 uvádza, že: „Výnimka zo zákazu ustanovená pre zástupcov štátu a iných verejných subjektov v orgánoch podnikateľských subjektov s majetkovou účasťou štátu alebo iných verejných subjektov je odôvodniteľná potrebou, aby v týchto funkciách pôsobili osoby, ktoré majú skúsenosti s podnikateľskou činnosťou. Kontrolné oprávnenia týchto subjektov a možnosť operatívne odvolať tieto osoby z ich verejnej funkcie, by mali byť dostatočné z hľadiska ochrany verejného záujmu.“

Zdôrazňujem, že na starostov obcí sa nevzťahuje všeobecný zákaz podnikať, tzn., že starosta obce nesmie byť iba štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu právnickej osoby, ktorá bola zriadená na výkon podnikateľskej činnosti okrem valného zhromaždenia a členskej schôdze a musí rešpektovať obmedzenia a zákazy zakotvené v Čl. 4 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

V právnom poriadku Slovenskej republiky žiaden právny predpis neobsahuje výslovný výpočet subjektov, ktoré sú podnikateľmi.

Ust. § 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len „Obchodný zákonník“) určuje niekoľko kategórií podnikateľov:

• osoba zapísaná v obchodnom registri, t. j. všetky obchodné spoločnosti a družstvá, iné právnické osoby, o ktorých to ustanovuje zákon, ako aj fyzické osoby oprávnené na podnikanie podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v z. n. p. (ďalej len „živnostenský zákon“) v prípade ich zápisu do obchodného registra, zahraničné osoby oprávnené podnikať na území slovenskej republiky,
• osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia, ktorá nemá zákonnú povinnosť zapísať sa do obchodného registra,
• osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov, t. j. vykonávajúca činnosť, ktorá nie je živnosťou na základe osobitného predpisu, napr. banky, tzv. slobodné povolania – lekári, veterinárni lekári, advokáti, notári, znalci, tlmočníci, audítori, daňoví poradcovia a
• fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu, t. j. samostatne hospodáriaci roľník.

Legálnu definíciu činnosti podnikania, ktorá je spätá s podnikateľmi obsahuje § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka,podľa ktorého podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

Účasť na podnikaní v právnickej osobe (napr. v pozícii spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, akcionára akciovej spoločnosti, člena družstva, komanditistu komanditnej spoločnosti) teda nie je sama o sebe podnikaním. Ani podľa ustálenej judikatúry nie je účasť na podnikaní právnickej osoby ako spoločník alebo akcionár považovaná za aktívny výkon podnikania.

Z hľadiska výkonu podnikateľskej činnosti teda môže byť starosta obce spoločníkom (akcionárom, členom, komanditistom) niektorej z obchodných spoločností alebo družstva, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť, ak nie je súčasne členom riadiaceho, kontrolného alebo dozorného orgánu takejto spoločnosti alebo družstva.

***

Starosta ako fyzická osoba podnikateľ môže podnikať aj na základe živnostenského oprávnenia, ďalej aj ako samostatne hospodáriaci roľník alebo aj ako osoba vykonávajúca činnosť, ktorá nie je živnosťou na základe osobitného predpisu (napr. advokát).

Ktoré orgány sú štatutárnymi a kontrolnými orgánmi obchodných spoločností a družstiev určuje Obchodný zákonník.

Akciová spoločnosť

Je to spoločnosť, ktorej základné imanie je rozvrhnuté na určitý počet akcií s určitou menovitou hodnotou. U akciovej spoločnosti je najvyšším orgánom spoločnosti valné zhromaždenie.

Postavenie starostu obce ako akcionára na valnom zhromaždení akcionárov akciovej spoločnosti nezakladá inkompatibilitu podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Predstavenstvo akciovej spoločnosti je štatutárnym orgánom spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. Dozorná rada akciovej spoločnosti dohliada na výkon pôsobnosti predstavenstva a uskutočňovanie podnikateľskej činnosti spoločnosti.

Spoločnosťou s ručením obmedzeným

Je to spoločnosť, ktorej základné imanie tvoria vopred určené vklady spoločníkov. V prípade spoločnosti s ručením obmedzeným je valné zhromaždenie spoločníkov najvyšším orgánom spoločnosti.

Postavenie starostu obce ako spoločníka na valnom zhromaždení spoločníkov spoločnosti s ručením obmedzeným nezakladá inkompatibilitu podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je jeden alebo viac konateľov. Dozorná rada ako kontrolný orgán spoločnosti s ručením obmedzeným sa zriaďuje, ak tak určuje spoločenská zmluva.

Verejná obchodná spoločnosť

Je to spoločnosť, v ktorej aspoň dve osoby podnikajú pod spoločným obchodným menom a ručia za záväzky spoločnosti spoločne a nerozdielne všetkým svojím majetkom. Štatutárnym orgánom verejnej obchodnej spoločnosti je každý zo spoločníkov, pokiaľ spoločenská zmluva neurčuje, že konajú spoločne. Ak sú na konanie v mene spoločnosti vo všetkých jej záležitostiach spoločenskou zmluvou poverení len niektorí spoločníci, sú len títo spoločníci jej štatutárnym orgánom.

Komanditná spoločnosť

Je to spoločnosť, v ktorej jeden alebo viac spoločníkov ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri (komanditisti) a jeden alebo viac spoločníkov celým svojím majetkom (komplementári). Štatutárnym orgánom komanditnej spoločnosti sú komplementári. Pokiaľ zo spoločenskej zmluvy nevyplýva niečo iné, je každý komplementár oprávnený konať za spoločnosť samostatne.

Družstvo

Je to spoločenstvo neuzavretého počtu osôb založeným za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov. Orgánmi družstva sú členská schôdza, predstavenstvo, kontrolná komisia a ďalšie orgány družstva podľa stanov. Najvyšším orgánom družstva je schôdza členov družstva. Postavenie starostu obce ako člena družstva na členskej schôdzi družstva nezakladá inkompatibilitu podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Kontrolná komisia je oprávnená kontrolovať všetku činnosť družstva a prerokúva sťažnosti jeho členov. Zodpovedá iba členskej schôdzi a je nezávislá od ostatných orgánov družstva. Predstavenstvo je štatutárnym orgánom družstva. Predstavenstvo riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, ktoré tento zákon alebo stanovy nevyhradili inému orgánu.

Špecifická situácia nastáva v prípade tzv. malého družstva. V družstve, ktoré má menej ako 50 členov môžu stanovy určiť, že pôsobnosť predstavenstva a kontrolnej komisie plní členská schôdza. Štatutárnym orgánom je predseda, prípadne ďalší člen poverený členskou schôdzou. V rovine de lege ferenda (právnej úvahy na zlepšenie textu zákona) by, podľa môjho názoru, mal ústavodarca výslovne reagovať na otázku prípustnosti členstva verejného funkcionára v malom družstve.

Pokiaľ ide o pozemkové spoločenstvá, tak platná právna úprava ich postavenia je obsiahnutá v zákoneo pozemkových spoločenstvách.

Pozemkovým spoločenstvom je spoločenstvo založené vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti; spoločnou nehnuteľnosťou je jedna nehnuteľná vec, ktorá pozostáva z viacerých samostatných pozemkov. 

Spoločná nehnuteľnosť je nedeliteľná okrem prípadov, keď je možné z dôvodov uvedených v zákone o pozemkových spoločenstvách časť spoločnej nehnuteľnosti oddeliť. Podielové spoluvlastníctvo spoločnej nehnuteľnosti nemožno zrušiť a vyporiadať podľa všeobecných ustanovení o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva.

Pozemkovým spoločenstvom je aj spoločenstvo založené vlastníkmi spoločne obhospodarovaných nehnuteľností; spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou je poľnohospodársky pozemok alebo lesný pozemok, ktorého vlastník spolu s inými vlastníkmi takýchto pozemkov zakladá spoločenstvo s cieľom ich spoločného obhospodarovania a užívania.

Vzhľadom na dikciu zákona o pozemkových spoločenstvách je možná existencia aj pozemkovýchspoločenstiev tzv. zmiešaného typu, teda spoločenstva vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti a spoločenstva vlastníkov spoločne obhospodarovaných nehnuteľností v jednom pozemkovom spoločenstve. 

Orgánmi pozemkového spoločenstva sú valné zhromaždenie, výbor (štatutárny orgán), dozorná rada (kontrolný orgán), iné orgány spoločenstva zriadené zmluvou o pozemkovom spoločenstve. Najvyšším orgánom pozemkového spoločenstva je valné zhromaždenie, ktoré sa skladá zo všetkých členov pozemkového spoločenstva.

Postavenie starostu obce ako člena na valnom zhromaždení členov pozemkového spoločenstva nezakladá inkompatibilitu podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Podľa § 13 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách do volených orgánov spoločenstva – výbor a dozorná rada môžu byť volení členovia spoločenstva alebo zástupcovia právnických osôb, ktoré sú členmi spoločenstva.

Výbor je výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva. Výbor riadi činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach, o ktorých to ustanovuje zákon o pozemkových spoločenstvách, zmluva o spoločenstve alebo stanovy alebo o ktorých tak rozhodne valné zhromaždenie, ak nie sú zverené iným orgánom pozemkového spoločenstva.

Výbor koná za členov spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy vo veciach podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z ich vlastníctva, alebo ich môže zastupovať vo veciach nadobúdania vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, ktoré sa majú stať súčasťou spoločnej nehnuteľnosti.

Dozorná rada kontroluje činnosť spoločenstva a prerokúva sťažnosti jeho členov. Dozorná rada zodpovedá za výkon svojej činnosti valnému zhromaždeniu.

Rešpektujúc Čl. 5 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu starosta obce nesmie byť členom výboru ako štatutárneho orgánu a dozornej rady ako kontrolného orgánu pozemkového spoločenstva.

Členmi pozemkového spoločenstva môžu byť fyzické aj právnické osoby. Ak obec ako právnická osoba je členom pozemkového spoločenstva má právo aj povinnosť zúčastňovať sa na valnom zhromaždení pozemkového spoločenstva za účelom výkonu práv člena pozemkového spoločenstva.

Obec na valnom zhromaždení pozemkového spoločenstva zastupuje starosta obce ako štatutárny orgán, alebo obcou splnomocnený zástupca alebo poverený zamestnanec obce.

Treba rozlišovať dva spôsoby vzniku majetkovej účasti obce v pozemkových spoločenstvách. Podľa § 9 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách sú členmi pozemkového spoločenstva ex lege (zo zákona) všetci vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti:

a) Z uvedeného vyplýva, že originárnym (pôvodným) spôsobom vzniku členstva obce v pozemkových spoločenstvách je u obcí historicky tradované vlastníctvo podielov spoločnej nehnuteľnosti. V tomto prípade ide o historicky tradované postavenie obce ako člena pozemkového spoločenstva. Postavenie obce ako člena v pozemkových spoločenstvách na tomto historickom princípe je skôr pravidlom.

b) Napriek uvedenému existujú pozemkové spoločenstvá, v ktorých od ich založenia, resp. obnovenia členskú základňu netvorí obec. Obec ako subjekt práva môže nadobudnúť podiely spoločnej nehnuteľnosti od člena alebo viacerých členov pozemkového spoločenstva. V tomto prípade sa obec stáva členom pozemkového spoločenstva derivatívne – odvodene od členstva doterajšieho člena. Pri nadobúdaní vlastníckeho práva k podielom spoločnej nehnuteľnosti musí obec dodržať všetky podmienky ustanovené zákonom č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v z. n. p.

Toto konštatovanie platí v oboch prípadoch členstva obce v pozemkovom spoločenstve uvedenými pod písm. a) a b). Starosta obce teda môže byť volený do volených orgánov pozemkového spoločenstva (t. j. výboru alebo dozornej rady). Uvedené je v súlade s ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného záujmu a spadá pod režim zákonnej výnimky. Táto výnimka je odôvodnená tým, že majetková účasť obce je v pozemkových spoločenstvách daná výlučne vlastníctvom podielov spoločnej nehnuteľnosti.

Postavenie obce ako člena pozemkového spoločenstva treba vyhodnotiť v závislosti od veľkosti podielu alebo podielov spoločnej nehnuteľnosti vlastnených obcou. V tomto zmysle platí, že obec sa stáva členom pozemkového spoločenstva od vlastníctva jedného metra štvorcového. Pritom podmienka o majetkovej účasti obce v pozemkovom spoločenstve je splnená bez ohľadu na veľkosť podielu obce spoločnej nehnuteľnosti.

Členstvo obce v pozemkovom spoločenstve treba preukázať. Každé pozemkové spoločenstvo je povinné podľa § 18 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách viesť zoznam členov pozemkového spoločenstva. Do zoznamu členov pozemkového spoločenstva má právo nahliadať člen pozemkového spoločenstva, Slovenský pozemkový fond a každý kto osvedčí právny záujem na nahliadnutí do zoznamu.

V prípade pozemkových spoločenstiev, ktoré predstavujú spoločenstvá vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti je skutočnosť, že ide o spoločnú nehnuteľnosť spravidla vyznačená informatívne na príslušných listoch vlastníctva, na ktorých je spoločná nehnuteľnosť evidovaná v katastri nehnuteľností. Vlastníctvo podielov spoločnej nehnuteľnosti musí byť evidované v účtovných dokladoch obce.

To, či starosta obce je členom niektorého z volených orgánov pozemkového spoločenstva je možné zistiť z výpisu pozemkového spoločenstva z registra pozemkových spoločenstiev vedeného príslušným okresným úradom podľa sídla pozemkového spoločenstva, pozemkovým a lesným odborom.

Register pozemkových spoločenstiev je verejne prístupným registrom, ktorý je vedený v listinnej aj elektronickej forme. O výpis z registra môže požiadať ktokoľvek. Zo strany tretích osôb platí zásada dobrej viery v správnosť a úplnosť údajov uvedených v registri pozemkových spoločenstiev. 

Podnikateľský charakter činnosti pozemkového spoločenstva

Pozemkové spoločenstvá sú podnikateľmi podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, a to ako osoby, ktoré podnikajú na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov. Týmto osobitným predpisom je zákon o pozemkových spoločenstvách. 

Pozemkové spoločenstvá podľa § 19 zákona o pozemkových spoločenstvách primárne podnikajú na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach.

V nadväznosti na formuláciu Čl. 5 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, môžno konštatovať, že pozemkové spoločenstvá sú právnickými osobami zriadenými na výkon podnikateľskej činnosti, a to minimálne v zákonom im zverenom rozsahu, a to poľnohospodárskej prvovýroby, hospodárenia v lesoch a na vodných plochách.

Charakter pozemkových spoločenstiev ako podnikateľov má svoj zákonný rámec v § 19 zákona o pozemkových spoločenstvách, podľa ktorého spoločenstvo na účely podnikania na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovaných nehnuteľnostiach, ich spoločného užívania a obstarávania spoločných vecí vyplývajúcich z vlastníctva k nim:

a) vykonáva poľnohospodársku prvovýrobu a s ňou súvisiace spracovanie alebo úpravu poľnohospodárskych produktov,

b) hospodári v lesoch a na vodných plochách.

Spoločenstvo vykonáva tieto činnosti v súlade s osobitnými predpismi.

Spoločenstvo môže vykonávať aj inú podnikateľskú činnosť podľa osobitných predpisov.

Pre úplnosť je potrebné poznamenať, že zákon č. 181/1995 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom do 30. 4. 2013 (zrušený zákonom č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách účinným od 1. 5. 2013) vymedzoval cieľ pozemkových spoločenstiev spôsobom vyvolávajúcim pochybnosti o charaktere pozemkových spoločenstiev z hľadiska ich postavenia ako podnikateľov.

Podľa § 3 zákona č. 181/1995 Zb. o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom do 30. 4. 2013 spoločenstvo s cieľom racionálne hospodáriť na spoločnej nehnuteľnosti a obstarávať spoločné veci vyplývajúce zo spoluvlastníctva k nej mohlo:

a) vykonávať poľnohospodársku prvovýrobu a s tým súvisiace spracovanie alebo úpravu poľnohospodárskych produktov,

b) hospodáriť v lesoch a na vodných plochách.

Aktuálny zákon o pozemkových spoločenstvách tak odstránil interpretačné problémy tým, že jednoznačne nahradil pojem „môže vykonávať“ slovom „vykonáva“. Rovnako použil pre pozemkové spoločenstvá na označenie ich účelu pojem „podnikanie“.

Pozemkové spoločenstvá vzhľadom na účel, ktorý plnia od počiatku svojej existencie, spravujú spoločnú nehnuteľnosť a v závislosti od druhu pozemkov vykonávajú poľnohospodársku prvovýrobu alebo hospodárenie v lesoch alebo na vodných plochách. Pozemkové spoločenstvá môžu vykonávať niektorú z týchto činností alebo všetky zároveň, minimálne však vykonávajú aspoň jednu z nich.

Pozemkové spoločenstvá majú pri svojom založení jediný majetkový substrát, ktorým sú podiely na spoločnej nehnuteľnosti jednotlivých členov. Až neskôr počas trvania pozemkového spoločenstvo toto nadobúda ďalší majetok.

Pozemkové spoločenstvá teda na rozdiel od obchodných spoločností a družstva netvoria členovia združením finančných prostriedkov. V tomto treba vidieť osobitné postavenie pozemkových spoločenstiev v našom právnom systéme vôbec. Pozemkové spoločenstvo samo podiely na spoločnej nehnuteľnosti nevlastní a nesmie ich ani nadobúdať od svojich členov. Pozemkové spoločenstvo spoločnú nehnuteľnosť len spravuje. 

Pojem správa spoločnej nehnuteľnosti nemá svoju legálnu definíciu. Obsah pojmu správa spoločnej nehnuteľnosti však možno odvodiť z účelu, na ktorý je založená táto právnická osoba. Týmto účelom je podnikanie.

Správa je pojem širší ako je len nakladanie s majetkom a zahŕňa v sebe užívanie a požívanie úžitkov zo spoločnej nehnuteľnosti, nakladanie s majetkom v najširšom slova zmysle s výnimkou scudzenia. Tak napr. nájomnú zmluvu na prenájom spoločnej nehnuteľnosti neuzatvárajú členovia pozemkového spoločenstva ako prenajímatelia a vlastníci podielov, ale pozemkové spoločenstvo z titulu správy tohto majetku.

Pozemkové spoločenstvá vo vzťahu k spoločnej nehnuteľnosti nemôžu prestať vykonávať činnosti, za účelom ktorých boli založené. Dozor nad plnením úloh, ktoré zákon o pozemkových spoločenstvách zveruje pozemkovým spoločenstvám, vykonáva okresný úrad, pozemkový a lesný odbor.

Podľa živnostenského zákona živnosťou nie je poľnohospodárstvo a lesníctvo vrátane predaja nespracovaných poľnohospodárskych a lesných výrobkov za účelom spracovania alebo ďalšieho predaja.

Pozemkové spoločenstvá sú teda podnikateľmi, ale pokiaľ vykonávajú len základnú činnosť ustanovenúzákonom o pozemkových spoločenstvách nie sú živnostníkmi. 

Tým nie je dotknuté právo pozemkového spoločenstva vykonávať iné činnosti, ktoré sú živnosťou za podmienokustanovených zákonom.

Vzhľadom na osobité postavenie pozemkových spoločenstiev, dané ich historickým vývojom a účelom ich existencie, ktorým je správa a obhospodarovanie spoločnej nehnuteľnosti (Pozn. autora: bývalého urbárskeho majetku), sa žiaden vlastník podielov spoločnej nehnuteľnosti nemôže vzdať členstva v pozemkovom spoločenstve, ani požiadať o zrušenie svojej účasti. Členstvo v pozemkovom spoločenstve je totiž nerozlučne spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti vo forme podielov spoločnej nehnuteľnosti.

Z uvedeného vyplýva, že iba prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k podielom spoločnej nehnuteľnosti dochádza k zmene vlastníctva, a teda k zániku členstva u doterajšieho člena ako prevodcu a vzniku členstva u nového člena ako nadobúdateľa. 

Sankcia za porušenie obmedzení starostu pri podnikaní v pozemkovom spoločenstve

Okrem samotnej inkompatibility funkcie starostu obce a funkcie vo volených orgánoch pozemkového spoločenstva (a jej dopadov na existenciu mandátu starostu obce ), ústavný zákon o ochrane verejného záujmu v Čl. 9 ods. 10 písm. d) stanovuje za porušenie povinností na úseku obmedzení starostu voči výkonu funkcií v orgánoch podnikateľských subjektov aj finančný postih – pokutu zodpovedajúcu šesť–násobku mesačného platu verejného funkcionára.

Na účely tohto ústavného zákona sa mesačným platom verejného funkcionára rozumie jedna dvanástina z jeho ročného príjmu za predchádzajúci kalendárny rok za výkon verejnej funkcie. Výkladom je potrebné dospieť k záveru, že ročný príjem predstavuje celkový úhrn zdaniteľných príjmov za kalendárny rok za výkon verejnej funkcie, zjednodušene tzv. brutto príjem.²

Uloženie pokuty, ako vyplýva z ústavného zákona, je obligatórne a jej výška je stanovená striktne, tzn. že obecné/mestské/miestne zastupiteľstvo v rozhodnutí, v ktorom konštatuje porušenie ustanovení zákona, prípadne nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z neho, nemôže pokutu odpustiť, prípadne ju stanoviť v inej výške, ako je určená v ústavnom zákone o ochrane verejného záujmu.

Výnos z pokuty je príjmom rozpočtu príslušnej obce.

Kontrolu dodržiavania povinností a rešpektovania obmedzení zakotvených v cit. ústavnom zákone zo strany starostu obce vykonáva Komisia obecného zastupiteľstva na ochranu verejného záujmu a konanie na ochranu verejného záujmu a zamedzenie rozporu záujmov ústavodarca zveruje obecnému zastupiteľstvu ako vecne príslušnému orgánu.

Príspevok je venovaný podnikateľskej činnosti starostu s dôrazom na podnikanie pozemkových spoločenstiev, avšak na záver je pre čitateľov dôležité uviesť jedno upozornenie na právnu úpravu poslancov zastupiteľstiev:

! Upozornenie: Obmedzenia členstva v orgánoch podnikateľských subjektov podľa článku Čl. 5 ods. 2ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa žiadnym spôsobom nevzťahujú na poslancov mestských zastupiteľstiev miest, poslancov miestnych zastupiteľstiev mestských častí a poslancov obecných zastupiteľstiev obcí.