Bulletín » Nezákonné verejné zhromaždenie v obci

Publikované , doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates

Právo zhromažďovať sa patrí k základným právam a slobodám garantovaným Ústavou SR č. 460/1992 Zb. v z. n. p., ako i Listinou základných práv a slobôd. Právo zhromažďovať sa však nie je neobmedzené. Verejné zhromaždenia sa konajú na území obce. Uskutočnenie verejného zhromaždenia môže ohrozovať rôzne verejné záujmy v obci, napr. ochranu zdravia, verejného poriadku, bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a podobne. Keďže súčasnosti je realizácia zhromaždovacieho práva výrazne ovplyvnená šírením infekčnej nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID 19, naberá problematika verejného zhromažďovania na intenzite. Kľúčové kompetencie voči verejným zhromaždeniam zákonodarca zveruje práve obciam ako orgánom verejnej správy. Obce svoje kompetencie však častokrát nepoznajú a nedokážu zákonne konformne realizovať svoje právomoci. Organizátori verejných zhromaždení pritom často porušujú povinnosti pri zvolávaní a uskutočňovaní verejných zhromaždení. Príspevok pojednáva o (i.) oznamovacej povinnosti zvolávateľa verejného zhromaždenia a (ii.) vyvodení  zodpovednosti obcou za nezákonný postup zvolávateľa. 

Právna úprava

Konanie verejných zhromaždení nie je založené na povoľovacom konaní, t. j. konanie verejného zhromaždenia nepodlieha povoleniu obce. Konanie verejného zhromaždenie je založené na oznamovacej povinnosti zvolávateľa verejného zromaždenia.

Úlohy obcí a zvolávateľov verejných zhromaždení upravujú najmä

  • zákon  SNR č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 84/1990 Zb.“);
  • zákon SNR č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v z. n. p. (ďalej len „Správny poriadok“);
  • ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v z. n. p. (ďalej len „Ústava SR“).

Zákonný postup pri oznámení zhromaždenia

Podľa § 5 ods. 1  zákona č. 84/1990 Zb.: „Zvolávateľ je povinný zhromaždenie písomne oznámiť obci tak, aby obec oznámenie dostala aspoň 5 dní vopred, najskôr však 6 mesiacov predo dňom jeho konania. Obec môže v odôvodnených prípadoch prijať oznámenie aj v kratšej lehote.“ 

Zákonodarca stanovuje požiadavku oznámenia zhromaždenia minimálne 5 dní vopred. Táto lehota môže byť skrátená v odôvodnených prípadoch. Zákon nevymedzuje čo možno považovať za odôvodnený prípad, preto je potrebné v každom prípade vyhodnotiť, či konkrétna situácia odôvodňuje skrátenie lehoty na splnenie oznamovacej povinnosti zvolávateľa zhromaždenia. V zmysle gramatického výkladu však obec nemá povinnosť prijať oznámenie aj v kratšej lehote. Zákonodarca ponecháva skrátenie lehoty na uváženie obce, no nemôže ísť o svojvôľu obce. Obec musí ad hoc posúdiť všetky skutočnosti tak, aby nedošlo k popieraniu práva zhromažďovať sa tak, ako ho garantuje Ústava SR v čl. 28.

Pri nedodržaní zákonnej lehoty na splnenie oznamovacej povinnosti zvolávateľa zhromaždenia musí obec vyhodnotiť konkrétny prípad, a posúdiť či nastala situácia odôvodňujúca akceptáciu oznámenia zhromaždenia aj v kratšej lehote.

Aj bezdôvodné nedodržanie zákonom stanovenej oznamovacej lehoty nemôže mať za následok zákaz zhromaždenia, ak kumulatívne nenastali skutočnosti predpokladané zákonom v § 10 zákona č. 84/1990 Zb.

Za nedodržanie zákonom stanovenej oznamovacej lehoty však možno vyvodiť zodpovednosť podľa § 14 a § 14a  zákona č. 84/1990 Zb. 

Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 84/1990 Zb.: „V oznámení musí zvolávateľ uviesť:

  1. účel zhromaždenia, deň a miesto jeho konania a čas začatia; ak ide o zhromaždenie na verejnom priestranstve, aj predpokladaný čas jeho ukončenia; 

Máte záujem o právne poradenstvo? Naša advokátska kancelária sa špecializuje na rôzne oblasti práva. Napíšte nám a spoločne nájdeme riešenie.

Mám záujem o spoluprácu
Ak ste náš klient, zadajte heslo