1 Úvod

V podmienkach Slovenska bola miestna samospráva znovu zavedená v roku 1990 prijatím zákona SNR č. 3699/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (´dalej len „zákon o obecnom zriadení“), ktorý  spoločne so zákonom č. 472/1990 Zb. o organizácii miestnej štátnej správy v znení neskorších predpisov predstavoval fundamentálnu legislatívnu bázu novej sústavy miestnej samosprávy a miestnej štátnej správy. Zákon o obecnom zriadení položil základy slovenskej územnej samosprávy, a to samosprávy na úrovni obcí. Druhá rovina územnej samosprávy, a to na úrovni vyšších územných celkov, bola do slovenského právneho poriadku zavedená v roku 2001 zákonom č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov, ktorý nadviazal na dosiaľ najobsiahlejšiu novelu Ústavy SR vykonanú ústavným zákonom č. 90/2001 Z. z.

Podľa čl. 65 ods. 1 Ústavy SR č. 460/1992 Zb. sú obec a vyšší územný celok právnické osoby, ktoré za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami. Podľa § 1 ods. 1 alinea druhá ZoOZ je obec právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.

V súvislosti s revitalizáciou obecnej samosprávy po roku 1989 štát celkom logicky na obce a mestá preniesol časť majetku, ktorý dovtedy vlastnil, spravoval alebo ktorý bol v správe štátnych organizácií. Takto prešla na obce podstatná časť majetku vo vlastníctve štátu nachádzajúceho sa v obci. Táto zmena súvisela aj s reštituovaním historického majetku obcí. Značná časť tohto majetku totiž pôvodne obciam patrila (napr. obecné lesy, pasienky a orná pôda), resp. bola vybudovaná obyvateľmi obce svojpomocne (tzv. akcie „Z“ – napr. kultúrne domy, materské škôlky, nákupné strediská).

Federálne zhromaždenie Československej federatívnej republiky schválilo dňa 18. apríla 1990 ústavný zákon č. 100/1990 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 100/1960 Zb. Ústava Česko-slovenskej federatívnej republiky a ústavný zákon č. 143/1968 Zb. o českoslo­venskej federácii. Touto zmenou bol vytvorený ústavný rámec na postupný prechod štátneho majetku do vlastníctva iných právnických osôb.

Ešte pred prechodom majetku štátu na obce štát preniesol na obce riadiace práva k niektorým typom štátnych organizácií. K tomuto došlo zákonom č. 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie národných výborov na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy s účinnosťou od 19. decembra 1990. Tento zákon bol prijatý Slovenskou národnou radou dňa 22. novembra 1990.

K samotnému prechodu majetku na obce došlo zákonom SNR č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v z. n. p. (ďalej len „zákon o majetku obcí“) s účinnosťou od 1. mája 1991. Na základe § 2 ods. 1. tohto zákona do vlastníctva obcí prešli z majetku SR veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu (zákona o obecnom zriadení) právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. Podľa § 2 ods. 2 tohto zákona veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým or­ganizáciám a drobným prevádzkarňam národných výborov, ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu, prešli z majetku SR do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú.

Podľa § 2 ods. 4 zákona o majetku obcí do vlastníctva obcí prešli aj historické radnice, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona boli v majetku SR. Podľa § 2 ods. 5 citovaného zákona, nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia Stavoinveste a bývalým okresným národným výborom s cieľom zabez­pečenia systému komplexnej bytovej výstavby, účelovej investičnej výstavby a individuálnej bytovej výstavby, prešli do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú, okrem časti majetku, ktorý sa podľa § 3 písm. e) a f) tohto zákona nestáva majetkom obce.