Spolu s novelou Občianskeho zákonníka, ktorá so sebou priniesla zákaz prolongácie povinne zverejňovaných zmlúv vyvstáva aj otázka, čo v prípade zmluvy uzatvorenej pred účinnosťou novely zákona, ktorá tento zákaz priniesla. Článok dáva odpovede na otázky ako: Kedy môže byť zásada zmluvnej voľnosti obmedzená? Čo priniesol zákaz prolongácie povinne zverejňovaných zmlúv? Je v týchto prípadoch prípustné aplikovanie nepravej retroaktivity právnych noriem?

Problematiku týkajúcu sa povinného zverejňovania zmlúv a zákazu ich prolongácie upravuje najmä:

• zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácii) v z. n. p.(ďalej len „zákon o slobode informácií“)
• zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)
• zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“)
• zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o majetku obcí“)

Zásada zmluvnej voľnosti a jej obmedzenia

Zmluvné dojednanie, podľa ktorého na základe vôle zmluvných strán sa za určitých podmienok predlžuje platnosť zmluvy o určitú dobu je v zásade prejavom  zmluvnej voľnosti zmluvných strán, avšak zmluvná voľnosť zmluvných strán je v určitých prípadoch obmedzená. Predovšetkým ide o právne vzťahy s verejnoprávnym prvkom, či už sa tento verejnoprávny prvok týka predmetu alebo subjektu právneho vzťahu, kde je v celospoločenskom záujme týmto obmedzením, resp. sprísnením podmienok pri vzniku, zmene alebo zániku takého právneho vzťahu chrániť spravidla verejné prostriedky alebo verejný majetok pred ich zneužitím alebo nehospodárnym nakladaním.

Zámer privilegovaného postavenia a ochrany verejného majetku sleduje zákonodarca aj ustanovením  § 490 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), podľa ktorého „Ak zákon neustanovuje inak, neplatné je ustanovenie zmluvy podľa § 47a, podľa ktorého zmluva uzavretá na dobu určitú trvá aj po uplynutí tejto doby.“

Uvedené ustanovenie zaviedlo sprísnený zmluvný režim, ktorý súvisí s osobitnou povahou povinne zverejňovaných zmlúv, ktoré sa týkajú nakladania s verejnými prostriedkami, resp. s verejným majetkom. Režim povinne zverejňovaných zmlúv bol zavedený zákonom č. 546/2010 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2011, pričom jeho uzákonenie súvisí s novelizáciou zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobodne informácií) v znení neskorších predpisov. a so vznikom inštitútu povinne zverejňovaných zmlúv (§ 47a Občianskeho zákonníka).

Povinne zverejňovanou zmluvou je v zmysle § 5a ods. 1 zákona o slobode informácií povinne zverejňovanou zmluvou je „písomná zmluva, ktorú uzaviera povinná osoba a ktorá obsahuje informáciu, ktorá sa získala za finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy vrátane neštátnych účelových fondov, alebo sa týka používania týchto finančných prostriedkov, nakladania s majetkom štátu, majetkom obce, majetkom vyššieho územného celku alebo majetkom právnických osôb zriadených zákonom alebo na základe zákona alebo nakladania s finančnými prostriedkami Európskej únie.“

Podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií: Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácií (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celku ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických