Obec ako samostatná právna a ekonomická jednotka môže vykonávať podnikateľskú činnosť, účelom ktorej je dosiahnutie zisku, rovnako ako iné, rýdzo súkromnoprávne subjekty. Obec môže vykonávať podnikateľskú činnosť rôznymi spôsobmi resp. v rôznych formách. Jednou z foriem výkonu podnikateľskej činnosti obce je podnikanie prostredníctvom založených samostatných právnických osôb súkromného práva, tzv. komunálnych obchodných spoločností. Problematika komunálnych obchodných spoločností je komplexná. Pri definovaní postavenia a vymedzení fungovania komunálnych obchodných spoločností sú kľúčovými právnymi predpismi Obchodný zákonník a zákon o obecnom zriadení. Vymedzenie zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v z. n. p. (ďalej len „Obchodný zákonník“) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) ako všeobecného alebo špeciálneho predpisu nie je v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov ustálené. Nevyjasnený vzťah medzi Obchodným  zákonníkom a zákonom o obecnom zriadení prináša v aplikačnej praxi viacero esenciálnych problémov. Predkladaný príspevok za analyzuje parciálnu otázku, ktorou je zákaz konkurencie členov dozornej rady a konateľakomunálnej obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným.

Komunálna obchodná spoločnosť

Špeciálny charakter komunálnej obchodnej spoločnosti ako súkromnoprávneho subjektu v postavení podnikateľa, spočíva v skutočnosti, že jej jediným zakladateľom a spoločníkom je verejnoprávny subjekt – obec. Obchodnoprávna úprava determinuje obchodnej spoločnosti súkromnoprávny charakter a postavenie podnikateľa, ktorého činnosť je implicitne upravená v § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa predmetného ustanovenia sa podnikaním rozumie „sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku.“

Z JUDIKATÚRY