Sprístupňovanie majetkových priznaní starostov

Príspevok je venovaný aktuálnej téme sprístupňovania oznámení funkcií, zamestnaní a činností (ďalej len „majetkové priznanie“ alebo „písomné oznámenie“) starostov obcí a primátorov miest. Obciam a mestám na celom území Slovenska boli v poslednom období adresované identické žiadosti o sprístupnenie informácií „majetkových priznaní“ podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácií) v z. n. p. (ďalej len „zákon o slobode informácií“). Žiadatelia obce žiadajú o „sprístupnenie mailom v elektronickej podobe všetkých dostupných majetkových priznaní starostov/starostiek obce za všetky dostupné roky od platnosti ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, t. j. od roku 2004; zároveň žiadajú o zaslanie potvrdenia prijatia žiadosti o informácie.“ Obce často nevedia zákonným spôsobom tieto, a podobné, žiadosti vybaviť. Príspevok dáva odpovede na otázky, ako majú obce postupovať tak, aby dodržali svoje zákonné povinnosti a rešpektovali práva tak žiadateľa, ako aj verejného funkcionára, ktorého majetkového priznania sa žiadosť týka.

Voľba hlavného kontrolóra počas mimoriadnej situácie

V aplikačnej praxi sa čoraz častejšie objavujú otázky spojené s voľbou hlavného kontrolóra obce počas mimoriadnej situácie spôsobenej šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. Predstavitelia orgánov obcí sa legitímne pýtajú, či sa môže vykonať voľba hlavného kontrolóra obce po skončení núdzového stavu dňa 14. mája 2021, avšak počas trvania výnimočného stavu, ak obecné zastupiteľstvo zasadá s fyzickou účasťou poslancov obecného zastupiteľstva alebo prostredníctvom videokonferencie. Príspevok ponúka čitateľom právnu interpretáciu rozhodujúcich zákonných ustanovení k týmto otázkam.

Delimitačné protokoly z roku 1991

Ani po vyše tridsiatich rokoch od nahradenia sústavy miestnych národných výborov obcami sa obce nedokázali vyrovnať s majetkovoprávnym vysporiadaním vlastníctva, ktorý na nich mal prejsť zo štátu. O odovzdávanom majetku sa spisovali tzv. delimitačné protokoly spravidla vydávané okresnými národnými výbormi v likvidácii. Obsahom delimitačných protokolov bol nehnuteľný majetok, konkrétne parcely a stavby v katastrálnom území tej-ktorej obce, najčastejšie parcely registra „E“, ale aj registra „C“. Zďaleka však nie všetok majetok spísaný v delimitačných protokoloch bol štátom riadne vysporiadaný. Podľa súčasných údajov z katastrálneho portálu, mnohé parcely obsiahnuté v delimitačných protokoloch majú známych vlastníkov, zväčša sa jedná o fyzické osoby, pri niektorých parcelách vlastník nie je známy a niektoré (jedná sa o niektoré parcely registra „C“) nemajú založený list vlastníctva. Príspevok zrozumiteľným spôsobom vysvetľuje čitateľom povahu a účinky tzv. delimitačných protokolov. Zároveň vysvetľuje, či je delimitačný protokol dokladom, ktorý by bol spôsobilou verejnou listinou pre vykonanie zmeny údajov v katastri, t. j. či na základe predloženého delimitačného protokolu môže dôjsť k zápisu vlastníckeho práva k parcelám bez založenia listu vlastníctva v prospech tej-ktorej obce.