Poľnohospodárska pôda je jedným z druhov nehnuteľného majetku obce. Obec zásadne nepotrebuje poľnohospodársku pôdu využívať sama na plnenie úloh obce. Z uvedeného dôvodu obce spravidla prenechávajú poľnohospodársku pôdu do nájmu iným osobám, ktoré majú postavenie podnikateľov prevádzkujúcich podnik s predmetom činnosti (podnikania) „poľnohospodárstvo“. Prenechávanie poľnohospodárskej pôdy do nájmu iným osobám je pre obec často náročné, keďže je regulované viacerými právnymi predpismi, ktoré treba správne právne interpretovať. Tieto predpisy regulujú ten istý právny vzťah „nájom“ rozdielnym spôsobom a preto obec musí siahnuť po interpretačných pravidlách. Predkladaný príspevok zrozumiteľne vysvetľuje najdôležitejšie inštitúty spojené s nájmom poľnohospodárskej pôdy obcou.

Celý článok →

Pandémia COVID 19 priniesla do pracovnoprávnych vzťahov nový fenomén, ktorým je „home office“. Počas home office má zamestnanec určitý „voľnejšie“, respektíve samostatnejšie organizovateľný časový rámec. Zamestnávateľom sú spravidla určené iba základné časové mantinely výkonu práce. Kvôli benefitu voľnosti počas home office, zamestnávatelia očakávajú od zamestnancov, že svoje nevyhnutné súkromné záležitosti absolvujú vo voľnom čase a nebudú nútení čerpať prekážky v práci v rozsahu, ako by ich čerpali pri prezenčnom výkone práce na pracovisku. Modelovým príkladom v tomto príspevku je najčastejšia prekážka v práci zamestnanca z dôvodu jeho lekárskeho vyšetrenia. Príspevok odpovedá na častú otázku, či môže zamestnanec absolvovať lekárske vyšetrenie ako prekážku v práci počas hodín, kedy má pracovať na home office dištančne, alebo naopak má lekárske vyšetrenia absolvovať vo svojom „voľnom čase“?

Celý článok →

Poľovníctvo vykazuje na prvý pohľad evidentný prvok verejného záujmu. Podľa nálezu Ústavného súdu ČR, sp. zn. Pl. ÚS 34/03 „zver nie je prostriedkom na realizáciu poľovníctva, ale naopak, poľovníctvo je prostriedkom dosiahnutia optimalizácie chovu zveri.“ Výkon práva poľovníctva prináša v aplikačnej praxi množstvo interpretačných problémov a vedie k vzniku právnych sporov. Vlastník lesa a poľovnícka organizácia uzatvárajú nepomenovaný zmluvný kontrakt označený najčastejšie ako „zmluva o love zveri“ reguláciou podľa § 50a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len „Občiansky zákonník“) a zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o poľovníctve“). Uzatvorením zmluvy vzniká medzi účastníkmi zmluvy záväzkovo-právny vzťah, ktorým vlastník lesa primárne odpredáva za odplatu odstrel zveri poľovníckej organizácii.

Celý článok →