Vyvlastnenie pozemkov pod cestami od 1. júna 2021

Slovenské obce a mestá sa dlhodobo boria so situáciou, keď stavby ciest vo vlastníctve a v správe obcí sú postavené na pozemkoch iných osôb. To znamená, že cesty, miestne komunikácie alebo účelové komunikácie sa nachádzajú na pozemkoch súkromných fyzických alebo právnických osôb. Obce tento stav „zdedili“ ako dôsledok historického vývoja a recepcie právnych poriadkov uhorského obyčajového práva a socialistického práva. Pre recipované uhorské právo bolo typické rozdrobené pozemkové spoluvlastníctvo. Pre socialistické právo bolo charakteristické uskutočňovanie stavebnej činnosti bez predchádzajúceho riadneho majetkovoprávneho usporiadania pozemkov pod realizovanými stavbami. Po prechode majetku štátu na obce k účinnosti zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) sa uvedený problém preniesol zo štátu na obce. Dôsledkom je faktický a právny stav, keď množstvo inžinierskych verejnoprospešných stavieb vo vlastníctve obcí je postavených na súkromných pozemkoch veľkého počtu podielových spoluvlastníkov. Slovenské obce a mestá mali tento historický problém vyriešiť do konca roka 2020, čo sa však nepodarilo. Väčšina slovenských obcí proces majetkovoprávneho usporiadania pod cestami nielenže nedokončila, ale väčšinou ani len nezačala. Ministerstvo spravodlivosti SR preto pripravilo návrh novely zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v z. n. p. (ďalej len „cestný zákon“), ktorým sa s účinnosťou od 1. júna 2021 prekluzívna lehota na majetkovoprávne usporiadanie predlžuje o ďalších 10 rokov, a to do 31. decembra 2030. Proces majetkovoprávneho usporiadania pozemkov pod cestami zo strany obce je náročný. Predkladaný príspevok vysvetľuje základné fázy uvedeného majetkovoprávneho usporiadania v súvislosti s aktuálnym právnym stavom.

Útoky na riaditeľov škôl pre nosenie rúšok

Pri postupnom otváraní škôl v mesiacoch marec a apríl 2021 sa objavil nový spoločenský a právny fenomén. Štátna stratégia otvárania škôl je založená na postupnom návrate detí do škôl a na dodržiavaní prísnych epidemiologických požiadaviek. Opatrenia na ochranu verejného zdravia, ktoré riaditelia škôl uvádzajú do života vyplývajú pritom z normatívnych rozhodnutí príslušných štátnych autorít, najmä z uznesení vlády Slovenskej republiky a vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ÚVZ SR“). Existuje však značná skupina rodičov, ktorí odmietajú dodržiavať nariadené protiepidemiologické opatrenia. Riadia sa pritom rôznymi pseudo-právnymi názormi a hoaxmi voľne dostupnými na internete. Laicky si zároveň vysvetľujú „vygooglené“ podania generálneho prokurátora a verejnej ochrankyne práv, pričom čiastkovo vychádzajú iba z celkového kontextu vytrhnutých pasáží týchto podaní. Dôsledkom sú následné útoky rodičov na riaditeľov škôl v situáciách, keď riaditeľ školy zodpovedný za riadenie školy trvá na dodržiavaní nariadených protiepidemiologických opatrení, najmä na prekrývaní horných dýchacích ciest žiakmi, dezinfekcii rúk, predkladania potvrdení o testovaní, čestných vyhlásení o bezinfekčnosti alebo o výnimkách z povinného testovania (pozn. autora: konkrétne protiepideniologické opatrenia sa pravidelne menia v závislosti od aktualizácie vyhlášok ÚVZ a Alert systému pre monitorovanie vývoja epidémie a prijímanie protiepidemických opatrenia v závislosti od intenzity šírenia SARS-CoV-2 (COVID-19) (ďalej len „COVID AUTOMAT“). Útoky rodičov majú rôznu intenzitu a formu, od slovných atakov, cez rôzne písomné podania rodiča adresovaného riaditeľovi školy a zriaďovateľovi, až po privolávanie polície, trestné oznámenia, či ohováranie na internete alebo iné zásahy do osobnosti riaditeľa školy. Rodičia najčastejšie „pod vplyvom internetu“ útočia tým, že ich detí sú týrané (napr. povinnosťou nosiť rúška a bránení dýchania) alebo mučené (napr. dezinfekciou rúk pri vstupe do školy), že sa riaditelia škôl dopúšťajú najrozmanitejších trestných činov (napr. zneužívania právomoci verejného činiteľa pri bránení plnenia povinnej školskej dochádzky a porušovaní ústavne garantovaného práva na vzdelanie), až po extrémne obvinenia riaditeľov škôl napríklad z trestného činu aparteidu a pod. Predkladaný článok vysvetľuje základné povinnosti riaditeľov škôl z hľadiska právnej interpretácie. Elementárne vysvetľuje mimoriadne zložité právne inštitúty limitov a možných zásahov do základných práv a slobôd jednotlivca. Riaditeľom škôl a zriaďovateľom má pomôcť zorientovať sa v náročnej spleti právnych inštitútov, ale aj v záplave voľne šírených právnych dezinformácií. Právne závery prezentované v príspevku sú udržateľné v súčasnej bezprecedentnej situácii vyvolanej pandémiou COVID 19.

Nová úprava nájmu poľnohospodárskej pôdy od 1. mája 2021

Dňa 1. mája 2021 nadobudol účinnosť zákona č. 151/2021, Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „novela č. 151/2021 Z. z.“). Novela č. 151/2021 Z. z. zásadným spôsobom mení pravidlá a povinnosti obce ako vlastníka poľnohospodárskej pôdy pri prenechávaní poľnohospodárskej pôdy do nájmu iným osobám. Poľnohospodárska pôda je jedným z druhov nehnuteľného majetku obce. Obec zásadne nepotrebuje poľnohospodársku pôdu využívať sama na plnenie úloh obce. Z uvedeného dôvodu obce spravidla prenechávajú poľnohospodársku pôdu do nájmu iným osobám, ktoré majú postavenie podnikateľov prevádzkujúcich podnik s predmetom činnosti (podnikania) „poľnohospodárstvo“. Prenechávanie poľnohospodárskej pôdy do nájmu iným osobám je pre obec často náročné, keďže je regulované viacerými právnymi predpismi, ktoré treba správne právne interpretovať. Tieto predpisy regulujú ten istý právny vzťah „nájom“ rozdielnym spôsobom a preto obec musí siahnuť po interpretačných pravidlách. Predkladaný príspevok zrozumiteľne vysvetľuje najdôležitejšie inštitúty spojené s nájmom poľnohospodárskej pôdy obcou a poukazuje na nový právny režim nájmu obecnej poľnohospodárskej pôdy od 1. mája 2021.