Bulletín » Sprístupňovanie majetkových priznaní starostov

Publikované , doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates

Príspevok je venovaný aktuálnej téme sprístupňovania oznámení funkcií, zamestnaní a činností (ďalej len „majetkové priznanie“ alebo „písomné oznámenie“) starostov obcí a primátorov miest. Obciam a mestám na celom území Slovenska boli v poslednom období adresované identické žiadosti o sprístupnenie informácií „majetkových priznaní“ podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácií) v z. n. p. (ďalej len „zákon o slobode informácií“). Žiadatelia obce žiadajú o „sprístupnenie mailom v elektronickej podobe všetkých dostupných majetkových priznaní starostov/starostiek obce za všetky dostupné roky od platnosti ústavného  zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, t. j. od roku 2004; zároveň žiadajú o zaslanie potvrdenia prijatia žiadosti o informácie.“ Obce často nevedia zákonným spôsobom tieto, a podobné, žiadosti vybaviť. Príspevok dáva odpovede na otázky, ako majú obce postupovať tak, aby dodržali svoje zákonné povinnosti a rešpektovali práva tak žiadateľa, ako aj verejného funkcionára, ktorého majetkového priznania sa žiadosť týka.

Ústavný  zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v z. n. p. účinný od 1. októbra 2004 (ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“ alebo „ústavný zákon“) umožňuje prístup verejnosti k informáciám o podaných písomných oznámeniach obecných funkcionárov využitím všeobecného inštitútu slobodného prístupu k informáciám. Ide  o základný nástroj spoločenskej kontroly verejnej správy podľa zákona o slobode informácií.

Zákon o slobode informácií rozlišuje dva právne režimy slobodného prístupu k informáciám:

  1. hromadné zverejňovanie informácií – povinné na základe zákona voči neobmedzenému a neznámemu okruhu subjektov a
  2. individuálne sprístupňovanie informácii na žiadosť – povinné na základe žiadosti voči konkrétnemu žiadateľovi.

Podľa Dôvodovej správy k návrhu zákona o slobodnom prístupe k informáciám má zákon o slobode informácií vo vzťahu k špeciálnym právnym úpravám prístupu k informáciám charakter zákona všeobecného, ktorý sa aplikuje len vtedy, keď neexistuje špeciálna právna úprava. V prípade konkrétnej žiadosti o sprístupnenie informácie však musí povinná  osoba preukázať existenciu a aplikovateľnosť osobitnej právnej úpravy.

Podľa zákona o slobode informácií sú oba právne režimy slobodného prístupu k informáciám postavené na rozdielnej východiskovej filozofii.

V prípade režimu hromadného zverejňovania informácií je totiž povinná osoba podľa § 2 zákona o slobode informácií povinná zverejňovať priamo zo zákona len pozitívne a taxatívne vypočítané informácie.

Naopak, v prípade individuálneho sprístupňovania informácií na žiadosť (ako je tomu v analyzovanom prípade) je povinná osoba povinná sprístupniť všetky informácie, ktoré má k dispozícii s výnimkou tých, ktoré zákon o slobode informácií, prípadne osobitný predpis negatívne vylučuje.

Ústavný zákon predstavuje na úseku sprístupňovania a zverejňovania informácií vo vzťahu k zákonu o slobode informácií osobitnú právnu úpravu

Máte záujem o právne poradenstvo? Naša advokátska kancelária sa špecializuje na rôzne oblasti práva. Napíšte nám a spoločne nájdeme riešenie.

Mám záujem o spoluprácu
Ak ste náš klient, zadajte heslo