Na obce ako správcov pohrebiska sa častokrát obracajú pozostalí s nárokmi na náhradu škody spôsobenej najčastejšie vis maior (vyššou mocou, prírodnými živlami – víchricou a popadanými stromami) na ich majetku – na pomníkoch, hrobkách a na príslušenstve hrobu. Príspevok analyzuje povinnosti prevádzkovateľa pohrebiska vo veci zodpovednosti za náhradu škody na týchto veciach pozostalých.

Pre posúdenie zodpovednosti za škodu spôsobenú vis maior treba vyriešiť viacero parciálnych otázok, najmä: Čo je predmetom nájomnej zmluvy medzi obcou, ako správcom a prevádzkovateľom cintorína a obyvateľmi obce, ako nájomcami hrobových miest ?“ „Kto zavinil spôsobenú škodu ?“ „Je rozdiel medzi pojmom hrobové miesto a príslušenstvo hrobu?“ 

Relevantná právna úprava

Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) „Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.“ 

Podľa § 664 Občianskeho zákonníka „Prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.“

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka „Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.“

Podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka „Komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia.“

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve (ďalej len „zákon o pohrebníctve“) „Právo užívať hrobové miesto vzniká uzavretím nájomnej zmluvy.“