Bulletín » Odvolanie hlavného kontrolóra obce z funkcie

Publikované , doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates

Zániku funkcie hlavných kontrolórov obcí sa naposledy dotkla novela zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) vykonaná zákonom č. 102/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v z. n. p. a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Kým podľa stavu účinného do 1. apríla 2010 na odvolanie hlavného kontrolóra obce z funkcie postačovala nadpolovičná väčšina hlasov prítomných poslancov obecného zastupiteľstva, podľa novely sana odvolanie hlavného kontrolóra obce vyžaduje súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov obecného zastupiteľstva.

Táto, na prvý pohľad v porovnaní s inými novelizovanými ustanoveniami zákona o obecnom zriadení nevýrazná zmena, je však výsledkom dlhodobej kritiky zo strany odbornej verejnosti, ako aj výsledkom snahy o novelu zo strany Združenia hlavných kontrolórov miest a obcí SR. Sprísnenie podmienok odvolania hlavného kontrolóra obce z funkcie pri hlasovaní v obecnom zastupiteľstve má posilniť jeho postavenie pri výkone kontrolnej činnosti. Pôvodná možnosť odvolania hlavného kontrolóra obce nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov obecného zastupiteľstva systémovo odporovala pravidlám pri voľbe hlavného kontrolóra obce.

Podľa § 18a ods. 3 zákona o obecnom zriadení je totiž na zvolenie hlavného kontrolóra obce v prvom kole potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov obecného zastupiteľstva. Až v prípade, ak ani jeden z kandidátov takú väčšinu nezíska, obecné zastupiteľstvo ešte na tej istej schôdzi vykoná druhé kolo volieb, do ktorého postúpia dvaja kandidáti, ktorí získali v prvom kole volieb najväčší počet platných hlasov. V prípade rovnosti hlasov do druhého kola volieb postupujú všetci kandidáti s najväčším počtom platných hlasov. V druhom kole volieb je zvolený ten kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov. Pri rovnosti hlasov v druhom kole volieb sa rozhoduje žrebom.

Uvedený stav viedol k opodstatneným námietkam odvolávaných hlavných kontrolórov obcí, že „v právnom poriadku SR neexistuje prípad, kde na odvolanie z verejnej funkcie by bol postačujúci menší počet hlasov, než hlasov potrebných na voľbu do príslušnej verejnej funkcie“. K uvedenému problému však Ústavný súd SR nezaujal v merite veci právne stanovisko z dôvodu, že ústavnú sťažnosť dotknutého hlavného kontrolóra obce odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu SR na jej prerokovanie. V uznesení konštatoval, že nebol príslušný na preskúmanie postupu a uznesenia mestského zastupiteľstva č. 178/2006 v bodoch A), B) a C) z 20. októbra 2006, na základe ktorého bol sťažovateľ odvolaný z funkcie hlavného kontrolóra. Ústavný súd SR zastáva názor, že v danom prípade ide o pracovnoprávnu vec patriacu v prvom rade do právomoci všeobecných súdov. Práve všeobecné súdy sú orgánmi verejnej moci, ktoré primárne poskytujú ochranu základným právam a slobodám fyzických osôb a právnických osôb. Právomoc Ústavného súdu SR sa v takýchto prípadoch uplatňuje subsidiárne, teda už vtedy, ak možnosť domáhať sa ochrany základných práv a slobôd na všeobecnom súde už zo zrejmých dôvodov neexistuje. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republikyIII. ÚS 199/07 zo 17. júla 2007.)

Novela zákona o obecnom zriadení spočívajúca v zosúladení kvóra pre voľbu a odvolanie hlavného kontrolóra obce je v súlade s princípmi právneho štátu a právnej istoty hlavného kontrolóra obce a zároveň je garanciou posilnenia nezávislého postavenia hlavného kontrolóra obce v štruktúre miestnej samosprávy.

Zmena zákona o obecnom zriadení má teda prispieť aj k väčšej nezávislosti hlavných kontrolórov obcí od „politických“ premien v konkrétnej miestnej samospráve po voľbách do orgánov samosprávy obcí. Kým pri voľbe hlavného kontrolóra je absolútna väčšina hlasov poslancov potrebná len pre zvolenie v I. kole a v ďalšom kole už postačuje jednoduchá väčšina, pri odvolaní hlavného kontrolóra sa potrebné kvórum pri neúspešnom odvolaní neznižuje.

Starosta obce nemá sistačné oprávnenie vo vzťahu k uzneseniu obecného zastupiteľstva o odvolaní hlavného kontrolóra, t. j. nemôže pozastaviť jeho výkon, tým že ho nepodpíše (§ 13 ods. 7 zákona o obecnom zriadení). Uznesenie je platné aj bez podpisu starostu obce.

Novelou zvýšené kvórum pre odvolanie hlavného kontrolóra obce však predstavuje iba čiastočné riešenie problémov spojených s inštitútom odvolania hlavného kontrolóra obce z funkcie.

 

Podľa § 18a ods. 8 zákona o obecnom zriadení výkon funkcie hlavného kontrolóra obce zaniká:

1. Vzdaním sa funkcie

Pokiaľ bolo vzdanie sa funkcie hlavného kontrolóra obce urobené právne relevantným spôsobom a dostalo sa do dispozície obce, t. j. do podateľne obecného úradu, nie je možné vziať ho späť, príp. upravovať, resp. meniť. Výkon funkcie končí dňom nasledujúcim po doručení vzdania sa funkcie, ak nebol vo vzdaní sa funkcie uvedený neskorší dátum.

2. Odvolaním z funkcie

Odvolanie je osobitný právny inštitút, ktorý by mal byť uplatňovaný vtedy, ak iné prostriedky nevedú k náprave. Keďže odvolanie hlavného kontrolóra obce je v zákone o obecnom zriadení konštruované ako fakultatívny inštitút, platí že obecné zastupiteľstvo môže, ale nie je povinné odvolať hlavného kontrolóra obce. Odvolanie hlavného kontrolóra obce je vecou obecného zastupiteľstva aj vtedy, ak sú jednoznačne splnené zákonom taxatívne dané dôvody na jeho odvolanie. Takáto úprava je odbornou literatúrou hodnotená ako právne neštandardná a zjavne v rozpore s princípmi fungujúceho právneho štátu a zákona o obecnom zriadení.

3. Uplynutím jeho funkčného obdobia

4. Smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho

Funkcia zaniká v prípade smrti dňom, ktorý je uvedený ako dátum smrti v úmrtnom liste. V prípade vyhlásenia za mŕtveho sa jedná o súdne konanie podľa § 195 Občianskeho súdneho poriadku. Deň, ktorý sa považuje za deň smrti, prípadne deň, ktorý nezvestný neprežil je v takom prípade uvedený v súdnom rozhodnutí a k tomuto dňu aj zaniká funkcia hlavného kontrolóra. Hoci sa jedná o výnimočné prípady, v takejto situácii by obec bola paralyzovaná vo vnútornej kontrolnej činnosti a dlhodobo bez hlavného kontrolóra, pretože v tomto súdnom konaní, v prípade nezvestnosti, musí v zmysle § 196 Občianskeho súdneho poriadku nasledovať minimálne jednoročná lehota, v ktorej sa nezvestný môže prihlásiť.

5. Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorým bola jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená

Ide o občianske súdne konanie podľa § 10 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len „Občiansky zákonník“) a zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku. V takom prípade zaniká funkcia dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Keďže k výkonu funkcie sa vyžaduje plná spôsobilosť na právne úkony, je právne irelevantné, o aké prípadné obmedzenie spôsobilosti na právne úkony sa bude v rozhodnutí súdu jednať.

Máte záujem o právne poradenstvo? Naša advokátska kancelária sa špecializuje na rôzne oblasti práva. Napíšte nám a spoločne nájdeme riešenie.

Mám záujem o spoluprácu