Právo zhromažďovať sa patrí k základným právam a slobodám garantovaným Ústavou SR č. 460/1992 Zb. v z. n. p., ako i Listinou základných práv a slobôd. Právo zhromažďovať sa však nie je neobmedzené. Verejné zhromaždenia sa konajú na území obce. Uskutočnenie verejného zhromaždenia môže ohrozovať rôzne verejné záujmy v obci, napr. ochranu zdravia, verejného poriadku, bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a podobne. Keďže súčasnosti je realizácia zhromaždovacieho práva výrazne ovplyvnená šírením infekčnej nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID 19, naberá problematika verejného zhromažďovania na intenzite. Kľúčové kompetencie voči verejným zhromaždeniam zákonodarca zveruje práve obciam ako orgánom verejnej správy. Obce svoje kompetencie však častokrát nepoznajú a nedokážu zákonne konformne realizovať svoje právomoci. Organizátori verejných zhromaždení pritom často porušujú povinnosti pri zvolávaní a uskutočňovaní verejných zhromaždení. Príspevok pojednáva o (i.) oznamovacej povinnosti zvolávateľa verejného zhromaždenia a (ii.) vyvodení  zodpovednosti obcou za nezákonný postup zvolávateľa.

Právna úprava

Konanie verejných zhromaždení nie je založené na povoľovacom konaní, t. j. konanie verejného zhromaždenia nepodlieha povoleniu obce. Konanie verejného zhromaždenie je založené na oznamovacej povinnosti zvolávateľa verejného zromaždenia.

Úlohy obcí a zvolávateľov verejných zhromaždení upravujú najmä