Poľnohospodárska pôda je jedným z druhov nehnuteľného majetku obce. Obec zásadne nepotrebuje poľnohospodársku pôdu využívať sama na plnenie úloh obce. Z uvedeného dôvodu obce spravidla prenechávajú poľnohospodársku pôdu do nájmu iným osobám, ktoré majú postavenie podnikateľov  prevádzkujúcich podnik s predmetom činnosti (podnikania) „poľnohospodárstvo“. Prenechávanie poľnohospodárskej pôdy do nájmu iným osobám je pre obec často náročné, keďže je regulované viacerými právnymi predpismi, ktoré treba správne právne interpretovať. Tieto predpisy regulujú ten istý právny vzťah „nájom“ rozdielnym spôsobom a preto obec musí siahnuť po interpretačných pravidlách. Predkladaný príspevok zrozumiteľne vysvetľuje najdôležitejšie inštitúty spojené s nájmom poľnohospodárskej pôdy obcou.

Právna úprava a jej aplikácia

Nájomný vzťah, ktorého predmetom je nájom pozemku na poľnohospodárske účely má špecifický charakter. Preto aj právny rámec predmetného právneho vzťahu tvorí primárneosobitný zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon o NPPP“). Podľa § 1 zákona o NPP.: „Nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak; rovnako sa postupuje pri podnájme pozemku na poľnohospodárske účely.“

Predmetné ustanovenie určuje právnu úpravu, ktorou sa bude riadiť nájomný vzťah v konkrétnom prípade, resp. v konkrétnych otázkach. Citované ustanovenie vyjadruje právny princíp „lex specialis derogat legi generali“  (špeciálny zákon ruší všeobecný zákon, resp. právny predpis). Teda platí, že ak zákon o NPP obsahuje odlišnú právnu úpravu ako zákon č. 40/1964 zb. Občiansky zákonník v z. n. p. (ďalej len „Občiansky zákonník“) vo svojich ustanoveniach upravujúcich nájomnú zmluvu (§ 663 až 684), majú ustanovenia zákona o NPP prednosť pred ustanoveniami Občianskeho zákonníka.