Bulletín » Nahrávanie a natáčanie zamestnanca obce

Publikované , doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates

Zvýšená participácia občianskej verejnosti voči verenej správe v kombinácii s rozširovaním využívania technických zariadení prináša v súčasnosti nový fenomén.Dostupnosť kamier a diktafónov najmä v mobilných telefónoch spôsobujú, že mnohé fyzické osoby si z kontaktu so zamestnancami obcí chcú vyhotoviť obrazový, zvukový alebo a obrazovo-zvukový záznam. Článok vychádzajúc z dostupnej rozhodovacej činnosti súdov vysvetľuje, či takýto zásah do práv zamestnanca obce je v súlade so zákonom alebo je nezákonný. Z článku sa čitateľ dozvie, či v rôznych situáciách je povinný zamestnanec obce takýto zásah strpieť. V článku sa rovnako analyzuje opačná situácia, t. z. či zamestnanec správneho orgánu môže natáčať alebo nahrávať „klienta“ verejnej správy.

 

Právna úprava

V súčasnosti moderný pojem „klient“ verejnej správy nahradil zaužívaný pojem „stránka“. V týchto intenciách je pojem klient aj používaný v predkladanom článku. Presadzovanie pojmu „klient“ vo verejnej správe však nie je vhodné. Verená správa, na rozdiel od správy súkromnej, je správou vrchnostenskou. T. z. vo verejnej správe nie je orgán verejnej správy a fyzická osoba v rovnocennom postavení; orgán verejnej správy má vrchnostenské (autoritatívne) postavenie. Naopak, v súkromnej správe je používanie pojmu „klient“ namieste, keďže súkromnoprávne vzťahy sú založené na rovnocennosti ich účastníkov.

Ak sa zamestnanec obce v styku s klientom dostane do situácie, že klient chce z výkonu činnosti zamestnanca obec vyhotovovať obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam, tak musí zamestnanec obce zohľadniť právnu úpravu

zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z.n.p. (ďalej len „Občiansky zákonník“),

zákona č. 71/1967 Zb. o Správnom konaní v z.n.p. ( ďalej len „Správny poriadok“),

ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v z.n.p. (ďalej len „Ústava SR“),

zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. (do 24.04.2018 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p.) ( ďalej len „zákon o ochrane osobných údajov“),

rezolúcie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1165 z 26. júna 1998

Pre zamestnanca obce sú právne relevantné tieto otázky

Je porušením práv na ochranu súkromia zamestnanca obce v prípade, ak si účastník správneho konania vyhotovuje z jeho priebehu obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam?

Môže si klient vyhotovovať obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam z komunikácie so zamestnancom obce pri bežnom úradnom styku, ak neprebieha žiadne správne konanie?

Môže si z komunikácie s klientom vyhotovovať obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam zamestnanec obce?

Je porušením práv na ochranu súkromia zamestnanca obce v prípade, ak si účastník správneho konania vyhotovuje z jeho priebehu obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam?

Vyhotovovanie takýchto záznamov predstavuje kolíziu základného práva na informácie a základných práv súvisiacich s ochranou súkromnej sféry jednotlivca, konkrétne o ochranu súkromia verejného činiteľa. Miera, do akej prevažuje právo na informácie nad záujmom na ochrane súkromia verejného činiteľa vyplýva z rezolúcie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1165 z 26. júna 1998, podľa ktorej „verejne činné osoby (public figures) musia rešpektovať, že osobitné postavenie, ktoré zastávajú v spoločnosti (a v mnohých prípadoch na základe svojho vlastného rozhodnutia), automaticky vyvoláva tlak na ich súkromie. Každá osoba vystupujúca na verejnosti musí strpieť zvýšenú kontrolu verejnosti nad takouto svojou činnosťou.“ Ide otzv. koncepciu public figures.

 

Absencia výslovných a konkrétnych zákonných ustanovení o vyhotovovaní obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov neznamená, že takéto konanie je nezákonné alebo neprípustné.

Vyplýva to z práva slobodne prijímať informácie upravenom v čl. 26 Ústavy SR a tiež z čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého „každý (občan) môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.“ Vyhotovovanie záznamov z komunikácie so správnym orgánom predstavuje možný prostriedok ochrany účastníkov konania najmä proti zaujatému, neobjektívnemu a postavenie zneužívajúcemu správaniu sa verejných činiteľov. Zároveň pôsobí aj ako prostriedok prevencie vytváraním pozitívneho tlaku na zúčastnené subjekty, aby pri úkonoch dbali o zachovávanie vážnosti a dôstojnosti, čím je nepriamo ovplyvnená aj objektivita konania.

Sloboda prejavu a právo na informácie majú svoje generálne zakotvenie v čl. 26 Ústavy SR. Obmedzenia slobody prejavu a práva na informácie sú zakotvené v čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého „Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.“ Pri uplatňovaní týchto práv je dôležité vytvorenie rovnováhy medzi právom na informácie a právom na súkromie. U osôb verejne činných dochádza k zúženiu priestoru ich súkromnej sféry, v dôsledku čoho sa znižuje i úroveň ochrany ich osobnostných práv, vrátane práva na súkromie a ochranu osobných údajov.

Podľa nálezu Ústavného súdu SR z 19. januára 2011 sp. zn. PL ÚS 1/09 „Aj pri výkone základných práv podľa čl. 26 Ústavy SR je nevyhnutné rešpektovať základné ľudské práva a slobody toho, o kom sa informácie získavajú vrátane jeho práva na súkromie, práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, mena, ako aj práva na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. Ak by v dôsledku výkonu základného práva na informácie došlo k zásahu do týchto práv, každý postihnutý má právo brániť sa použitím ktoréhokoľvek zo zákonných prostriedkov ich ochrany upravených v § 13 Občianskeho zákonníka. Toto právo nemôže byť odňaté ani osobám verejného záujmu (vrátane verejných činiteľov), ak sa domnievajú, že v dôsledku výkonu slobody prejavu a práva na informácie došlo k neoprávnenému zásahu do ktoréhokoľvek z ich základných práv a slobôd upravených v článku 16 a 19 Ústavy SR. Ich postavenie ako verejných činiteľov ich nevylučuje z možnosti uplatňovania občianskoprávnej, prípadne trestnoprávnej ochrany svojej osobnosti.“

Predmetom ochrany podľa § 11 Občianskeho zákonníka sú len rýdzo osobné práva fyzickej osoby „Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy“. Toto vymedzenie je kritériom pre určenie, ktoré práva fyzickej osoby sú týmto ustanovením Občianskeho zákonníka chránené.

Z judikatúry Ústavného súdu SR, nález Ústavného súdu z 5. januára 2001, sp. zn. II. ÚS 44/2000, vyplýva, že za súčasť práva na súkromie ani za prejavy osobnej povahy nemožno u verejných činiteľov považovať výkon ich zákonom ustanovených služobných právomocí. V prípade verejných činiteľov pri výkone ich ústavnej alebo zákonnej právomoci na verejnosti ide predovšetkým o otázky verejnej sféry, a nie súkromnej, ktoré nemožno v žiadnom prípade považovať za súčasť ich základného práva na súkromie.

 

Keďže výkon právomocí verejných činiteľov nepožíva ochranu podľa ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka, nie je podľa zákona potrebné a ani zákonom vyžadované udelenie súhlasu verejných činiteľov na zaznamenávanie priebehu a spôsobu výkonu ich činnosti.

Uvedené potvrdil Ústavný súd SR v náleze z 5. januára 2001 sp. zn. II. ÚS 44/2000 „Keďže výkon zákonnej právomoci verejného činiteľa - zamestnanca mestskej polície v Prešove na verejnosti nebolo možné považovať za prejav jeho osobnej povahy a ani za súčasť jeho základného práva na súkromie, pri výkone práva navrhovateľa na informácie v zmysle čl. 26 ods. 2 ústavy s ním nebol oprávnený spájať zákonné oprávnenie podľa § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. privolenie na zhotovenie svojej obrazovej snímky.“ Ústavný súd SR konštatoval, že postupom zamestnanca mestskej polície v Prešove, ktorým podmienil zhotovenie obrazového záznamu, ktorým bol zachytený výkon jeho činnosti – jeho zákonnej právomoci na verejnosti – svojím privolením, došlo k porušeniu základného práva navrhovateľa. K obmedzeniu výkonu základného práva navrhovateľa na informácie príslušníkom mestskej polície v Prešove nedošlo z dôvodu „ochrany práv a slobôd iných“ podľa čl. 26 Ústavy SR.

Máte záujem o právne poradenstvo? Naša advokátska kancelária sa špecializuje na rôzne oblasti práva. Napíšte nám a spoločne nájdeme riešenie.

Mám záujem o spoluprácu