Bulletín » Dôvod hodný osobitného zreteľa ako forma štátnej a minimálnej pomoci

Publikované , doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates

Podstata novej právnej úpravy

V oblasti právnej regulácie štátnej a minimálnej pomoci obce často nerešpektujú povinnosti ukladané im zákonnou úpravou. Dôvodom je nízke právne povedomie o jej existencii, prijatie novej zákonnej úpravy a aplikácia priamo záväzných európskych nariadení.

Zákon o štátnej a minimálnej pomoci zrušil a nahradil zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v z. n. p. Podľa úpravy zákona účinnej do 31. 12. 2015 mali obce povinnosti pri nakladaní s vlastníctvom obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa voči štátu oznamovaciu povinnosť, ktorú si boli povinné plniť vo vzťahu k Ministerstvu financií Slovenskej republiky.

Podstata novej právnej úpravy štátnej pomoci a minimálnej pomoci podľa tohto zákona spočíva v nasledovnom:

1. Mení sa orgán štátu, voči ktorému si obec plní povinnosti. Týmto orgánom po 1. 1. 2016 je Protimonopolný úrad Slovenskej republiky ako tzv. koordinátor, namiesto dovtedajšieho Ministerstva financií Slovenskej republiky;

2. Dôsledne sa legálne rozlišuje: štátna pomoc a minimálna pomoc;

3. Zavádza sa povinnosť obce vopred pred poskytnutím pomoci požiadať o stanovisko Protimonopolný úrad Slovenskej republiky k možnosti poskytnutia pomoci, a to žiadosťou s predpísaným obsahom;

4. Vzniká Centrálny register poskytnutej pomoci;

5. Zavádza sa povinnosť obcezaznamenať do Centrálneho registraposkytnutej pomoci údaje o poskytnutej pomoci, a to prostredníctvom elektronického formuláru a v zákonom stanovenej lehote;

6. Zavádzajú sa prísne sankcie: do 35 000 € za porušenie povinností obce podľa zákona o štátnej a minimálnej pomoci.

 

Základné pojmy novej právnej úpravy

Zákonodarcom používané pojmy sú pre obecnú samosprávu často „mätúce“ a nabádajúce k nesprávnemu záveru, že právna regulácia „štátnej“ pomoci sa ich netýka, keďže obce nie sú súčasťou štátnej správy.

Vo vnútroštátnom zákone o štátnej a minimálnej pomoci pojmy používané pojmy „štátna“ pomoc, „štátne“ zdroje, „štátne“ prostriedky však predstavujú iba „preklad“ terminológie práva Európskej únie. Je ich potrebné vykladať extenzívne. Rozširujúco zahŕňajú „verejnú pomoc“, „verejné zdroje“, „verejné prostriedky“ – t. j. všetky zdroje verejného sektora, vrátane sektora obecnej samosprávy.

Pomoc je každé konanie, ktorým podnik získa akúkoľvek hospodársku výhodu, ktorú by nezískal za bežných trhových podmienok, teda bez zásahu verejnej správy. Rozlišujeme pritom priamu pomoc (v peňažnej forme – napr. dotácia) a nepriamu pomoc (v nepeňažnej forme – napr. úľava na dani, sankčnom penále).

Výhodu môže predstavovať aj akékoľvek oslobodenie podniku od hospodárskej záťaže.

UPOZORNENIE:

Nepriamou pomocou podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona o štátnej a minimálnej pomoci je aj predaj nehnuteľného majetku obce za cenu nižšiu, ako je trhová cena.

Napr. obec opakovane nedosiahne pri priamom predaji alebo prenájme majetku obce žiadnu cenovú ponuku podľa znaleckého posudku, alebo nikto neponúkol minimálnu cenu podľa podmienok obchodnej verejnej súťaže, napr. 100 000 €. Obec bude následne postupovať prevodom majetku obce alebo prenájmom majetku obce na podnik z dôvodu hodného osobitného zreteľa, a to za 80 000 €. V takomto prípade obec poskytla podniku pomoc podľa zákona o štátnej a minimálnej pomoci vo výške 20 000 €.

OTÁZKA:

Je možné považovať všeobecnú hodnotu stanovenú v zmysle vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku formou znaleckého posudku za trhovú cenu?

Pojmy „trhová cena“ a „všeobecná hodnota majetku“ nemožno stotožňovať. Trhová cena je širším pojmom. Stanovenie všeobecnej hodnoty majetku podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v z. n. p. je jedným zo spôsobov generovania trhovej ceny. Objektivizáciou má znalec maximalizovať priblíženie sa k trhovej cene.

Poskytovateľom je obec ako poskytovateľ výhody. Podnikom sa rozumie príjemca výhody.

UPOZORNENIE:

Zákonodarca nepoužíva pojem „podnikateľ“. Na účely zákona o štátnej pomoci a minimálnej pomoci je pojem „podnik“ širší než pojem „podnikateľ“. Podnikom je každý, kto ponúka tovary a služby na trhu a vykonáva tzv. hospodársku činnosť.

Podnikom sa rozumie subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť bez ohľadu na jeho právnu formu podľa vnútroštátneho práva a spôsob financovania.

Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie a Všeobecného súdu Európskej únie uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci, resp. minimálnej pomoci nezávisí od skutočnosti, či bol subjekt založený s cieľom dosahovať zisk. Podnikom nie sú len o obchodné spoločnosti, družstvá a pozemkové spoločenstvá. Podnikom sú aj aj neziskové subjekty (nezisková organizácia, príspevková organizácia alebo občianske združenie, napr. športový klub) môžu vykonávať hospodársku činnosť, tzn. ponúkať tovary a služby na trhu, a tak vo vzťahu k týmto činnostiam byť považované za podniky.

Ak neziskové subjekty nevykonávajú hospodársku činnosť, pravidlá štátnej pomoci, resp. minimálnej pomoci sa u nich nebudú uplatňovať.

Klasifikácia určitého subjektu ako podniku sa vždy týka jeho konkrétnej činnosti – napr. na výstavbu akéhokoľvek typu infraštruktúry, ktorá sa má hospodársky využívať je hospodárskou činnosťou a na jej financovanie sa vzťahujú pravidlá štátnej pomoci.

Podnikom môže byť aj verejný subjekt, napr. iná obec, avšak len za predpokladu, že vykonáva aj hospodárske činnosti, pričom za podnik sa bude považovať len vo vzťahu k výkonu týchto hospodárskych činností. Ak verejné subjekty konajú „ako verejné orgány“ takéto činnosti nie sú hospodárskymi činnosťami, ale sú to tzv. „služby obyvateľom“, napr. hlásenie v miestnom rozhlase za poplatok.

To znamená, že v prípade, ak konkrétny subjekt vykonáva hospodárske aj nehospodárske činnosti, za podnik sa bude pokladať len vo vzťahu k tým činnostiam, ktoré majú hospodársky charakter. Je to potrebné z toho dôvodu, aby v prípade, ak by bola takémuto subjektu poskytnutá pomoc z verejných zdrojov na výkon nehospodárskych činností, bolo možné preukázať, že predmetnému subjektu vo vzťahu k výkonu hospodárskych činností nebola poskytnutá výhoda, a tak nedošlo k poskytnutiu štátnej pomoci, alebo minimálnej pomoci, resp. k porušeniu pravidiel upravujúcich ich poskytovanie.

V prípade, ak hospodárske činnosti a nehospodárske činnosti od seba nie je možné oddeliť, alebo ak daný subjekt nepreukáže, že verejné zdroje poskytnuté na výkon jeho nehospodárskych činností neboli použité na výkon jeho hospodárskych činností, na daný subjekt ako celok (aj vo vzťahu k hospodárskym aj nehospodárskym činnostiam) sa hľadí ako na podnik.

 

Štátna pomoc vs minimálna pomoc

Podľa novej právnej úpravy štátna pomoc a minimálna pomoc predstavujúdva samostatné právne inštitúty, pre ktoré sa uplatňujú rozdielne pravidlá poskytovania pomoci. Synonymickým označením minimálnej pomoci je pojem pomoc de minimis.

Rozdiel medzi štátnou a minimálnou pomocou spočíva v existencii/neexistencii notifikačnej povinnosti poskytovanej pomoci Európskej komisii.

Minimálna pomoc sa nenotifikuje (neoznamuje) Európskej komisii. Minimálna pomoc totiž s ohľadom na svoju maximálnu možnú výšku totiž neovplyvňuje hospodársku súťaž a obchod medzi členskými štátmi Európskej únie.

Štátna pomoc sa vnútorne člení na takú, ktorá sa povinne notifikuje (oznamuje) Európskej komisii a takú, ktorá sa nenotifikuje (neoznamuje) Európskej komisii.

Kritériom členenia štátnej pomoci vs minimálnej pomoci je výška poskytnutej pomoci.

O minimálnu pomoc ide, ak:

ðJe dodržaný príslušný „strop“ minimálnej pomoci, ktorý je stanovený rozdielne v jednotlivých nariadeniach Európskej komisie upravujúcich problematiku minimálnej pomoci; a to:

· „všeobecný strop“ minimálnej pomoci, ktorý je 200 tis. € podľa nariadenia Komisie (EÚ) č. 1407/2013 z 18. decembra 2013 o uplatňovaní článkov 107 a 108 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na pomoc de minimis;

· „osobitné stropy“ sú podľa samostatných nariadení Európskej komisie, a to: 100 tis. € pre oblasť cestnej nákladnej dopravy vykonávanej v prenájme alebo za úhradu,

Máte záujem o právne poradenstvo? Naša advokátska kancelária sa špecializuje na rôzne oblasti práva. Napíšte nám a spoločne nájdeme riešenie.

Mám záujem o spoluprácu