Bulletín » Dôvod hodný osobitného zreteľa ako forma štátnej a minimálnej pomoci

Publikované , doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates

Dňa 1. januára 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 358/2015 Z. z. o úprave niektorých vzťahov v oblasti štátnej pomoci a minimálnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej pomoci) – ďalej len „zákon o štátnej a minimálnej pomoci“. Zákon o štátnej a minimálnej pomoci zavádza nové povinnosti obcí pri poskytovaní priamej aj nepriamej štátnej pomoci a minimálnej pomoci. Príspevok upozorňuje na jednu z oblastí, v ktorých obce nepriamu štátnu alebo minimálnu pomoc často poskytujú. Touto oblasťou je nakladanie s majetkom obce – prevod vlastníctva alebo nájom majetku obce – z dôvodu hodného osobitného zreteľa.

Podstata novej právnej úpravy

V oblasti právnej regulácie štátnej a minimálnej pomoci obce často nerešpektujú povinnosti ukladané im zákonnou úpravou. Dôvodom je nízke právne povedomie o jej existencii, prijatie novej zákonnej úpravy a aplikácia priamo záväzných európskych nariadení.

Zákon o štátnej a minimálnej pomoci zrušil a nahradil zákon č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v z. n. p. Podľa úpravy zákona účinnej do 31. 12. 2015 mali obce povinnosti pri nakladaní s vlastníctvom obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa voči štátu oznamovaciu povinnosť, ktorú si boli povinné plniť vo vzťahu k Ministerstvu financií Slovenskej republiky.

Podstata novej právnej úpravy štátnej pomoci a minimálnej pomoci podľa tohto zákona spočíva v nasledovnom:

1. Mení sa orgán štátu, voči ktorému si obec plní povinnosti. Týmto orgánom po 1. 1. 2016 je Protimonopolný úrad Slovenskej republiky ako tzv. koordinátor, namiesto dovtedajšieho Ministerstva financií Slovenskej republiky;

2. Dôsledne sa legálne rozlišuje: štátna pomoc a minimálna pomoc;

3. Zavádza sa povinnosť obce vopred pred poskytnutím pomoci požiadať o stanovisko Protimonopolný úrad Slovenskej republiky k možnosti poskytnutia pomoci, a to žiadosťou s predpísaným obsahom;

4. Vzniká Centrálny register poskytnutej pomoci;

5. Zavádza sa povinnosť obcezaznamenať do Centrálneho registraposkytnutej pomoci údaje o poskytnutej pomoci, a to prostredníctvom elektronického formuláru a v zákonom stanovenej lehote;

6. Zavádzajú sa prísne sankcie: do 35 000 € za porušenie povinností obce podľa zákona o štátnej a minimálnej pomoci.

 

Základné pojmy novej právnej úpravy

Zákonodarcom používané pojmy sú pre obecnú samosprávu často „mätúce“ a nabádajúce k nesprávnemu záveru, že právna regulácia „štátnej“ pomoci sa ich netýka, keďže obce nie sú súčasťou štátnej správy.

Vo vnútroštátnom zákone o štátnej a minimálnej pomoci pojmy používané pojmy „štátna“ pomoc, „štátne“ zdroje, „štátne“ prostriedky však predstavujú iba „preklad“ terminológie práva Európskej únie. Je ich potrebné vykladať extenzívne. Rozširujúco zahŕňajú „verejnú pomoc“, „verejné zdroje“, „verejné prostriedky“ – t. j. všetky zdroje verejného sektora, vrátane sektora obecnej samosprávy.

Pomoc je každé konanie, ktorým podnik získa akúkoľvek hospodársku výhodu, ktorú by nezískal za bežných trhových podmienok, teda bez zásahu verejnej správy. Rozlišujeme pritom priamu pomoc (v peňažnej forme – napr. dotácia) a nepriamu pomoc (v nepeňažnej forme – napr. úľava na dani, sankčnom penále).

Výhodu môže predstavovať aj akékoľvek oslobodenie podniku od hospodárskej záťaže.

UPOZORNENIE:

Nepriamou pomocou podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona o štátnej a minimálnej pomoci je aj predaj nehnuteľného majetku obce za cenu nižšiu, ako je trhová cena.

Napr. obec opakovane nedosiahne pri priamom predaji alebo prenájme majetku obce žiadnu cenovú ponuku podľa znaleckého posudku, alebo nikto neponúkol minimálnu cenu podľa podmienok obchodnej verejnej súťaže, napr. 100 000 €. Obec bude následne postupovať prevodom majetku obce alebo prenájmom majetku obce na podnik z dôvodu hodného osobitného zreteľa, a to za 80 000 €. V takomto prípade obec poskytla podniku pomoc podľa zákona o štátnej a minimálnej pomoci vo výške 20 000 €.

OTÁZKA:

Je možné považovať všeobecnú hodnotu stanovenú v zmysle vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku formou znaleckého posudku za trhovú cenu?

Pojmy „trhová cena“ a „všeobecná hodnota majetku“ nemožno stotožňovať. Trhová cena je širším pojmom. Stanovenie všeobecnej hodnoty majetku podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v z. n. p. je jedným zo spôsobov generovania trhovej ceny. Objektivizáciou má znalec maximalizovať priblíženie sa k trhovej cene.

Poskytovateľom je obec ako poskytovateľ výhody. Podnikom sa rozumie príjemca výhody.

UPOZORNENIE:

Zákonodarca nepoužíva pojem „podnikateľ“. Na účely zákona o štátnej pomoci a minimálnej pomoci je pojem „podnik“ širší než pojem „podnikateľ“. Podnikom je každý, kto ponúka tovary a služby na trhu a vykonáva tzv. hospodársku činnosť.

Podnikom sa rozumie subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť bez ohľadu na jeho právnu formu podľa vnútroštátneho práva a spôsob financovania.

Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie a Všeobecného súdu Európskej únie uplatňovanie pravidiel štátnej pomoci, resp. minimálnej pomoci nezávisí od skutočnosti, či bol subjekt založený s cieľom dosahovať zisk. Podnikom nie sú len o obchodné spoločnosti, družstvá a pozemkové spoločenstvá. Podnikom sú aj aj neziskové subjekty (nezisková organizácia, príspevková organizácia alebo občianske združenie, napr. športový klub)

Máte záujem o právne poradenstvo? Naša advokátska kancelária sa špecializuje na rôzne oblasti práva. Napíšte nám a spoločne nájdeme riešenie.

Mám záujem o spoluprácu
Ak ste náš klient, zadajte heslo