Bulletín » Doručovania rozhodnutí správneho orgánu do cudziny

Publikované , doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates

Jednou z najčastejších chýb správnych orgánov pri vydávaní rozhodnutí sú porušenia pri doručovaní rozhodnutí účastníkom konania. Porušenie zákonných pravidiel pre doručovanie písomností je jednou z najzásadnejších chýb správneho konania a je dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu, ktorého doručenie nebolo riadne vykázané. V súčasnom období vysokej medzinárodnej mobility vzrastá počet prípadov, kedy správne orgány musia doručovať písomnosti do zahraničia. Správne orgány vrátane obcí, miest a škôl veľmi často pri doručovaní do cudziny nepostupujú v súlade so zákonom. Cieľom príspevku je vysvetliť správny procesný postup, ktorý musí správny orgán aplikovať, keď sa mu nepodarilo zásielku do vlastných rúk doručiť do cudziny.

Rozhodujúcou právnou úpravou pre doručovanie písomností správnych orgánov do cudziny je vnútroštátnyzákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v z. n. p. (ďalej len „Správny poriadok“);

Podľa § 24 ods. 1 Správneho poriadku „Dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.“

Doručovanie písomností v správnom konaní je úkon, prostredníctvom ktorého správny orgán oznamuje určité skutočnosti účastníkovi konania alebo iným osobám. S doručením je spojený celý rad dôležitých dôsledkov, napr. začiatok plynutia rôznych procesných lehôt, od okamihu doručenia dochádza k platnosti rozhodnutia a s doručovaním je spojené uplatnenie základných pravidiel konania, najmä zásady rovnosti účastníkov, rýchlosti a hospodárnosti konania, ústnosti, oficiality a pod.

Podľa § 51 ods. 1 Správneho poriadku Rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia.“ Oznámenie rozhodnutia správneho orgánu predstavuje dôležitý procesný úkon, s ktorým sú spojené dôležité právne dôsledky. Tieto dôsledky spočívajú najmä v určení okamihu záväznosti rozhodnutia, určenie začiatku plynutia lehôt na podanie opravného prostriedku, určenie dňa kedy sa rozhodnutie stáva právoplatným (ak je zo zákona odvolanie vylúčené ), poprípade kedy sa rozhodnutie stalo vykonateľným ak je vylúčený odkladný účinok odvolania.

Rozlišujeme:

  • doručenie do vlastných rúk;
  • doručenie iné, t. j. obyčajné, ktoré môže mať rôzne formy napr. doporučene;
  • doručenie verejnou vyhláškou.

 

Doručenie možno vykonať najmä prostredníctvom pošty, prostredníctvom zamestnanca správneho orgánu, osobným prevzatím písomnosti na správnom orgáne. Podľa § 5 zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách úradnou zásielkou sa rozumie zásielka určená do vlastných rúk účastníkom konania pred orgánmi verejnej moci.

Doručovanie do vlastných rúk je kvalifikovanou formou doručenia. Pri tomto doručovaní je vylúčená možnosť doručiť zásielku náhradnému prijímateľovi a túto zásielku môže prevziať len adresát.

Výnimkou zo zásady, že zásielku adresovanú do vlastných rúk nemožno vydať náhradnému prijímateľovi, je ustanovenie o splnomocnencovi na preberanie zásielok. V súlade s § 31 až 33b zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka môže adresát splnomocniť ktorúkoľvek plnoletú osobu, aby za neho prijímala jemu adresované zásielky. Plnomocenstvo musí byť overené buď oprávneným orgánom alebo poštou.

Ak sú účastníkmi správneho konania manželia, dôležité písomnosti sa doručujú každému z nich. To neplatí, ak sú zastúpení spoločným zástupcom alebo ak ide o prípad, keď majú zvoleného alebo určeného splnomocnenca

Ak správny orgán potrebuje mať doručenie preukázané, nechá zásielku doručiť s doručenkou. Doručenka riadne vyhotovená a vrátená správnemu orgánu osvedčuje vo forme listiny, že doručenie bolo vykonané. V dôsledku tejto skutočnosti má doručenka povahu verejnej listiny.

Zákon okrem rozhodnutia neuvádza ani exemplifikatívne ďalšie prípady, kedy treba doručiť písomnosť do vlastných rúk. Rozhodujúcim kritériom bude dôležitosť obsahu písomnosti. Podľa okolnosti prípadu pôjde najmä o

  • predvolanie,
  • upovedomenie ostatných účastníkov o obsahu odvolania a výzvu, aby sa k nemu vyjadrili,
  • oznámenie o začatí výkonu rozhodnutia,
  • ďalšie písomnosti podľa úvahy správneho orgánu.

Osobitné predpisy môžu ustanoviť ďalšie prípady, kedy sa písomnosti doručujú do vlastných rúk.

Správny poriadok na rozdiel od zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov alebo zákona č. 563/2009 Z. z. Daňového poriadku nemá ustanovenia o doručovaní zásielok mimo územia Slovenskej republiky. Ani normy európskeho práva a medzinárodného práva súkromného neobsahujú osobitné pravidlá doručovania rozhodnutí správnych orgánov do cudziny. Z pravidiel doručovania podľa nariadenia EK č. 1393/2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností sú rozhodnutia v správnych veciach explicitne vylúčené. Rovnako všeobecná úprava Právnej pomoci v styku s cudzinou v § 59 až § 60 z. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom pojednáva o doručovaní konzulárnym alebo diplomatickým orgánom iba na dožiadanie slovenského justičného (súdneho) orgánu.

Úradné zásielky správnych orgánov určené do vlastných rúk mimo územia Slovenskej republiky, t. j. účastníkom konania, ktorý sa nachádza alebo má svoje sídlo v cudzine, sa preto doručujú formou medzinárodnej návratky.

Ak sa však nepodarí prostredníctvom pošty doručiť zásielku na známu adresu v cudzine, potom je správny orgán povinný ustanoviť takémuto účastníkovi konania opatrovníka (za predpokladu, že si sám neustanovil zástupcu). Následne zásielku doručí takto ustanovenému opatrovníkovi. Každý má totiž právo, aby jeho vec bola prejednaná v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.

Podľa § 24 ods. 4 Správneho poriadku „Ak má účastník konania, ktorý sa zdržiava v cudzine alebo tam má sídlo, opatrovníka alebo zástupcu v tuzemsku, doručí sa písomnosť tomuto opatrovníkovi alebo zástupcovi.“

Podľa záverov najvyšších súdnych autorít „Ak by nebolo rozhodnutie správne doručené podľa zákonných predpisov, s takouto vadou sú spojené závažné procesnoprávne následky, nemôže začať plynúť lehota na podanie odvolania alebo žaloby a rozhodnutie nemôže nadobudnúť právoplatnosť, pretože doručenie rozhodnutia vo veci samej je nevyhnutným predpokladom právoplatného skončenia veci.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Sžo/13/2011 zo dňa 20.9.2011)

Doručovanie zásielky do cudziny závisí od zasielacích podmienok v medzinárodnom styku, ktoré sú určené krajinou, do ktorej je zásielka adresovaná. Pri doručení podľa právneho poriadku dožiadaného štátu však v zásade neexistuje záruka, že písomnosť bude doručená priamo adresátovi, ak podľa právneho poriadku dožiadaného štátu je možné napr. doručenie inej osobe v spoločnej domácnosti. Zasielacie podmienky sa môžu pri rôznych krajinách líšiť.

Fikciu doručenia pri doručovaní do vlastných rúk stanovenú správnym poriadkom pre doručovanie v rámci územia Slovenskej republiky preto nemožno uplatniť pri vrátení nedoručenej zásielky z cudziny.

Uvedený záver podporuje i ustanovenie § 16 ods. 2 zákona o správnom konaní „Správny orgán ustanoví opatrovníka aj účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy alebo ktorému sa nepodarilo doručiť písomnosť na známu adresu v cudzine a ktorý si neustanovil zástupcu, ako aj účastníkovi konania, ktorý je postihnutý duševnou alebo inou poruchou, pre ktorú nemôže konať, a nemá zákonného zástupcu.“ V prípade vrátenia zásielky správnemu orgánu ako nedoručenej v mieste pobytu účastníka v cudzine, na ktorom už v predošlých prípadoch k prebratiu zásielky došlo správny orgán môže vykonať ďalšie šetrenie.

Ako konštatoval Najvyšší súd SR v rozhodnutí, sp. zn. 8Sžo/88/2010 zo dňa 29.4.2010„Je plne v právomoci správneho orgánu rozhodnúť o spôsobe doručovania. Toto oprávnenie vyplýva z vrchnostenského postavenia správneho orgánu a je dôsledkom jeho právomoci rozhodnúť o postihu fyzickej osoby za priestupok, v súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania. Ak je však toto ďalšie šetrenie bezvýsledné, resp. neúčelné a nehospodárne ustanoví účastníkovi konania opatrovníka podľa § 16 ods. 2 správneho poriadku.“

Ak by účastník konania zdržiavajúci sa v cudzine mal vopred opatrovníka alebo zástupcu na území Slovenskej republiky ustanoveného, potom správny orgán nebude doručovať zásielky účastníkovi do zahraničia, ale priamo jeho opatrovníkovi alebo zástupcovi na našom území.

Máte záujem o právne poradenstvo? Naša advokátska kancelária sa špecializuje na rôzne oblasti práva. Napíšte nám a spoločne nájdeme riešenie.

Mám záujem o spoluprácu